Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Gabriela Matejová, Pavol Tóth, Ina Chalupková, Michal Belička, Alžbeta Malovcová, Alena Kopányiová, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Dorota Feketeová, Jana Leščáková, Zuzana Babjaková, Miroslava Školníková, Daniela Kubíková, Ivana Guzyová, Zdenko Podobný, Martina Chabadová, Ivana Gondorová, Andrea Kvasnicová, Dominika Gráfová, Ivana Hodošiová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 114 | čitateľov |
[474][…][475] Eh, teším sa na budúce leto nesmierne. Očakávam, že bude cholera a tak sa prihlásim za choleraorvosa,[476] azda ma tam dakde okolo Vás vymenujú, ak by tam vypukla epidémia. Ak nebude z toho nič, pravdepodobne sa na mesiac-dva osadím u Paľa Kramára v Krupine,[477] ak totiž svoj sľub už neoľutoval a budem sa uňho učiť na doktorstvo. Ani si nevieš, ako som rád, že konečne aspoň vidím určite koniec tohto krutého, namáhavého boja, ktorý som viedol s neuveriteľným šťastím toľké roky bez podkopania duševných i telesných síl. Som tak svieži na duchu, ako vari nikdy, i som vstave dva razy roboty zmôcť ako indy i telesne som zdravý a jarý ani orech, že budem vari 100 rokov žiť. Nuž to všetko je pôsobenie nádeje do budúcnosti, ktorá — nech už je akákoľvek — nemôže byť horšou ako minulosť a konečne i prítomnosť.
Krem štúdia ma veľmi absorbujú lit[erárne] práce, tá v Pohľadoch a teraz ktorá vyjde okolo nového roku nákladom Naklad. spolku. Je to novela na 5 — 7 hárkov z cholery.[478] S almanachom sme pohoreli — 212 zl. deficitu máme, ale rozposlali sme listy, aby ľudia ho kupovali, ináč že skrachujeme.
[…][479] „židkes“ ináč dosť dobrý. Handrkujem i mondokujem s ním dľa najlepších síl a schopností. Chce preložiť Šoltészovej „Na dedine“ a Hurbanove „Letiace tiene“ do Reclamovej bibliotéky,[480] ak patriční k tomu privolia, lebo ešte sme sa ich nepýtali. Už i prekladá čosi a dosť dobre mu ide, lenže ešte v našej veci sa dobre nevyzná, takže mu vše musím dosť elementárne veci explikovať. Ale židák je učenlivý a prítulný, možno prekladateľa zručného vykrešem z neho […][481]
Dnes som pozvaný na večeru do Herbenov,[482] kde medzi inými bude i pani Šílená,[483], tá, čo v Martine bola s pánom manželom. […][484]
A čo robí náš Mišo? Bol som v pokušení chýr pustiť, že sa žení a berie si Ločmanku, ale som si to nechal na potom, keď jeho pán to samé urobí. Lebo vedz, že budeš zvečnený: „ako sa pán tatík z Jabloníc ženil“.[485]
A hneď po Mišovi nasleduje pán tatík z Drženíc, Pukančania a pardon — pán brat zo školy.[486] Škoda našej peknej vdovice! Ako sa majú všetci i náš Nimrod, pán notár? […][487]
Tam u Kmeťov […][488] zoznámil som sa s istým Camille Forbées, Francúz má Maťugovskú z Trstenej, sesternicu p. Kmeťovej.[489] Nevedeli čím je, len to, že rozhadzoval po Liptove stovky asi 2 — 3 týždne a žil kniežatsky. Konečne tu som ho našiel a síce je on impresáriom a v Prahe ukazoval Pepičku a Rozu — siamské dvojčatá, zrastené v krížoch, dosť pekné dievčatá. Jeho pani je liberálna, ba najliberálnejšia, akú som kedy videl; niektorí šuhaji naši mali u nej zamestnanie, lebo ona za každú službu platila. […][490] List si založ a neukáž nikomu, kto by mohol mi škodiť, ani pánu Dáviťovi!
8. XII. 1892.
[474] Jurovi Slávikovi 8. 12. 1892.
Menšíkov odpis zlomku Kukučínovho listu, uložený v LAMS v Martine.
Menšíkova poznámka: Malý formát, stojaté husté písmo, místy těžko čitatelné, psáno Slávikovi na Almáš 8. XII. 892.
[475] (Připojuje lístek ,který psal „Dávit kráľ a prorok z Kost. Moraviec“ — ani se nepodepsal. Celá sbírka takových lístků, i ve verších na Čechy, Hanáky a ilustrace krásné, že tiskárna Gregorova má teď pěknou zábavu. „To všetko porobila známa brožúra, ktorá neviem od koho, na čí rozkaz bola tlačená a ani kto ju expedoval do Uhorska, takže my sami tu sme boli prekvapení, keď sme ju do ruky dostali.“ (Neoženil se zatím tajně? — Kuk. dělá zkoušky, těší se, že už to vezme konec.)
[476] T. j. lekára, ktorý pôsobí v ohnisku nákazy cholery (z maď.)
[477] Pavol Kramár študoval v Prahe medicínu. S Kukučínom bol v spolku Detvan do r. 1886, potom bol lekárom v Krupine.
[478] T. j. Koniec a začiatok (1892) a Dies irae (1893).
[479] (Byt si vyhledal u Němky-bosorky, pí Jarušková je anjel proti ní — přestěhoval se za měsíc do Kr. Vinohr. Vávrova 26. Bydlí s mladým židem Freundlich Samu, orvoštanhalgató z Horní Oravy).
[480] Freundlichove preklady pravdepodobne nevyšli.
[481] Nové Menšíkove úvodzovky, azda bol medzitým text.
[482] Pravdepodobne do rodiny Jana Herbena (1857 — 1936), spisovateľa Moravského Slovenska, zakladateľa Času (1886).
[483] Nevie sa, o koho presne ide.
[484] Nasledujú nové Menšíkove úvodzovky.
[485] Kukučín takúto prácu nenapísal.
[486] Evanjelickým farárom v Drženiciach bol Alexander Bernáth.
[487] Nepodarilo sa zistiť, o koho ide. Za textom nové úvodzovky, asi bol medzitým text.
[488] Menšík: (na Palúdzi?) Azda v rodine Jána Kmetiho (1829 až 1899), ev. farára v Paludzi. Úvodzovky Menšíkove.
[489] Presnejšie údaje nie sú známe. Text vybodkoval J. Menšík.
[490] J. Menšík: (Pozdravuje všech přátel z Pukance, Drženíc a Batoviec).
— popredný reprezentant prózy slovenského literárneho realizmu Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam