ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

T. S. M. 31/12 1883

Drahý Paľuško!

Tu Ti posielam malé prekvapenie,^[112] jako nazdávam sa, nie nemilé. Jako vidíš, chcel som Ťa prekvapiť už hotovou knihou, no iné ohľady ma nútia prezradiť predčasne, čo stálo vyčiarknuté v predošlom liste. Tam som totiž prosil o dovolenie osobitného odtlačenia z Pohľadov Tvojej utešenej básne.

Tristo výtiskov dal som odtlačiť, už i preto, že v Pohľadoch príde báseň v dvoch stĺpcoch, lebo by ináč zaujala práve polovicu zošitu. Bude ma stáť odtlačených 300 výtiskov asi 120 zl. (Pováž si tú drahotu: sadzbu zaplatia i tak Pohľady, teda len za tlačenie a papier toľká suma! Braček, tak tu trpíme, nie div, že vzdor mojej pilnosti a dosť dobrého odbytu mojich diel trpím i s rodinou núdzu i na tom najpotrebnejšom; zato ale istý pán kupuje fryne šperky.) Dám výtisk za 50 krajc., a myslím, že sa 200 minie. Maličký rest už znesú Pohľady. Len jestli som tým urobil Tebe malú radosť! No myslím.

I ja mám z toho radosť velikú. Touto básňou pozná Ťa širší svet, lebo ver, básne v časopisoch nejdú tak do oka. Pošlem exempl[áre] do Čiech, Ruska a Poľska. A tak len myslím, že sa prelomí ľad.

Nebol bych Ti tieto tri vývesky už teraz poslal, ale musel som, lebo Ťa prosím, abys báseň skôr dokončil než vo februári. My dáme sádzať báseň hneď, čím príde, takže knihu dostaneš úplnú pred 2. zošitom. Pravda, na predaj nemôže ísť pred 2. zošitom, lebo je to len odtisk.

Rukopis doteraz dá v knihe 5 3 hárka osmorkového. Teda jestli druhá polovica bude tak veľká, celé dielo Tvoje bude krásna 12 — 14 hárková kniha! Jako sa teším. Len teda pošli čím skôr pokračovanie, bárs zajtra.

Môj román^[113] krásne rastie. Po Novom roku, až keď vyjde 1. zoš[it] Pohľadov, ide do sadzby, jak rád by som ho prečítať Tebe! No rukopis Ti poslať, to nemá tuším cieľu, lebo Ty bys’ to čítal čo poet a nie čo kritik. Ale vieš čo, prídi na deň sem okolo 5.-6. januára! Prídi a prines sebou báseň. Potom si tu prečítame a posúdime. Ale keď si Ty čo medveď v diere! Nikam von z tej Tvojej pátrie. Ja by prišiel, no — post equitem antra cura!!^[114]

Je to bieda!! Škultéty je strašne lenivý a apatický k mojim dielam, jeho to nezaujíma, a ja sa nenatískam. Ostatní tiež len hotové radi. Bože môj, jaká to musí byť prelesť, čítať umným ľuďom rastúce dielo! Koľko chýb by sa nespáchalo, koľko obratov by prišlo nových.

Ty by si (a rukopis je veľmi drobný a zlý) dal sa schytiť niektorým, pravda, dosť zručným scénam, a nekritizoval by si. Ale keď tu budeš, prispeješ. Nuž prídi! Urob mi vzájom prekvapenie. Sanica je dobrá dolu (ako sa ten vrch volá), ahá, Príslopom.

Škoda, že nedali lepší papier! No to sú ti braček švindleri; nemajú zaujatie za nič podobného, iba za peniaze. Pohľady sotva stačia platiť — ide to do tisícov zlatých. Pravda, potom musí spisovateľ biediť, 60 zl. na mesiac, živ sedem ľudí, plať z toho byt, šať sa, daň a všetko, všetko. Pri statočných pomeroch by donášali Pohľady asi 200 zl. čistého. No tie zožerie všetky penzia! Ach, zas vraciam sa k tomu hlúpemu tématu. Nuž braček, čo kde to bolí, ta často habneš. Ale by čert bral osobu, veď sme tu nie na radosti, ale, braček, moja múza trpí pod tým veľmi! Cítim v sebe mnoho síl, čo bych mohol všetko! No nado mnou meč biedy, a mok saje táto pijavica. Vidíš, román som musel predať ešte v rukopise, ba temer ešte v duši.

No dosť! Prajem Ti šťastný nový rok, Paľko môj. Panej Tvojej bozkávam rúčku. A ešte jedno v prílohe!

Tvoj Svetozár

[Príloha k Vajanského listu z 31/12 1883]

Pánu Pavlovi Országhovi Hviezdoslavovi v Námestove.

Dokonávajúc svoj román „Suchá ratolesť“, ktorý ide do sadzby okolo 6. januára, osmelil som sa venovať ho Hviezdoslavovi. Na tretej stránke spisu totiž stojí: Hviezdoslavovi venuje Vajanský

a na štvrtej niekoľko venovných slov. Prosím teda o zvolenie.

V Turčianskom Svätom Martine na Silvestra

Svetozár Hurban Vajanský