SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

109. Nikolovi Ostojićovi

Selca 16. V. 1903.[928]

Drahý priateľ,

keby sa podľa dopisovania mala merať hĺbka a šírka našej lásky, vypadlo by to dosť nepriaznivo. No, my sme sa boli dohodli, že nebudeme toto brať ako mieru našich citov. Aspoň o mne to neplatí, lebo ja málo píšem. O Vás tiež nie, lebo je ťažko písať ta, odkiaľ sa nemôžeš úfať odpovede.

No, dnes robím výnimku. Na všetky strany cíti človek potrebu vyžalovať sa, a i ja Vás dnes používam za prostriedok svojho lamentovania. Čo si počať, život je vec hrozne klamlivá, nesplní sa nikdy, čo sa sľubovalo, vždy o 2 — 3° menej. Okrem toho Vy poznáte moje trápenie, že som od rána do pozdnej noci mučeníkom, poslucháčom cudzích starostí. Často i v noci treba mi vstávať, a to vždy preto, aby som opätovne počul tie isté trápenia… V takých okolnostiach nemôže byť spokojnosti, no skôr musí po troške ochabovať nervový systém alebo musí dôjsť otupenie, apatia. Mňa často schytáva nepokoj, keď by mi bolo treba sedieť pokojne a písať. A práve vtedy ma vláčia na všetky strany a musím sa zaoberať všelijakými sprostosťami. Najmä mi na srdci leží starosť, že nemôžem pravidelne posielať svoje práce do Pohľadov,[929] ako by som si to žičil. Teraz Vám celá obec ochorela, zapálenia pľúc sú častejšie, a to ťažké a nebezpečné, takže niektorí i umierajú. Teraz mi je chorá stará Klementína na zapálenie pľúc, plus zapálenie ovaria, čiže parciálna peritonitita.[930] A pre jej zdravie, aká je, myslím, že je to dosť. V Povljach mal som celú sériu babizní s „polmonitom“.[931] Neprialo mi šťastie pochovať z nich niektorú.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Počal som pracovať na niečom pre Pohľady. No, ako veci stoja, bojím sa, že budem musieť prácu prerušiť,[932] čo by predsa len bol malý škandál.

Tu je všetko ako obyčajne. Môj šor paron tiež ako obyčajne: vždy chorý, väčšmi alebo menej. A ešte i starosti. On totiž chcel tohoto leta niekam cestovať, ale ja sa bojím, že nebude súci zniesť takej štrapácie.[933] A povedať mu všetko nesmiem, lebo sa bojím, že by sa naľakal. Ako vidíte, i mne je, ako sa to hovorí, ťažko. Janislav sa vrátil zo Sarajeva.[934] Btaljina Katica sa zasnúbila s meštrom Trumbunom.[935] Pekný pár! Iný nikto sa nezasnúbil a ani jedna, nakoľko viem, neotehotnela. V parku Strossmayerovom je tabuľa na stĺpe, ako i na ceste Franca Jozefa I.[936] a na hore u Vrhbrača.[937] Tomo[938] je doboha spokojný. Ak mi budete písať, prosím Vás, aby ste takto adresovali: Selca na Brači, na rohu Starčevićovho námestia a ulice Bure Marulića,[939] I. poschodie, dvere rovno oproti stĺpom. Aby ma, bože môj, listonoš mohol nájsť!

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama



[928] Nikolovi Ostojićovi 16. 5. 1903.

Odpis listu a preklad A. Mráza uložený v LAMS v Martine pod sg. 21 g 2.

[929] V tom čase uverejňoval Kukučín román Dom v stráni. Posielal ho po kapitolách.

[930] Zápal vaječníka… čiastočný zápal pobrušnice (lat.)

[931] Zápal pľúc (pneumónia).

[932] Azda ide o niektorú z nedokončených prác. (Uverejnené v knihách Martin Kukučín: Dielo VII, Bračské motívy. Bratislava 1960, s. 219 — 390; Dielo XX, Závažné skúsenosti. Bratislava 1971, s. 9 — 164).

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

[933] Môj pán (zo srbochorv.), tak žartovne hovorieval Kukučín o Petrovi Didolićovi (1846 — 1906), „hlave“ rodiny. R. 1906 napísal o ňom nekrológ do Národného Listu (Dielo XX, Závažné skúsenosti. Bratislava 1971, s. 403 — 414).

[934] Janislav Vrsalović z Okladu, s ktorým sa Kukučín priatelil. Jeho matka i on pripomínajú šoru Anzulu a Nika Dubčića z románu Dom v stráni. Za Janislava sa vydala sestra Nikolu Ostojića, Ljubica.

[935] Obyvatelia Seliec.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

[936] Park je podnes pýchou Seliec, je v ňom socha L. N. Tolstého.

[937] Druhý názov Sumartina, selčianskeho prístavu.

[938] Didolićovský dom je známy v Selciach, pomerne malej obci, preto ho Kukučín žartovne presne určuje.

[939] 11