Zlatý fond > Diela > Korešpondencia P. O. Hviezdoslava so Svetozárom Hurbanom Vajanským a Jozefom Škultétym


E-mail (povinné):

Pavol Országh-Hviezdoslav:
Korešpondencia P. O. Hviezdoslava so Svetozárom Hurbanom Vajanským a Jozefom Škultétym

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Michal Belička, Nina Dvorská, Daniel Winter, Eva Lužáková, Lucia Muráriková, Katarína Tínesová, Mária Hulvejová, Martina Turanská, Jaroslav Geňo, Michal Maga.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 114 čitateľov


 

301. Škultéty Hviezdoslavovi

Paľko drahý!

Keď je zle so mnou, veď ja vtedy vše chodievam k Tebe s prosbou. Teraz je dvojnásobne zle: i s ročníkom som veľmi zaostal, i som na konci roku nesvobodný.[589] Teraz, ako ešte azda nikda, bola by potrebná Tvoja pomoc: zakrývať, čo sa zle urobilo, nahrádzať obecenstvu a zaujať i za budúci ročník. (Lebo kto bude vydávať, redigovať Pohľady, ak ich ja nechám!)

Rozumie sa, už vieš, čo je zmysel týchto mojich rečí. Rukopis!

Ešte sa nekončil ročník bez Teba: neurob, Paľko drahý, aby som s týmto prišiel pod závoz. Akože mne veriť, že by si od toľkých čias nebol ničoho odložil do stolíka?! —

Prológ mikulášsky nemal som v rukopise, len strojom odklepkaný, nuž sa bojím, že som ho s chybami dal vytlačiť.[590] Keď prišiel mikulášsky zošit, bol by som porovnal text Pohľadov (lebo Janoška tlačil z rukopisu), ale vtedy som bol po prenášaní (do nového bytu), v strašnom neporiadku s knihami i písmami; potom zas nenadále, ešte nečakane ma zavolali sem. Prosím Ťa, ráč mi udať chyby, aby som ich mohol napraviť.

Ten starý Gregor ťarbavý na čo sa oddal — Petofiho prekladať![591] Veľká opovážlivosť po Tebe. Ba on je nízko i pod Matzenauerom[592] a Podhradským.[593] Švábku lúpať, nie lýru do ruky! A ešte si také impertinentné odporúčanie dal napísať do „Bp. H.“[594] Lebo písal to mikulášsky židák Steier Lajos.

Už som druhý týždeň zavrznutý, neprestajne bolo mi na mysli obľahčiť si starosti týmto listom, no nerád píšem z väzenia. Urob, Paľko drahý, aby som mal pri prechode do nového roku — ak Pán Boh dá dožiť — ľahšiu hlavu. A keby len o mňa išlo!!

So srdečným pozdravením

Tvoj oddaný Jozef

2/XII 1911

NB. Vstúpil som do väzenia, že napíšem pre Poučné čítanie 5 — 6 hárkov o cyrilo-metodejskej epoche u Slovákov;[595] ani som si nevzal iných kníh, len literatúru tohto predmetu. Ale bojím sa, že bude toho málo, čo vynesiem hotového po štyroch týždňoch. Priširoko pustil som sa do veci, bojím sa, že mi na písanie nezvýši ani týždeň. (A posledné dni vo väzení sú také nepokojné, ako prvé.) No a keď vyjdem, bude pre celého starého chlapa druhá robota.

„Světová knihovna“ bude skoro? — Potom vyjednávali i so Svetozárom: chcú mať od neho Herodesa a niekoľko krátkych básní.[596]


[589] Škultéty nastúpil 24. novembra 1911 mesačné väzenie (v Martine) na základe rozsudku v spore s Jánom Gerőom.

[590] Je to báseň Michal M. Hodža. SP XXXI, 1911, č. 7. Túto báseň predniesol Jur Janoška v Lipt. Mikuláši 1. 10. 1911 pri oslave storočnice Hodžovho narodenia (preto ju Škultéty označuje za „prológ mikulášsky“). Báseň bola odtlačená aj v osobitnej brožúre k tejto príležitosti.

[591] Ide o Rehora Urama-Podtatranského (1846 — 1924).

[592] František Oto Matzenauer (1845 — 1901); jeho preklady z Petőfiho vyšli knižne v Trnave 1893.

[593] Emil Podhradský, Výber z básní Alexandra Petőfiho, Banská Bystrica 1891.

[594] Ide o článok Petőfi költeményei tót nyelven (Petőfiho básne v slovenčine), uverejnený v Budapesti Hirlape 12. 11. 1911. Autor článku, podpísaný značkou (sl.), nekriticky vychvaľuje prvý zošit Uramových prekladov Petőfiho (obsahujúci 54 básní) a nepravdivo informuje maďarskú verejnosť, akoby šlo o prvý rozsiahlejší preklad Petőfiho poézie do slovenčiny. Budapesti Hirlap z 15. 11. 1911 potom toto tvrdenie korigoval na základe „opravných listov“ od R. Horovitza, vydavateľa Matzenauerových prekladov, i od Emila Podhradského, ďalšieho prekladateľa Petőfiho. — Steier Lajos (nar. 1885), maďarský publicista a novinár, r. 1912 vydal knižku o slovenskej otázke (A tót kérdés).

[595] Ide o edíciu Pospolité čítanie (pôvodne sa mala nazývať Poučné čítanie), založenú r. 1911, v ktorej mali vychádzať 4 — 10 hárkové zošity, venované „otázkam hospodárskym, priemyselným, obchodníckym a vzdelanostným“. Vyšlo v nej iba 5 zväzkov. Od Jozefa Škultétyho však nevyšla v tejto edícii spomínaná práca o cyrilometodejskej epoche, ale štúdia Slovenské Memorandum roku 1861. Na 50-ročnú rozpomienku. (Pospolité čítanie, zoš. 1. Martin 1911, strán 58.)

[596] Vajanského Herodes a jiné básně vskutku vyšli ako č. 1035 — 36 Světovej knihovny. (Úvod a poznámky napísal Josef Svítil.)

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.