ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

2.0

2513 digitalizovaných literárnych diel

Zlatý fond > Diela > Listy priateľom a známym

Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV

RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)

Martin Kukučín:
Listy priateľom a známym

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Gabriela Matejová, Pavol Tóth, Ina Chalupková, Michal Belička, Alžbeta Malovcová, Alena Kopányiová, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Dorota Feketeová, Jana Leščáková, Zuzana Babjaková, Miroslava Školníková, Daniela Kubíková, Ivana Guzyová, Zdenko Podobný, Martina Chabadová, Ivana Gondorová, Andrea Kvasnicová, Dominika Gráfová, Ivana Hodošiová. Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo

114

čitateľov

155. Jankovi Cádrovi

Lipik 26./VIII. 25.^[1203]

Drahý priateľ!

Odpusťte, že tak pozde odpovedám na Váš milý list, na ktorý by sa bolo svedčilo odpovedať naskutku i za Vašu fotografiu, vlastne Vášho poprsia, ktorá ma veľmi potešila. Ale vlastne by nemal Vás čo odprosovať, lebo na opozdení ste na vine sám a či skôr Vaša celá zásielka. Poslali ste mi odrazu toľko kníh, bohužiaľ pre mňa všetko samých noviniek. Začal som čítať, ktorá mi prišla prvá pod ruku a už, ako som ju vzal, tak som čítal ďalej a ďalej a pozabudol na iné veci i na to, že som Vám ani nezaďakoval za dar, ktorý mi poslal Váš priateľ, pán Ritter. Mal som i druhé práce, dosť súrne, ktoré bolo treba dokončiť, ale i tie som poodložil, lebo som sa bol zahryzol do čítania tak, že som už nemohol prestať, kým som neprečítal do ostatnej stránky všetko. Nevynechal som ani články o dielach umeleckých. Najsmiešnejšie, že som prečítal i tie o hudbe,^[1204] hoc som nie muzikálny a dakedy som taký divný, že raz, keď dávali v Prahe Židovku,^[1205] po prvom akte som odišiel z divadla, lebo mi odrazu napadlo analyzovať, či to, čo sa deje na javisku zodpovedá skutočnosti alebo nie. Tú istú vec som urobil zalanským v Nár[odnom] divadle v Prahe na Prodanej nevěstě, ale vtedy preto, že sa mi zdalo, že neborka Prodaná je ozaj „prodaná“, akási stará, orašmaná, smutná po veľkých predstaveniach, ktoré som bol vídal po rok 1895.^[1206] Nevedel by povedať, čo to s ňou urobili: Fakt je, že sa mi predstavilo po návrate z Ameriky, že Nár[odné] divadlo nesmierne upadlo (nielen pri Prodanej) a ako ostarela na ňom pozlátka, tak i umenie akosi pobledlo. Možno to bude len môj osobný dojem v súvise s melanchóliou „generace, která odchází…“,^[1207] ale predsa, keď povážim lepšie, myslím Smetana tiež by nebol obsedel na mieste, keby bol náhodou prišiel na to predstavenia. Bolo mi vtedy veľmi smutne, ako bezohľadne zachádzajú s veľkými výtvormi predchodcov, až v Záhrebe^[1208] mi prišlo srdce na miesto, keď som bol zas na Prodanej. Tam ju dávajú ešte vždy krásne, ako kedysi v Prahe, orchester je dobrý, hádam lepší ako dnešný pražský, Mařenka je Mařenka, svieža a ideálna, môže, kto ju počúva, zadívať sa na ňu a nemusí zatvoriť oči. V ostatných 20 rokoch som sa predsa len priučil čosi i hudbe a keď bola naporúdzi opera, vďačne som šiel na ňu a neutekal z predstavenia. Vlani som to dotiahol v Záhrebe tak ďaleko, že som bol tri razy na Beethovenovej Missa solemnis,^[1209] ktorú dávali v divadle a potom i v katedrále Filharmónia, spolok Lisinského,^[1210] chór divadla i so sólistami tamojšej opery. Je divné, ako také dielo môže zahriať dušu nevzdelaného človeka, ktorý nevie počúvať a sotva sa už naučí tomu umeniu. Je Váš pán Ritter divný patrón. Musel som sa smiať, ako mne nadáva do majstrov on, ktorý je majster vo všetkých remeslách, je doma tak v literatúre a hudbe ako i v maliarstve, architektúre a sochárstve. On keď píše, mieša sa vlastne do remesla i maliarom a muzikantom, lebo jeho čítať je i koncert i výstava podivných malieb a obrazov. Tak pôsobí i Hviezdoslav, ale „untertón“^[1211] nie je uňho vždy taký harmonický. Prosím Vás, ďakujte mu za jeho veľký dar, ktorý mi urobil, keď ja by nevedel to vysloviť tak dobre, ako by zodpovedalo tomu, čo cítim.

Vy máte zas čosi za lubom s mojimi prekladmi, ako vidím.^[1212] Ale bojím sa, že nepochodíte dobre. Také práce dneska nejdú, hľadáme nové cesty a smery a staré sme nechali prvej, než by sme boli našli nové. Neprebudeného by ste chceli filmovať?^[1213] Čo myslíte, že by sa to dalo? Probujte, ale, prosím, na svoju päsť — ja sa Vám do toho nerozumiem: Vaše je riziko a Váš bude i zárobok, popredku sa zriekam dielu, ktorý ste mi veľkodušne chceli dať z čistého výnosu. S radosťou Vám dávam dovolenie, Robte, čo chcete, lebo viem, že máte ruky veľmi umelé a jemné, nie darmo ste z kraja pytlikárskeho.^[1214]

Ja som dokončil niektoré moje práce, tak som splnil aspoň čiastku programu,^[1215] pre ktorý som prišiel do Európy. Iba mi je ľúto, ak budem musieť ísť do Ameriky, že nebudem môcť previesť korektúru, bez ktorej dielo ostane vždy akosi drapľavé. Či by ste Vy neprevzali tú nevďačnú robotu,^[1216] ak mňa tu nebude? Bolo by to len korigovať text a nie pravopis a syntax. To si môže obstarať sám tlačiar.

Divím sa, že nevymenovali pána Rittera za profesora na univerzite v Bratislave. Keď je obyčaj literátom preukazovať tú česť, ako kedysi Vrchlickému.^[1217] Pravda, neviem, či by sa bol vynímal dobre v tom vznešenom zbore popri iných profesoroch — politikoch, ktorí užívajú vakácie a neviem, či už i prednášali. Ráčte pozdraviť úprimne z mojej strany pána Rittera a prijať srdečný pozdrav od Vášho oddaného,

dr. M. Bencúra

Po tieto dni odchodím z Lipika. Ak by Vás nadišla vôľa písať mi, adresujte: Zágreb, Poste restante, Jugoslavia. Môj portrét Vám nemôžem poslať. Nemám naporúdzi.

Váš dr. M. B.

^[1203]Jankovi Cádrovi 26. 8. 1925.

List uložený v LAMS v Martine pod sg. 55 A 8.

^[1204]Ide o zásielku kníh. W. Ritter sa veľa zaoberal hudbou, preto iste medzi nimi boli i knihy o hudbe.

^[1205]Židovka, opera francúzskeho romantického operného skladateľa Jakuba Fromentala Halévyho (1799 — 1862) sa v Prahe i za Kukučínových štúdií hrávala.

^[1206]Na opere Bedřicha Smetanu (1824 — 1884), ktorá je od r. 1866 takmer neprestajne v repertoári pražskej opery.

^[1207]Tento citát Kukučín často citoval.

^[1208]V Záhrebe hrali Prodanú nevěstu v dvadsiatych rokoch.

^[1209]Slávnostnú omšu Ludwig van Beethowena (1778 — 1827), veľkého nemeckého hudobného skladateľa.

^[1210]Lisinski bol chorvátsky spevácky spolok v Záhrebe, ktorý viedli napr. Benković, Fran Lotka a Krešimír Baranović.

^[1211]Podtón (nem.)

^[1212]J. Cádra zamýšľal vydať preklady Kukučínových poviedok knižne (napr. Dies irae, Zo stupňa na stupeň). K vydaniu nedošlo.

^[1213]J. Cádra o tom písal v liste z 2. 9. 1925 (LAMS v Martine, sg. 55 K 5): „Abych nezabudol svojho slova: vďaka za súhlas k sfilmovaniu Neprebudeného. Počkajte len, počkajte! Ja Vám ukážem, že tá Vaša skromnosť a ten Váš skepticizmus je neoprávnený. Ľutujem, velice ľutujem, žech sa do spisovania toho libreta nedal prv: Je akurát saisona „husacia“, — pred mesiacom boli polia ešte „plné“ obilia neskosené — to už sa film mohol točiť až by sa hory zelenali… S p. Ritterom sme Váš zväzok s Neprebudeným poslali i Vítězslavovi Novákovi, ktorý zháňa libretá na operu; ale „hudobne“ ho to nenaladilo. Zato na film je to látka skutočne „báječná“, kde lokálne, národné, ľudské, folkloristické a dramatické „momenty“ si až „ruky podávajú“. To by musel byť film pre celý svet. Kúpil som si odbornú príručku k spísaniu filmových libretov a v mene Pána sa pustím do toho akonáhle si odbavím isté nutné práce — lebo u nás je neraz „postarbeit“, až mi prsty brnia. A o tom honoráre sa ešte pozhovárame, až toho medveďa zastrelím, čo ešte v hore behá…“. Poviedku Neprebudený sfilmovali pre televíziu (Ivan Teren, Vít Ilek a Jozef Zachar) až roku 1967 (Hlavné úlohy v tomto filme vytvorili Ida Rapaičová a Marián Labuda).

^[1214]Z myjavských kopaníc, kde žili „pytlikári“, ktorí vyrábali a predávali vrecia.

^[1215]Ide azda o práce Mať volá a Prechádzka po Patagónii.

^[1216]Ján Cádra robil korektúry Mať volá.

^[1217]Jaroslav Vrchlický (1853 — 1912), popredný český spisovateľ bol menovaný za čestného doktora filozofie na pražskej univerzite r. 1891.

« predcházajúca kapitola | nasledujúca kapitola »