ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Jožko môj!

Priložene obdržíš pre nasl[edujúce] č[íslo] Pohľadov príspevkom preklad troch kratších básní Aranyových.^[449] Tak ako Petőfim, prehŕňam sa i týmto pôvodcom, hodlajúc pod poriadkom vybrať a preložiť z neho také — ovšem, len kratšie — práce, ktoré, odkedy poznám poéziu Aranyovu, ma zvlášte zaujali; bude to tedy i lýra i epika. Preklad prvých 7 kusov poslal som ešte hen v marci p. Vansovej pre Dennicu;^[450] terajšie sú tedy ďalším pokračovaním. — A pováž si, prichytil som sa i do prekladania Madáchovej „Tragédie človeka“; chlp z nej nebodaj pošlem Ti už do júnového čísla.^[451] A poneváč chcem preložiť celé dielo (je ono predsa len „unikum“): zase Ťa budem unúvať potom i o osobitný odtisk. Ale, braček, buď úprimný: nezapríčiňujem Ti ozaj škodu takýmito žiadosťami? Ak by tak malo byť, to by ma veľmi mrzelo, a radšej ani pomyslieť viac — na to! Veď ktovie, ako si pochodil i s „Hamletom“? A či vari len v malom počte výtiskov dals’ ho odtisknúť, keďže neoznamuje sa nikde, že by bol na sklade? Nu, opatrne, lebo odbyt kníh u nás, verím, je opravdu bedácky; ale tu potom nač robiť i mne samému po vôli? Nie, toho nepotrebuješ; a tak slobodne upustiť môžeš i od odtisknutia „Sna“. Prenechajme to budúcnosti, ak ozaj dajakej možno sa z našej strany úfať. (Ej, zle to vyzerá s nami, zle! Tomuto dal som výraz i v jednej básni pre Dennicu,^[452] vyhovejúc žiadosti redaktorkinej, ktorá bola požiadala ma o dajaký príspevok; no bude i toto len hlasom volajúceho — na púšti…)

No ak „Sen“ predsa len chceš dať odtisknúť, zodpovedám týmto žiadosti Tvojej a označujem tlač[ové] poklesky prvého a druhého aktu v nasledovnom:

Na str. 90 v osemnástom riadku odhora stojí: vám otec náš, má stáť váš;

na str. 93 v dvadsiatomtreťom riadku odhora stojí: tak láske privlastná, má stáť prívlastná, aspoň ja tak myslím (je to zmyslom nie „túl sajátságos“, ale len „saját, sajátságos“; „sajátság, tulajdonság“ = prívlastok, vlastnosť).

Na str. 96 v druhej scéne názov hry „Najplačlivejšia komédia atď.“ mal byť tlačený šikmo; pravda, toto v korektúre je daromnicou, vyznačujem ho len, ako idú poznámky v mojom zošite.

Na str. 107 hneď v prvom riadku stojí: dvojazykom miesto dvojjazykom; Ty rozsúď, či i to vytlačené nenie správnym?

S tým koniec; azda neprezrel som ničoho.

A teraz k Tvojej úlohe pre „Egyetemes irodalomtörténet“.^[453] Gratulujem Ti k tomuto vyznačeniu, no gratulujem i našej skrovnej literatúre, že Tebou má byť uvedená do maďarského sveta. Len s chuťou do toho! A tých ukážok vari vôbec nepotrebuješ; a keď nepodáš ich z iných autorov, tedy ani zo mňa. Áno, upusť od toho. No mňa aj darmo pýtaš o dajaký prekladík: dávno tomu, čo som zabudol maďarské veršovanie, na to dnes ani pomyslieť! — Belo Klein (Tesnoskalský, poz[emno]-kn[ižný] správca nateraz v Prešove) bol čosi preložil z mojich vecí, bolo to i uverejnené v niekdajšom Trnkócyho Testvériségu;^[454] no nechyrujem už o tom. Aj podzámocký Kubínyi^[455] má viac pasáží preložené z „Hájnikovej ženy“, čítal mi to kedysi, preklad podarený a poetický (temer prebásnenie!): no ako sa dostať k tomuto panákovi o to? Ja bych nevedel spôsobu už i preto, že pozdávalo by sa to chvastom z mojej strany. — Opakujem, upusť od ukážok.

NB. V štvrtom zošite v „Sne“ nachodím len dve chybky, a síce: na str. prvej (201) v druhom riadku odspodku stojí: gavarlierovi, tedy zbytočné prvé r; a na str. 220 v druhom riadku stojí výdatny, tedy vystala čiarka nad poslednou písmenou y. Ostatné vytlačené všetko pekne a bezvadne.

Kedy sa na dačo pôvodného zmôžem, abych Ti ho príspevkom zaslal, je otázka; niet chuti k takej práci, trebárs cítim na duši tlak ešte nevyslovených „Steskov“. Ach, Bože, pozdvihni, posilni a obraduj!

Zbohom, Jožko môj!

Tvoj Pavol

D. Kubín 15/V 1905