ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

T. S. M. 2/12 1883

Slávny molodec!

Ináč Ťa už nepotitulujem. Tvoja „žienka“^[99] (pardon, keine Eifersucht, Gnädiger Herr)^[100] prišla o pol piatej a o šiestej sme so Škultétym boli už hotoví s ňou. Ja som čítal a on hľadel do rukopisu a konečný rezultát bol — slávny molodec!

Tvoj list je hlúpy.

Ostatne, i ja som nenávidel, i mne sa hnusili „Letiace tiene“, ktoré sú dnes otradou^[101] najšľachetnejších myslí nielen slovenských, ale i slavianskych. Česká, ruská, poľská kritika vyhlásila ich za znamenité, ba boli hlasy, ktoré ma priamo zdvihujú ku Turgenievu. Nuž a ja som bol malomyseľný jako dieťa, keď som Vlčkovi — ináč prísnemu, a čo je veľká vec, čestnému, posielal posledné kapitoly ku revízii a kritike. On ma síce potešil a pozdvihol. No ja mu neveril a „už som pevne veril v úpadok svojho talentu“.

A tak každý čestný tužennik, ktorému vec ide od srdca a má veliké snahy, musí byť nespokojný so svojím deckom. Len iný vie súdiť! Žiaľ — my nie sme v tom položení, že by sme boli okrúžení rovnorodými duchmi lebo kriticko-zralými umami. Vidíš — ja som tu v centrume, a nemám komu prečítať svoje rastnúce diela! Ani len Škultéty, ktorý stojí najvyššej, nedozrel na samostatného umníka. To ostatné je chabrač, ktorá využíva spisbu, ale oceniť nevie nič. Počnúc od lumpa a kurváča Francisciho až — po — no Bog s nimi!

A teraz k „žienke“. Tvoja báseň je a bude len ešte literárnym velezjavom. Vidíš, ja nie som chváľkárom. Ani Ti nesľubujem oslňujúci úspech, lebo Ty si svoj človek a hovoríš svojou rečou. Veľký trh nikdy neschváti to dobré, ale iba to pohodlné. Ale práve to svojstvo Tvoje mi je zárukou Tvojej slávy, Tvojho velikého, epochálneho významu.

Opis smrti starého hájnika, brat môj, odpusť moje uveličenie, je pravá, veliká, čistá poézia! Jak bledne pred Tebou Sládkovič — jak sa na prózu mení Detvan! Braček, to si Ty previedol, precítil, Tys’ poet. Čo, či nechceš veriť? No budúce časy volám za svedkov! Budúce časy, kde presvitne i u nás!

Pravda, Tvoje parentezy mýlia, a budú mýliť. No u Teba treba sa učiť Tvojej reči. Moja žena je Nemka,^[102] a ona sa jej naučila, a číta Tvoje verše bez ťažkostí! A potom Slováci hovoria o ťažkostiach! Never a zostaň sebe verným.

Uchádzanie sa o službu je veru majstrovský kus! Možno, že by kratší opis tých panských krás bol dostačil. No to je Tvoja vec. Poet je car samoderžec vo svojej deržave.

Pochod ku kostolu a kostol sám nás vozvýšil. Žiaľ (pre mňa), žes’ tak uťal! Uťal si ale s piesňou, ktorá už sama mala by Tvoju hypochondriu rozohnať. Teraz ale ad futuras res!!^[103]

Čo chceš? Nejdem sa miešať do Tvojej duchovnej dielne, no môj cit, moja poézia chce — aby dej zakončil sa — tragicky! Avšak to tiež Tvojou vecou! Len neotáľaj, a pod dojmom prvej polovice stvor druhú! Apropos — tvoje prírodné opisy sú skvelé a veľkolepé! Nuž zbohom, náš poet! Bozkávam Ťa a ďakujem Ti.

Tvoj S. Hurban

NB.^[104]