ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Brat môj drahý!

No veď ja dobre vedel, že žiješ: keďže ale mlčal si až prez jeden celý vek, treba bolo zaplakať, abys’ sa rozhovoril. — Nuž kortešoval si?^[67] Teda Tebe pristane onen „politický šat“, ktorý Svetovi, dľa jeho vlastného zoznania,^[68] — nepovedal však, pre úzkosť-li či pre veľkosť, — nijak priliehať nechcel? Hej, Ty demagogu! — Ale žart stranou! Smutno, že 3 milióny zase len odkázané sú k trojročnému mlčaniu, — smutno veru, krušno, bôľno! Na každej postati dokazuje sa drastične, že pre Slovač niet zákonných spôsobov, prostriedkov, ciest k obhájeniu jej života, k vydobytiu jej práv… deus ex machina! áno, ten jedine dovedie rozťať uzol našej krvopotnej drámy, len by zasiahol do osudov našich, kým nebude neskoro! Deus ex machina, braček!… Síce mne tiež nepristane politický šat!

Náš Porubský skutočne tak hovoril, ako stálo v dopise z Ústia;^[69] ba tu v Námestove povedal viac, oveľa širšie rozvinul bod národnostný, hovoril medzi iným o „našej sladkej materinskej reči slovenskej“, o „právach a blahobyte ľudu toho, ktorý si zastal pod jeho zástavu“ atď. Lenže kto by kládol na to váhu? Bol to prostriedok jedine k dosaženiu mandátu, tak ako tenže i inde upotrebený bol; osožil lebo neosožil, ale za cieľ činnosti vyslaneckej zaiste nepoloží si ho ani jeden. K tomu treba rozhodne našich svojských ľudí, jedine takých! Takto som hovoril i pred samým Porubským, bo priateľskí sme od dávnejška; tvrdí, že dostojí každému bodu svojho programu… dobre, uvidíme!

Zo štvrtého zošitu Slov. pohľadov som, hľa, vystal, nebolo času, ale ani vôle k načarbnutiu dačoho. A potom, varietas delectat; treba bolo už raz zvukov i iného varyta.

No, ak ozaj nedostatok trpíte vo veršoch, tu máte moju celú zbierku, späť vydostatú z Prahy.^[70] Uverejňujte z nej, čo chcete a kde chcete, lež prial bych si, keby to radom šlo, s vynechaním už len tých predtým uverejných kusov; rozumie sa, že čo nie je súco pred verejnosť, tomu ta nedovolíte. — Na žiaden pád nepripustím, aby táto zbierka osobitne ako taká vydaná bola. Pražani by sa nazdali, že som ju pre tutejší gšeft späť vyžiadal; a potom iste i nejaké práva si osobujú na ňu, bo ako mi Vlček písal, akýsi areopág vraj mesiace a mesiace opravoval a piloval na nej, na nezralej vraj a preto bez totých opráv ani nesúcej pred verejnosť, — nuž s vydaním zbierky ako takej mohli by sa tie nároky nejak naštrbiť. — Je pravda, je to tam mnoho nezralého, syntakticky i prozodicky chybného, a omluva len tá, že som sa so zbierkou veľmi ponáhľal — nuž, ak chcete, so žiadúcim vynechaním opráv pražských, opravujte na tom Vy, a čo možno, uverejnite. Ja sám k tomu viac ruky nepriložím, zhnusila sa mi celá zbierka.

A takto bych vás zazásobil na hodne dlho. No, podržujem si právo, v čas príhody s niečím novým u vás zaklepať môcť.

S myšlienkou naklad[ateľského] družstva len napred!^[71] Neboj sa, i odo mňa bude preň materiálu až nazbyt. Potom sa ináč pochlapíme!

Sveto žiada kritické poznámky na Slov. pohľady odo mňa! akoby súcejších pier nestávalo. Požiadajte o mienku tých, ktorých mienka potom aj dačo zaváži; požiadajte starších vekom i múdrosťou. Máte ich blízko, máte ich okolo seba, — len požiadať ich treba.

Zdravstvujte obadva! Zbohom!

Pavol

V Námestove 16/7 1881