Zlatý fond > Diela > Listy priateľom a známym


E-mail (povinné):

Martin Kukučín:
Listy priateľom a známym

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Gabriela Matejová, Pavol Tóth, Ina Chalupková, Michal Belička, Alžbeta Malovcová, Alena Kopányiová, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Dorota Feketeová, Jana Leščáková, Zuzana Babjaková, Miroslava Školníková, Daniela Kubíková, Ivana Guzyová, Zdenko Podobný, Martina Chabadová, Ivana Gondorová, Andrea Kvasnicová, Dominika Gráfová, Ivana Hodošiová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 114 čitateľov


 

150. Jankovi Cádrovi

Crikvenica 8. IV. 25.[1171]

Vysokoctený pane!

Drahý priateľ!

Vidíte aký som ja chlap. Na Váš milý list odpovedám od 28. XII. až dneska. Vašu zásielku som prijal v poriadku a ďakujem úprimne za milé prekvapenie s Rysavou jalovicou.[1172] Vo francúzskom texte sa ma dojíma divne, akoby bolo cele nové dielo a nachodilo sa v ňom niečo neobyčajného. Ale to bude hádam od veľkého rešpektu pred francúzštinou, lebo darmo je, je to predsa len nóbl jazyk.

Ďakujem Vám za výtisky, poslal som ich viacerým známym až hen do Južnej Ameriky poniektoré. Čo Vy mňa skusujete, ktorú by ja považoval za najlepšiu? Nuž v tých veciach je vari pôvodca najhorší neznalec. Ja som mal rád Dies irae a Veľkou lyžicou. Teraz, čo sa týka Neprebudeného, nevidím v ňom nič zvláštneho. Nuž item[1173] vkus a záľuba je vec individuálna, veľmi subjektívna a kritik už má svoje merítko a vie, kde čo leží.

Myslím, že literatúra nepôjde najlepšie. Nemyslím pri tom na francúzsku, tej sa vždy bude míňať, ale slovenská je horšie ako pred oslobodením a myslím, ak toto tak potrvá, zanikne. Veľmi zlé chýry tam odtiaľ idú, knihy ležia na sklade, nemíňajú sa. Nuž, pravda, v takých okolnostiach literatúre sa nebude dobre vodiť.

Ja som už v Jugoslávii viac ako rok,[1174] pre mnoho príčin, ktoré by bolo zbytočné uvádzať; pojedine som tu ostal predbežne, hoc som sa bol tešil na pobyt na Slovensku. Keď som bol na Slovensku, bol som na pár dní i na Myjave, Vašom rodisku, i po kopaniciach.[1175] Nik o tom nevedel, ako len podajeni, kým som sa netrafil s jedným známym, ktorý, pravda, to potom vytrúbil.[1176] Tu mám dosť pokoja, nikto sa o mňa neozrie, ani ma neťahá do politických bojov, lebo vedia, ktorí ma poznajú, že som v politike neskúsenec, hoc by riekol, že ich bude nie menších, ktorí sa vedia predsa ešte ta strcať do popredia. Krem toho tu sú kraje ešte, ako hovoria, balkánske — primitívne niečo v zlom, niečo vo veľmi dobrom zmysle. Tu ešte i spievajú v poli, čo viac zadarmo, ba i tancujú v nedeľu kolo. V Záhrebe som našiel ľudí, ktorí by pasovali do časov Gajových a Draškovića,[1177] i hodne ich je. Čo viac, i prostredie sa nescivilizovalo ešte. Napríklad po veľkej premiére v Nár[odnom] Divadle v Záhrebe poskáču ľudia do garderóby a rozchytajú si bundy a kabáty. Myslel som vtedy, že pokradnú všetko a predsa nikomu nič nezhynulo. Nie je ani veľmi draho. Varia, ako sa varilo pred 50 rokmi. Knedlíkov tu ešte málo robia. Neviem, ako Vy hľadíte na tie veci, ale ja rád primitívne kraje Ameriky v Európe veľmi nebečeľujem, lebo tie nové ameriky si dosiaľ prisvojili všetky nevýhody Sev[ernej] Am[eriky], aj Spoj[ených] štátov, ale zabudli preniesť i dobré stránky: snáď pozdejšie ich donesú, keď bude prevoz lacnejší. Ostatne Vy o tom budete viac vedieť povedať hádam ako ja. Mám tušenie, že i Vy radšej máte tých, ktorí veľmi neutekajú na cestách pokroku. Vaša revue, kde vyšla Rys[avá] jalovica,[1178] je tiež spiatočnícka, nad ktorou by inde lámali rukami.

Nuž ale toto sú všetko poznámky starých ľudí, ktorí sa prežili a nepatria do nových časov a Vy, ako mladý, iste nájdete cestu ísť ďalej s prúdmi, ktoré vedú človečenstvo ku novým vysokým métam.

Tu i tu ak ma navštívite Vaším listom, budem Vám povďačný. Adresujte mi: Split, Marmontova ul. 9/III kat. Jugoslavia, na tú adresu ma list vždy nájde. Prijmite ešte raz moje vďaky a úprimné pozdravy.

Ostávam Váš oddaný

dr. M. Bencúr


[1171] Jankovi Cádrovi 8. 4. 1925.

List uložený v LAMS v Martine pod sg. 55 A 8.

[1172] Cádrov preklad Rysavej jalovice vyšiel azda v Bibliothéque universale. Uvádza to J. Cádra v liste z 25. 4. 1925 (LAMS v Martine, sg. 55 K 5).

[1173] Tiež, ďalej (lat.)

[1174] Z Ameriky prišiel do Európy r. 1922, najprv žil na Slovensku (zväčša v Martine), na jar r. 1923 bol v Juhoslávii, v zime v Bratislave, od zač. r. 1924 v Juhoslávii.

[1175] Kukučín chodil po západnom Slovensku po stopách hurbanovcov, keď zbieral materiál pre svoje práce, čerpajúce z histórie Slovenska.

[1176] Nevie sa, o koho ide.

[1177] Ljudevit Gaj (1809 — 1872), chorvátsky spisovateľ a novinár, ktorý chcel zjednotiť južných Slovanov zavedením jednotného spisovného jazyka a písma. Janko Draškovič (1770 — 1856), chorvátsky politik, vodca tzv. ilýrskho hnutia.

[1178] Cádra preložil viac Kukučínových poviedok. R. 1913 vyšiel Dedinský román (Au village slovaque). V Cádrovej pozostalosti v Martine sa zachovali ešte preklady poviedok Neprebudený, Rysavá jalovica. Všetky bibl. údaje však nie sú známe.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Martin Kukučín

— popredný reprezentant prózy slovenského literárneho realizmu Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.