ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

2.0

2513 digitalizovaných literárnych diel

Zlatý fond > Diela > Listy priateľom a známym

Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV

RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)

Martin Kukučín:
Listy priateľom a známym

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Gabriela Matejová, Pavol Tóth, Ina Chalupková, Michal Belička, Alžbeta Malovcová, Alena Kopányiová, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Dorota Feketeová, Jana Leščáková, Zuzana Babjaková, Miroslava Školníková, Daniela Kubíková, Ivana Guzyová, Zdenko Podobný, Martina Chabadová, Ivana Gondorová, Andrea Kvasnicová, Dominika Gráfová, Ivana Hodošiová. Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo

114

čitateľov

184. Jankovi Cádrovi

Lipik 9. XI. 26.^[1314]

Vysokoctený priateľ!

Váš milý list som obdržal i s prílohami. Ďakujem Vám za toľkú lásku a záujem, aký ste prezradili o moje dielo a jeho zdar. Aby len zaslúžilo toho všetkého! V tých istých dňoch asi dostal som list i od p. Bežu s prospektom a obrázkami, kde mi predkladá, aby slobodne rozhodol, či radšej s nimi, obrázkami, alebo bez. Bol som mu nekonečne povďačný za toľkú obetavosť, tak som ho prosil, ak z toho nikomu neskrsne väčšia škoda, nech vynechá obrázky. Pochválil som mu ich, ale som mu dal znať, že by radšej videl dielo bez nich. Titulný list som nechal, ako je, i na koniec, ak chce dať obrázok, dal som mu návrh. Tak teraz už neviem, ako sa vysporiada s kresličom. Dotyčný pán je, myslím, profesor kreslenia. Usilovný človek. Bol by niečo priliehavejšieho urobil, keby ja bol pri ňom. On nemohol potrafiť to, čo som ja myslel a myslím čitateľ, ak i nepotrafí moju myseľ, predsa si utvorí akú-takú predstavu sám nepredpojate i bez kresliča. Ostatne perová kresba je veľmi chudobná, bez koloritu i perspektívy. To je chúťka dnešného publika s pokazenou chuťou, ktorá nachodí záľubu v kuriozitách, ako sú detské kresby alebo v hudbe šimi a džezbend. Nuž z tejto strany by bol teda z pácu vďaka Vášmu zakročeniu.

Vy mi píšete, že sa sťahujete pravdepodobne. Ja neviem, dokedy budem môcť ostať ešte v Lipiku. Tu sa mi zapáčilo preto, že slavonský ľud i chorvátsky je ešte primitívny, ako bol náš pred 30 — 40 rokmi. Vôbec ten istý ľud ako náš, s tými istými chybami a cnosťami. Keď som už mal niekde bývať, tak som si vybral toto prostredie a to ma donieslo ako-tak do rovnováhy. Ak som sa Vám nezveril dosiaľ, tak Vám teraz musím povedať, že na Slovensku som nemohol privyknúť. Bol som tam prvým razom dlhšie,^[1315] že sa prispôsobím pomaly. Keď nešlo, odišiel som a vrátil sa znovu a znovu, tri alebo štyri razy. Zakaždým som skoro ochorel, nie telesne, pravda. Taká hrozná nostalgia. Ostal som, ako farmár hovorí, odrazu dépatrié,^[1316] to znamená bez vlasti, svojeti. Musí byť vina vo mne. Hádam trest, že som stadiaľ odišiel. Môžem Vám úprimne povedať, že trvalo týždne i mesiace, kým trochu zamrel vo mne dojem, ktorý na dušu, na vzlet, na schopnosti pôsobil ako vitriol, alebo kráľovská lúčavka. Nedalo sa tam myslieť ani pracovať, len neprestajne bolelo, bolelo.

Keď ste Vy neboli doma mnoho rokov, žiadal by si, aby ste probovali ta pozrieť, čo by ste potom povedali. Vy, pravda, ste mladší, možno by nepôsobilo toľme na Vás, ako na mňa. Môžete si predstaviť, ako mi bolo v tých okolnostiach, keď pýtali odo mňa do novín „projev“. I také návrhy som dostával vtedy. Bolo to nesmierne bôľne. Bolo mi na Slovensku tak, ako by bolo Vám, keby ste prišli do Paríža, vošli do Notre Dame a našli dnuka, povedzme chliev zo svätýň i s dotyčným živočíšstvom. Ja som v tom tak citlivý, akoby ma boli opekli na koži a polievali octom po ranách. Odmaly nenávidím nadutých; ale národy, ktoré, keď im je trochu lepšie, stratia zmysel za mieru, stratia nad sebou vládu a blaznejú v šovinizme, ako pred válkou Nemci a Maďari a po válke Taliani i ešte niektorí iní, nám hádam bližší, robia mi dojem, že sú určené k smrti, lebo dlhý život majú len tí, ktorí vedia žiť mierne a múdre.

Odpusťte, že som Vám dal tuna filipku. Odpusťte, že som Vám hneď nepísal. Mal som niečo iného pod rukou, nemohol som. Ohľadom p. Rittera budem hľadieť vyhovieť svojím časom.^[1317] Ráčte prijať úprimné pozdravy od Vášho oddaného

dr. M. Bencúra

^[1314]Jankovi Cádrovi 9. 11. 1926.

List uložený v LAMS v Martine pod sg. 55 A 8.

^[1315]Po návrate z Južnej Ameriky žil Kukučín skoro rok na Slovensku (1922/1923).

^[1316]Vysťahovaný z vlasti (z fran.)

^[1317]Nevie sa, o čo ide.

« predcházajúca kapitola | nasledujúca kapitola »