ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Brat môj drahý!

Obdržav novoročnú Tvoju zásielku (pováž si, celkom otvorene prišla), vskutku prekvapil si ma ale veľmi. Mal som a mám z podniku Tvojho nesmiernu radosť, ďakujem Ti za jej spôsobenie. Dal by Boh, žebys’ rozpredal (pravda, len 300 tlačíš) aspoň do 2000 exemplárov a vyťažil z toho niečo čistého pre nakladateľa. Ja uspokojil bych sa nanajvýš s tým povedomím, že s mojimi prácami aspoň nezapríčinil som nikomu škodu, najmenej svojmu najlepšiemu priateľovi dľa duše i srdca. Ako hovorím, nemám žiadnej námietky proti Tvojmu naloženiu, ba teším sa z toho náramne, áno, pritom ubezpečený, že keďs’ Ty niečo za vhodné uznal širšieho svetla božieho, nemôžem byť prácou svojou aspoň len kompromitovaný, keď aj nevyslúžim si poživy duševnej, nu — pochvaly.

Lenže jedno Ti predsa za zle mám pritom. To, že s týmto prekvapením nevyrukoval si včaššie. Vidíš, z druhej polovice otáznej básne nemám ešte ani stebla, ani stebla! a to Ti na statočnosť hovorím. Tvoj povzbudzujúci dopis po zdelení prvej polovice doposlaný ma valne nutkal k dielu, hja, nebolo času, ako to obyčajne býva ku sklonku roku, zhrnula sa práca a pod ňou stonám až podnes. K tomu znáš moje pomery, môj dom navštevovaný býva sčasta, kostoša mám, boli voľby, putoval som pár ráz do Ružobrehu a k tutejším postranným súdom, potom u sklonku roka človek rád sa poráta so svojimi aktami, boli sviatky etc., — nuž veraže nezbudlo mi ani chvile vzdor Tvojmu a múzy ponúkajúcemu hlasu. A Ty duríš, náhliš… Čo teraz? Zaiste nič iného nepozostáva, ako čakať asi do 20. februára, a kto zná, či i ten čas mi pri iných prácach dostačí? Na mojej vôli a snahe nebude chybeť, o tom Ťa ubezpečujem; nuž s božou pomocou! — uvidíme! Na každý pád chyba od Teba, že pre orientovanie sa pri vydaní nezdelils’ mi plán svoj hneď za horúca; tu i ja bych bol vedel, čo robiť. Teraz som len zvedavý, ako a kedy sa dostanem von zo súry. No tieto dni sa prichytím seriózne k práci. Len prosím Ťa, nedur, nemnož rozpaky.

Za venovanie Tvojho, uverím, ba som popred presvedčený, prvostupňového čo do dokonalosti a krásy — diela mojej maličkosti Ti srdečne ďakujem; večnou útechou mi bude toto bratské a priateľské vyznačenie. S radosťou prijímajúc ho, celým srdcom Ti zaň ďakujem.

Do Martina teraz naskrze nemožno; dá-li Boh zdravia, vidíme sa okolo jari.

Teraz do Národných novín chystal som báseň, „Žalm silvestrový“^[115] cele v biblickom skladaní, no ani tú som nestihol dohotoviť; pošlem Ti ju časom do Pohľadov. Práve dostal som z Kubína hosťov — z našich, servus!

Tvoj Pavol O.

V Námestove 5/1 1884