Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Gabriela Matejová, Pavol Tóth, Ina Chalupková, Michal Belička, Alžbeta Malovcová, Alena Kopányiová, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Dorota Feketeová, Jana Leščáková, Zuzana Babjaková, Miroslava Školníková, Daniela Kubíková, Ivana Guzyová, Zdenko Podobný, Martina Chabadová, Ivana Gondorová, Andrea Kvasnicová, Dominika Gráfová, Ivana Hodošiová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 114 | čitateľov |
27. augusta 1894.[634]
Drahý brat môj!
[…][635] Poručeno už bohu, že ma na takýto čudný spôsob stvoril a nič lepšieho zo mňa vykresať nechcel. Najlepšie Vy, ľudia boží, keď zabudnete na človeka — tak na 2/3 strateného, ktorho existencia i tak nič nezmení na velikom behu sveta. […][636] Nemôžem povedať, že nemal som ju kedy expedovať, ale už som sa tak zanedbal a osprostel, že ani neviem, čo vlastne mám robiť. Nedivte sa Vy nič, že som osprostel, to je viac-menej osud všetkých ľudí, ktorí sa rozpŕchnu na chlebovej postati a hlivejú bez spoločnosti, odkázaní viac-menej na samých seba. K tomu i zamestnanie, večné hýbanie sa v jedinom úzkom kruhu, prezeranie chorých a meranie tzv. medicín, i rozhovory, ktoré sú málo vzdelávateľné, ale záležajú najviac z klebiet, ktoré z dlhej chvíle i ja pestujem alebo z medicínskych oblastí sú pritiahnuté — k tomu jedenie ťažkých rýb a rakov, veliká horúčosť, ktorá núti v noci čo-to pracovať a cez poludnie spávať: keď všetko to rozvážite, nebudete sa diviť, že človek nekráča napred, ale nazad. Pravda, nemôžem sa pochváliť, že i len jeden deň som bol bez roboty. Naopak, osud si ma vybral, aby ma dobre popreháňal. Teraz mám epidémiu dizentérie tu v obci, dosiaľ 12 chorých, z ktorých dva sú v Pánu a druhí dva pôjdu čo najbližšie. Tu je ona bolesť taká, sťa tam u nás cholera… Jediná moja zábava je čítať noviny, ktorých dostávam viac než tunajšie mestské kasíno. Mám N[árodní] Listy, Světozor, Květy, a všetky naše noviny a krem toho medicínske, 1 český, dva nemecké, 1 taliansky, 1 anglický. Dakedy mi hŕba novín nečítaných leží na stole[637] […][638] Po tieto dni, v júli, bol som na ceste, vo Splite, Imockom, Studanci[639] a stadiaľ som vošiel na jeden pol dňa do Hercegoviny[640] na dobré pivo. Vtedy som i uznal kultúrne snahy Kállaya.[641] Môžem povedať, že všetko je to tak nové, zaujímavé, že by mohol 3 roky písať, keby na to mal času. Menovite národ je tak dobrý, neskazený, že náš mi prichodí ako chór huncútov proti nemu. Ale tzv. inteligencia je na zapľutie. To naši panáci sú celkom iní ľudia. Ja okrem 2 — 3 ľudí nemôžem s nikým vážne slovo prehovoriť. Ale človek odvykne i hovoriť konečne a stane sa múmiou, ktorá prikyvuje hlavou. […][642] Život je Vám tu smutný — nemáte muziky piana, huslí, barbory, trúby — ničoho. Tunajšia inteligencia tancuje pri zvukoch harmoniky, na šťastie nie tej na ústa, ale naťahovacej. Takých sláv ako v Martine,[643] tu ani v hlavnom meste Zadar[644] nevidíte, lebo napr. tu u nás, patrí k bontónu na bále vyzliecť kabát a lajblík a tak tancovať ako známy zvolenský mäsiar.[…][645]
27. 8. 894.
[634] Jánovi Slávikovi 27. 3. 1894.
Menšíkov odpis zlomku Kukučínovho listu, uložený v LAMS v Martine.
Menšíkova poznámka: Obyč. formát, začátek psán stojatým, potom od pol. stránky ležatým písmem. Slávikovi na Dobronivou. 27./8. 894.
[635] (Horší se na něho, že mlčí — že se propadl do moře nebo ho sežrala ryba.)
[636] (Zůstane tam už seděti na ostrově a péci se při 32°. Odpověď začal před 3 týdny a leží mu dosud na stolku.)
[637] Národní listy, založené 1861, boli politickým denníkom, okolo ktorého sa sústreďovali „Mladočesi“; Světozor (1867 — 1899) bol ilustrovaný beletristický týždenník, určený na zábavu a vzdelanie čitateľov. Ide o Květy (1879 — 1915), ktoré založili a redigovali Sv. Čech a S. Heller.
[638] Menšíkove úvodzovky. Azda bol medzi tým ešte text.
[639] Dalmatínske mestá.
[640] Hercegovina, kraj v Juhoslávii.
[641] Benjamín Kállay (1839 — 1930), maďarský štátnik, maďarizátor, ktorý venoval pozornosť Balkánskemu polostrovu, pôsobil v Bosne ako guvernér.
[642] (Jurkovi na Almáš lístek připojuje, má radost, že je zvolený na Lôm a zasnoubený.)
[643] Myslí martinské augustové slávnosti.
[644] Zadar bol hlavným mestom Dalmácie.
[645] Koniec Menšík vynechal.
— popredný reprezentant prózy slovenského literárneho realizmu Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam