Listy priateľom a známym
Autor: Martin Kukučín
Digitalizátori: Michal Garaj, Gabriela Matejová, Pavol Tóth, Ina Chalupková, Michal Belička, Alžbeta Malovcová, Alena Kopányiová, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Dorota Feketeová, Jana Leščáková, Zuzana Babjaková, Miroslava Školníková, Daniela Kubíková, Ivana Guzyová, Zdenko Podobný, Martina Chabadová, Ivana Gondorová, Andrea Kvasnicová, Dominika Gráfová, Ivana Hodošiová
Selca 22. XII. 1904.[981]
Drahý priateľ, keby si Ty robil záver z toho, ako často Ti píšem, o tom, ako Ťa mám rád, neviem, ako by to pre mňa dopadlo. No ja i to viem, že sa Ty nestrácaš v takej matematike. A ja to nadužívam, ako len môžem. — Veľmi mi je ľúto, že sme sa nestretli, a ešte smutnejšie, že sme prišli do Sumartina[982] v ten istý deň, keď si Ty z Povlja odcestoval. A tak sa stalo, že sme sa nestretli, a nemohli sme sa obdivovať jeden druhému v novej fáze a v akosti, totižto ako… hlavy rodiny… Keď na to pomyslím, prichádza mi na um Tvoje stále hádanie a prehováranie o veciach, ktoré som ja už bol dávno domyslel, do krajnosti a rozhodne, a s ktorými som sa nemohol ani Tebe zdôveriť, lebo v tom čase ani moja čierna kráľovná nevedela, čo zamýšľam, a ani ja som si nebol istým, čo ona myslí. A hľa, na konci prasklo, rozhodlo sa, a ja som sa našiel v novom, celkom neznámom postavení, takže sa mi i dnes zdá, že nie je možné, aby to všetko bola skutočnosť, ale len púhy sen. To isté sa odohráva i s mojou Pericou, mojou ženičkou: ona sa tiež často opytuje, či je to naozaj pravda, že je ona mojou ženou.
A ak mám pravdu povedať, prehrešil by som sa, keby som nevidel, že sa cítim celkom šťastným a spokojným. Len teraz sa mi zdá, že žijem, a čo bolo doteraz, to sa už dávno pominulo. Bývam v dome svojej ženy[983] a pomaly zvykám si jej dom pokladať za svoj. Život v trojici, s testinou totiž, vôbec nie je taký nepríjemný, ako sa všeobecne hovorí.[984] Moja testiná má mnoho dobrých vlastností, ktoré možno oceniť len v každodennom styku a ktoré mi ju robia zo dňa na deň milšou a drahou.
Tu v Selciach je všetko tak, ako bolo. V Povljach sa nič nezmenilo. Často myslievam na Teba, najmä keď prídem k Vašim. Ani také dlhé rozlúčenie nemohlo vyplniť prázdnotu, ktorú cítim. Naopak, ešte väčšmi ju cítim. Nehovorím to ako kompliment. Ty vieš, aký som v tých veciach divný, a že čo hovorím, hovorím úprimne. Bolo mojou horúcou žiadosťou, aby som Ťa raz navštívil, aby som Ťa videl v novom dome, v novom stave, no nebolo možno splniť túžbu a ktovie, kedy sa tak stane. Mne je ťažko cestovať, lebo som na všetky strany viazaný ako v okovách. Tvoj starý otec mi rozprával o Tebe a Tvojej žene, a to mi bola náhrada za to, že som Vás nemohol sám vidieť.
A teraz, drahý Niko, prijmi moje horúce pozdravy. I moja žena posiela pozdravy a úprimné blahoželanie k Vianociam a k novému roku.
Ak by si dlhší čas nedostal zvesti odo mňa, nenazdávaj sa, že som zabudol na Teba. Ospravedlň ma rozličnými mojimi prácami a blaženou mojou lenivosťou, ktorá sa ma pri dopisovaní vždy drží ako smola šustra.
Zo srdca Ťa miluje a objíma Tvoj vždy rovnaký
Bencúr
[981] Nikolovi Ostojićovi 22. 12. 1904.
Odpis listu a preklad A. Mráza uložený v LAMS v Martine pod sg. 21 g 2.
[982] Pravdepodobne sa v tie dni vrátili z Prahy.
[983] Kukučín žil v Selciach až do konca svojho pobytu na Brači v dome Didolićovcov.
[984] Kukučín žil s Pericinou matkou až do jej smrti v priateľskom vzťahu.
Galéria obrázkov
Obrázok
