ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Paľko drahý!

Neospravedlnil som sa Ti, prečo prišli Stesky len v 2. čísle. Keď dostal som totiž rukopis, už tri hárky 1. čísla boli vytlačené, — nielen vysádzané, ale i vytlačené. Na posledný, štvrtý, hárok i tak neboli by sa zmestili — nuž nepozostávalo mi inšie, ako dať sádzať do 2. čísla. Veru nerád. Mať Tvoj rukopis, a predsa bez Tvojho mena vychodiť s číslom, s 1. číslom!

Súčasne posielam Ti korektúru 6. a 7. hárku Tragédie človeka s prosbou, aby si to ráčil prebehnúť a opraviť chyby. List, v ktorom si mi vyznačil vari jednu chybu, nestihol som dať k ostatným Tvojim listom a bez väčšieho prekladania (mám tesnú izbu!) netrúfam si ho nájsť. Reku, pošlem korektúru Tebe, mne sa obľahčí a Ty odpustíš pre unúvanie.

„Sen noci svätojánskej“ toho roku azda už vidíme v Martine na javišti. Najmä Lichard zaujíma sa za to. On to spomínava Tvoj preklad v Nár. novinách. Madáchov originál vie zväčša naspamäť, teraz kocháva sa už v Tvojom texte a zadeklamoval by Ti ktorúkoľvek partiu i o polnoci zo sna zburcovaný.

Ja až teraz prichytil som sa sklepať Maďarom tú rozpravu o slovenskej literatúre. Keď u nás mnoho nepokoja, mnoho rozčuľovania dennými otázkami, politikou, a ja pritom som i veľký motaj, nevychodím takrečeno z izby, a predsa nejde mi robota od ruky. Ale teraz už durí ma Ásbóth, ktorý má prekladať môj slovenský text. To jest, chce mať na tom tiež účasť. — Za preklady Tesnoskalského ďakujem, ale sotva upotrebím niečo z nich. To mi je nie to. Ja by som si žiadal tak blysknúť Tvojím veršom! Opravdove Tvojím. O preklade M. Kubínyiho počul som i od Socháňa, ktorému ukazoval ho i čítal z neho. Ale akosi tiež nedôverujem mu, keď nebol veršovníkom prvej cvičeným. Jednako bol som v pokušení pýtať si listovne od neho.

Mám 2. zväzok toho peštianskeho podniku (Egyetemes Irodalomtörténet), obsahujúci literatúry latinskú a románske. Vydavateľ (Franklinovská spoločnosť) dá si záležať i na vystrojení; kniha (906 strán veľkej osmorky) má plno vzácnych ilustrácií. Škoda, že napísať to nedostalo sa mi v príhodnejšom čase. Minulého leta začal som hodne čítať, pripravovať sa seriózne, vyhľadávať materiál i k osvetleniu toho, ako začalo sa u nás po slovensky písať; no potom zanedbal som vec, a je zásluhou prof. Ásbótha, že ma poduril a zase primal k tomu.

Lenže zabúdam na to, čo je pre mňa najhlavnejšie. Na rukopis do Pohľadov, Paľko drahý! Bude? Môžem očakávať? Snažne Ťa prosím.

So srdečným pozdravením

Tvoj oddaný Škultéty

10/III 1906

NB. Báseň z Tvojho naloženia vynechaná v 12. č[ísle] 1905 neprišla do koša. Pre Tvoje rukopisy ja mám inakší „kôš“.