Zlatý fond > Diela > Korešpondencia P. O. Hviezdoslava so Svetozárom Hurbanom Vajanským a Jozefom Škultétym


E-mail (povinné):

Pavol Országh-Hviezdoslav:
Korešpondencia P. O. Hviezdoslava so Svetozárom Hurbanom Vajanským a Jozefom Škultétym

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Michal Belička, Nina Dvorská, Daniel Winter, Eva Lužáková, Lucia Muráriková, Katarína Tínesová, Mária Hulvejová, Martina Turanská, Jaroslav Geňo, Michal Maga.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 114 čitateľov


 

109. Vajanský Hviezdoslavovi

T. S. M. 19. 8. 98

Drahý bračok!

Mohol bys urobiť veľkú vec pre dobro a pravdu: vieš, že zlý duch tiahne z Čiech, vlastne Boh zná skade, a traja štyria adepti jeho mýlia u nás duchov. Už tak ďaleko prišlo, že Hodža (Milan) v „Slovenských listoch“ vyvyšuje Kmeťa, lebo „vydobyl spolku uznanie vysokej vlády“,[240] a v „Hlase“ stojí, že naše čisté slovenské a menovite slavianske povedomie „hatí uzrozumenie sa s bratmi Maďarmi.“[241]

Na druhej strane bojujú títo pomýlenci so schválnou lžou, prekrúcaním, nič iného nového nedonášajú, než „Frechheit und Pietätslosigkeit“[242] za príkladom Masaryka a Herbena, týchto v Čechách už odbavených podplatencov Gautschových.[243] (Tak som počul.) Ale čo po nich! U nás veľká väčšina mládeže je zdravá; a na konventikule,[244] zvolanom prašivými ovcami Šrobárom, Minárikom,[245] Smetanayom, prepadli takzvaní „obrodenci“ hanebne. Zato nebezpečenstvo je tu. Dušan Makovický s húževnatosťou propaguje:[246] anarchiu, ateizmus, internacionalizmus, premrštený individualizmus (starosť o telo, čo doňho má vchádzať), nejaký Krno,[247] ináč šuhaj dobrý, žerie iba lobodu, darebáči duchovnou hnilobou, podivínči… No najhorší sú tí lumpi (Šrobár, Smetanay etc.), ktorí za národné groše študovali 28 — 30 semestrov v Prahe, a dosiaľ skúšky nemajú, alebo Hodža, ktorý (21-ročný) cicia mať vdovu, bol v Pešti pol druha roka, a nebol ani zapísaný na univerzite. Teraz je pri „Slov[enských] listoch“ v Ružomberku, a z vysokej katedry učí národ, spíla a kritizuje. Schiller povedal asi:

Gestern habens gelernt, heute wollens schon lehren, Ach, was haben die Herr’n, doch für ein kurzes Gedärm.[248]

Ale tu je ešte väčší hriech, lebo šuhajci a la Hodža ani včera sa ničomu nenaučili, a učia z vysokej paripy hlúpych, neslovenských fráz.

Dekadentstvo toto je u nás dvojmo nebezpečné. Keď zotrie sa pel idealizmu, premôcť našu slabú opozíciu bude len hračkou. Tí ľudia už teraz bľuskajú po sinekúrach.

Mohol by si, Paľko, napísať poetické poslanie, trebárs na mňa adresované, lebo vo mne vidia títo páni protivníka, a obrániť to, čo sme my dvaja hlavným spôsobom nastavali v bratskej zhode a láske. Veď sme svorne išli, bez ostýchania to môžem vyznať, preniesli na našich bedrách národnú myšlienku cez hrozne tupé časy po zničení našich ústavov,[249] v temnom čase apatie… Veď keď sme povzniesli svoje hlasy, bolo všetko fádne, tupé, nízke! Bolo to živorenie v literatúre až úžasné… Teraz, ešte sme nestarí, búchajú do toho nepovolanci, najatí zvonku… Keby sa ich dekadentizm bol zrodil na Slovensku, bolo by to hádam istou evolúciou, ale je to len hnoj z cudzej maštale, menovite z Francie.

Mohol bys’ veru mnoho pravdy povedať, a to skvelým spôsobom, jako to len Ty vieš… Je to trochu i Tvojou morálnou povinnosťou prispieť nám na pomoc. Nech ťa nemýli, že mladý Ľudo Medvecký uverejnil v „Hlase“ pekný článok o Tvojej básni…[250] To on len náhodou ta zatrúsil, vlastne mu to silou vyrvali. On je náš, šuhaj dobrý, ideálny. Na také „captatio benevolencie“ nechoď…

Poslanie bys’ mohol dať do N. novín (tam by to bolo aktuálne) alebo do Pohľadov. Veď keď by vyšlo, prevzali by sme ho[251] na každý pád!

V takom „poslaní“ ukázal si už neraz veľkú silu. Bol by to naozaj čin od Teba, a pomoc veci dobrej.

Urobíš? Odpovedz mi![252]

Tvoj Sveto


[240] Vajanský naráža na úvodník, ktorý pod nadpisom Pokroky vyšiel v týždenníku (vydával ho K. Salva v Ružomberku) Slovenské listy I, 1898, č. 39. Hovorí sa v ňom okrem iného aj o uznaní prejavenom Muzeálnej slovenskej spoločnosti „zo strany vysokej vlády“ darom „300 kremnických rynštiakov“.

[241] V Hlase I, č. 1 takýto výrok nenachádzame. Vajanský tu takýmto spôsobom pravdepodobne reaguje na článok v rubrike Obzor politický (str. 21 — 22), v ktorom sa hovorí, že porážka ľudovej strany (maďarskej) vo volbách bola najsmutnejšia tam, kde „stĺpy cirkve a bašty národnej strany slovenskej, panslávi svetoznámi od rokov vzdelávajú, učia, v politike školia (!) náš ľud“. Autor článku (nepodpísaný) pripomína aj „politické aliancie“ ako nevyhnutné najmä pre malé národy, čím zrejme myslí na politické spojenectvo Maďarskej ľudovej strany a Slovenskej národnej strany.

[242] Bezočivosť a neúctivosť.

[243] T. G. Masaryk (1850 — 1937) a Jan Herben (1857 — 1936), spisovateľ a redaktor Času, boli hlavnými predstaviteľmi tzv. realistického smeru v českej politike v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch. Vajanský tu obviňuje ich politiku zo spolupráce s ministrom rakúskej vlády Pavlom Gautschom.

[244] Ide o poradu slovenskej mládeže, zvolanú hlasistami, ktorá sa konala za prítomnosti asi 100 účastníkov 3. augusta 1898 v Martine. Podrobná zpráva o nej („Slovenská mládež na martinských slávnostiach“) je v Hlase I, 1898, č. 3.

[245] Dr. Jozef Minárik (1868 — 1923) — lekár, neskôr trenčiansky župan

[246] Pravda, všetky nasledujúce obvinenia sú prinajmenšom príliš prehnané. Vajanského k nim však mohol posmeliť aj fakt, že Makovickým vydaná Biblia s úvodom L. N. Tolstého bola na spomenutej porade väčšinou hlasov odmietnutá: účastníci porady odmietli totiž jej rozširovanie „pod firmou Hlasu“ a ponechali ju „ako privátnu vec“ samému Makovickému (pozri Hlas I, 1898, 86).

[247] Pravdepodobne Vladimír Krno (nar. 1874), neskôr advokát v Bratislave.

[248] Doslovný preklad: Včera sa učili, dnes už chcú poučovať, / ach, čo to majú tí páni za krátke črevá.

[249] T. j. na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, po zrušení Matice slovenskej a zatvorení slovenských gymnázií.

[250] Je to rozbor Hviezdoslavovej básne A prvý voz… (záverečná báseň I. zväzku Zobraných spisov). Autor (Ľudovít Medvecký, nar. 1878, neskôr advokát) je podpísaný iba skratkou M. Hlas I, 1898, č. 1.

[251] V origináli „ju“; podľa kontextu opravujeme na „ho“.

[252] Na prvej strane listu na hornom okraji pripísané Hviezdoslavovou rukou: „24/VIII 1898 odpovedané“. (Pozri nasledujúci list č. 110.)

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.