Listy priateľom a známym
Autor: Martin Kukučín
Digitalizátori: Michal Garaj, Gabriela Matejová, Pavol Tóth, Ina Chalupková, Michal Belička, Alžbeta Malovcová, Alena Kopányiová, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Dorota Feketeová, Jana Leščáková, Zuzana Babjaková, Miroslava Školníková, Daniela Kubíková, Ivana Guzyová, Zdenko Podobný, Martina Chabadová, Ivana Gondorová, Andrea Kvasnicová, Dominika Gráfová, Ivana Hodošiová
[1153][…][1154] obecenstvo, ak ocení alebo až precení spisovateľa a má ho za hodného podpory a priazne, má v ruke mocný prostriedok dokázať mu to všetko nie toľme oslavami, ako kupovaním spisov, ktoré azda boli na to tlačené, aby ich čítalo, ak mu nezodpovedajú, aby ich odhodilo, a ak sa mu páčia, aby si z nich niečo osvojilo. Ešte pred rokmi viem, že keď vyšla „Suchá ratolesť“ Vajanského,[1155] odpredalo sa odrazu po vytlačení 500 výtiskov. Bolo to v časoch, keď sa báli z Martina prijať knihu alebo noviny, lebo kto ich odberal, zapísali ho vrchnosti a preháňali, keď mu mohli pristúpiť. Uvedomelých a zjavných Slovákov, čo vystupovali všade ako takí, mohlo byť vtedy najviac 3000. Ostatní museli mlčať a iba tak potajme sa dostať ku tlačenému slovenskému slovu. Nuž každý šiesty spomedzi smelých a uvedomelých kúpil si knihu Vajanského. Čo boli menej obľúbení, predali ich vždy od 300 do 400 výtiskov, takže každý ôsmy až desiaty Slovák kupoval vtedy knihy naše a čítal.
Dnes sme pokročili ohromne. Len na jedinom mieste videl som na verejnom zhromaždení viac ako 3000 veľmi dobrých, uvedomelých Slovákov… Keby sme boli veľmi skeptickí, azda by sme mohli položiť počet zaujatých Slovákov na 50.000: mohli by teda odobrať aspoň tisíc výtiskov, čo by už bolo dosť, aby spisovateľ mal niečo odmeny, i aby jeho kniha bola aspoň trochu lacnejšia a prístupnejšia širším kruhom. A ono som sa práve dozvedel, že vraj najnovšej Hviezdoslavovej knihy, čo vydala Matica,[1156] minulo sa 300 výtiskov!
Keď povážime ohromný záujem Čechov a či skôr úzkostlivosť o všetko, čo sa deje na Slovensku a najmä v Turčianskom Sv. Martine, ako sa skúma a posudzuje, neraz i odsudzuje všetko, čo stadiaľ pochádza; človek by myslel, že Česi budú mať ten istý záujem i o literatúru „na Slovensku“; tým skôr by to mohlo byť, keď 98 % verí a cíti, že slovensky je to isté, čo česky a že sa v ničom nedelia. Vezmúc do ohľadu len pekný počet ich osadených na Slovensku, mohli by sme predpokladať, že tiež kúpia každej knihy aspoň 3 — 4000 výtiskov. Veď vlastne iba tak by mali reálny podklad a akékoľvek oprávnenie po a odsudzovať smery a prúdy na Slovensku, ktorých je beztoho málo. Čo vyjde do roka v slov[enskej] tlači, to v Čechách a na Morave vyjde za mesiac, takže naša produkcia zodpovedá — hádam — 10% českej, ktorú azda u nás kupujú. Viac ráz, som kúpil ja sám odrazu za 500 — 600 korún českých kníh. A mne ktosi povedal, že vraj do Čiech a na Moravu sa sotva predá za celý rok slo[enských] kníh za 1000 korún. Možno preháňajú, čo tvrdia, ale môžem povedať z vlastnej skúsenosti, že ani v Prahe, ani v Brne nenašiel som ani v jednom kníhkupectve ani jednej slov[enskej] knihy, lebo vraj do tých čias nik sa o ňu nepýtal. Čo horšie, viem i to, že našej knihy vyloženej nenájdete okrem Martina, Trnavy a Bratislavy po kníhkupectvách, ani len na železniciach, hoci sú všade knihy české a maďarské po výkladoch. Príčina je tá, že sa o slovenskú knihu nikto nezaujíma.
Keď vezmeme všetko toto do povahy, vyjde dosť smutný obrázok. Všade na svete kniha má dnes veľký odbyt, len u nás nie. Chorvátov je máločo viac od Slovákov, a považujú ich inak za zaostalých, ale práve keď som bol v Záhrebe, rozpredali za mesiac celý náklad beletristického diela, teda 8 — 10.000 výtiskov. Zato knihy u nás sú také drahé. V Záhrebe predávajú knihu za toľko dinárov, ako u nás korún. Za 60 dinárov dostal som veľké dielo Šandora Gjalského,[1157] kým my za Jiráskovo Bratstvo, myslím — platíme dva razy toľko.[1158] Ostatne v Čechách má kniha nepomerne väčší odbyt, ako u nás na Slovensku: majú svoj papier, a jednako ich ceny nemôžu sa priblížiť cenám v Juhoslávii; zväzok za 16 dinárov je cena obyčajná. V Československej republike by bolo 15 korún, teda viac ako dva razy toľko. Kto by vedel povedať, čo je na príčine toľkým cenám? Myslím, že nebudú veľké honoráre autorom. Nakoľko viem, ani jeden z nich sa neutopil vo veľkom blahobyte.
Napospol hlásajú veľký pokrok na Slovensku čo do národného prebudenia, ale, bohužiaľ, vo svetle týchto skúseností ukazuje sa ten pokrok veľmi divne, keď svoju spisbu neschytil so sebou, ale ju nechal tam, kde bola, alebo ju hodil nazad. Noviny ani neohlásia nové knihy a máloktorú pokladajú za hodnú posudku. Je to veľmi významný úkaz a svedčí len o tom, že Slovensko prestáva sa zaujímať o knihu, keď už sami vzdelanci prestali si jej všímať. A to je veľmi zle. Hrozí z toho zosurovenie spoločnosti, úpadok vzdelanosti a na druhej strane veľmi malá ctižiadosť vyniknúť a dostať sa na verejný tok. Vieme zo skúsenosti, že národy neraz i nepatrné a malé značia vo svete mnoho, lebo ich spisba sa dostala do veľkého sveta. Význam národa sa meria vo vzdelaných kruhoch len podľa toho, čo nového a pekného vedel vytvoriť a ukázať, či i v ňom sa našlo ešte miesta pre kultúrne snaženie…[1159]
[1153] Štefanovi Krčmérymu apríl 1924.
Podľa Slovenských pohľadov 42, 1926, s. 89 — 91.
[1154] Začiatok citátu.
[1155] R. 1884.
[1156] R. 1924 vyšiel v MS 1. zv. Sobraných spisov básnických Hviezdoslava (Oddiel epický).
[1157] Xaver Šandor Djalski (1854 — 1935), chorvátsky prozaik, ktorý vo svojich románoch zobrazoval spoločenský, politický a kultúrny život v Chorvátsku v 19. storočí.
[1158] Jiráskovo Bratstvo (I — III) vydal Kníhtl. úč. spolok v Martine v r. 1922 — 24 v preklade Fr. Košťála, opravené G. T. — U. Vyšlo v Svetovej knižnici, ktorú vydal Miloslav Schmidt (1881 — 1934).
[1159] Koniec citátu.
Galéria obrázkov
Obrázok
