Zlatý fond > Diela > Korešpondencia P. O. Hviezdoslava so Svetozárom Hurbanom Vajanským a Jozefom Škultétym


E-mail (povinné):

Pavol Országh-Hviezdoslav:
Korešpondencia P. O. Hviezdoslava so Svetozárom Hurbanom Vajanským a Jozefom Škultétym

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Michal Belička, Nina Dvorská, Daniel Winter, Eva Lužáková, Lucia Muráriková, Katarína Tínesová, Mária Hulvejová, Martina Turanská, Jaroslav Geňo, Michal Maga.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 114 čitateľov


 

308. Škultéty Hviezdoslavovi

Paľko drahý!

Veľmi si ma uspokojil milým svojím lístkom, hoci je ešte taký neurčitý jeho obsah. A nemohol som Ti hneď odpovedať! Skoro týždeň mal som biedu s očima: čítať som mohol, držiac si knihu hore, ale písať nie, nadol hľadiac som nevidel pre opuchlinu popod oči.

Vydávanie, to jest vypustenie kníh je teraz nemožné; pre knihy, pre každý ich balík, ktorý má ísť na poštu, je zvláštna cenzúra; pošta príjme len balík so štampiliou cenzorovou. A neprepustí sa napr. ani I. zväzok Sládkoviča, kde je Marína, Detvan! Ale sádzať, tlačiť pomaličky by sa mohlo, hoci tlačiareň robotníckeho personálu má veľmi málo — najlepších sadzačov nám pobrali na vojnu a vziať druhých niet odkiaľ. Ja si predstavujem vec tak, že keby tlačiareň mala od Teba materiál, robota by sa predsa len pohla i teraz, a keď nastanú nové, riadne pomery, keď suspendovaný tlačový zákon bude zasa platný, vtedy — povedzme za pol roka — dva zväzky by mohli byť dohotovené, vydané, vypustené. Capko je už ťažko chorý, beznádejne; po jeho smrti, s ktorou nám už treba počítať, ja sa za nejaké dva roky nebudem môcť odtrhnúť od tlačiarne, čo by som sa ako chcel: nuž v tom čase, za tie dva roky, žiadal by som si tak vykonať a dokončiť vec, aby vydanie Hviezdoslava bolo úplné. Tak, Paľko drahý? Veď je Pán Boh dobrý, sníme i kríže a dá života.

Osvedčenie Svetovo v ktoromsi čísle N. novín nebolo spontánne; mohlo byť jednako inakšie.[606]

Vláda bude sa tak pokonávať so všetkými národnosťami, ako sa bola začala pokonávať pred dvoma rokmi s Rumunmi.

Zostaviť svoje kalendáre tlačiareň bola mi vzala na pomoc Gregora,[607] no pred dvoma týždňami šiel už k vojsku i Gregor. Zostala mi na hlave samému i táto starosť. Keby si, Paľko drahý, uznal za primerané podoprieť ma, vykonal by si veru znamenitú vec. Veď kalendár už tým, že ostáva celý rok pod rukou, je vážna knižka, hodno do jeho obsahu primiešať i z najvzácnejšieho, čo má literatúra.

Našiel som v Múzeume Tvoje rukopisy z r. 1879 — 1880,[608] ktoré od Pokorného boli prišli ku mne a odo mňa k Svetozárovi, keď som na počiatku 1882 bol odstúpil od Pohľadov. Tu je i báseň Návšteva, končiaca sa:

Odišla. A ja sám zas, hrúza! Ďaleko žienka, a — odišla Múza.

Ak sa dobre pamätám, nemilé Ti bolo, že tento rukopis bol sa zapotrošil. Veru škoda by bolo bývalo básne! Už je vysádzaná pre 7. číslo Pohľadov;[609] dovolil som si právom nájdenia. — Tu je i Mať moja dobrá úplnejšia, ako bola v Orle [roku] 1880-ho;[610] mrzí ma, že nemôže teraz do Pohľadov — neprešla by.

Odpoveď, Paľko drahý, budem túžobne očakávať.[611]

So srdečným pozdravením

Tvoj oddaný Jozef

7/VIII 1915



[606] Je to vlastne Vajanského „osvedčenie“ lojality voči Rakúsko-Uhorsku. Znie takto (Nár. noviny XLVI, 1915, č. 84): „Dozvedel som sa po dlhšom čase, že v kijevskom ,Čechoslovanu‘ 28. septembra 1914 bolo uverejnené uzavretie akéhosi ,československého povereníctva‘, aby v páde ,šťastnej‘ vojny boli Slovákmi obývané stolice pripojené k českému kráľovstvu, a tak Slováci darovaní Čechom. Na takéto absurdné bláznovstvo nebolo by hodno ani reflektovať, lebo niet takého slovenského človeka, ktorý by, zrádzajúc svoje, dal sa ako nejaká vec predávať a kupovať, a niet slovenského človeka, ktorý by, odstúpiac od prastarých zásad slovenských patriotov, ktorí nesčíselne ráz v svojich inkunábulách pred krajinou i kráľom osvedčili vernosť k svojej vlasti, chcel by ísť po ceste ilegálnej a protivlasteneckej. Ale poneváč žijeme ťažké časy všakových zmätkov, osvedčujem, iste i v zmysle a cite svojich slovenských kompatriotov, že podobné zločinné fantázie mne nikdy do hlavy neprišli, a ja sa s opovržením odvraciam od týchto zle mienených, nám len škodu priniesť chcejúcich intríg a pokušení. Ináče k tejto otázke sa ešte prinavrátime, kvôli jasnému dôkazu púhej nemožnosti podobných absúrd.

Turčiansky Sv. Martin 17. júla 1915.

Svetozár Hurban Vajanský“

[607] Jozefa Gregora-Tajovského.

[608] Ide o rukopis Hviezdoslavovej zbierky Krb a vatra z roku 1880, ktorú mal vydať v Prahe Rudolf Pokorný vo svojej Československej knihovni.

[609] SP XXXV, 1915, č. 7; prvý raz vyšla v Orle X, 1879, č. 7.

[610] Orol XI, 1880, č. 1.

[611] Na prvej strane listu na hornom okraji je pripísané Hviezdoslavom: „10/VIII 1915 odpovedané obšírne a súčasne i odpoveďou na dopis a nabídku kníhtlačiarne dto 23/VII 1915“. Tento list nemáme.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.