ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

2.0

2513 digitalizovaných literárnych diel

Zlatý fond > Diela > Listy priateľom a známym

Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV

RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)

Martin Kukučín:
Listy priateľom a známym

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Gabriela Matejová, Pavol Tóth, Ina Chalupková, Michal Belička, Alžbeta Malovcová, Alena Kopányiová, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Dorota Feketeová, Jana Leščáková, Zuzana Babjaková, Miroslava Školníková, Daniela Kubíková, Ivana Guzyová, Zdenko Podobný, Martina Chabadová, Ivana Gondorová, Andrea Kvasnicová, Dominika Gráfová, Ivana Hodošiová. Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo

114

čitateľov

192. Jankovi Cádrovi

Lipik 26. januára 1927.^[1361]

Drahý môj priateľ!

Váš milý list som obdržal v úplnom poriadku i ďakujem zaň, lebo predsa je to od Vás mnoho v dnešnom stave, že mi ešte vypisovať musíte. Ja už naozaj ľutujem, že som Vás tou prácou zahrnul. Vidím, že ste Vy priúzkostlivý, škrupulózny, svedomitý, a predsa to nenie svätý starý text, ale jednoduchá lit[erárna] práca, s chybami a nedostatkami. Ja by sa tak nezhrýzal ako Vy. Vyrezal by, čo je nesúce, premenil i pokrátil, čo treba. Načo hľadieť na slová? Ak ste pochopili zmysel a intenciu, teda do toho, premeňte rúcho, len nech ostane zmysel. Mám ja také časy, že sa štýl rozgajdá. Tam už netreba brať ohľadov a škrupulí. Ja preto ver by sa neurazil ani nenahneval. Nie je báseň, ale len próza, forma nie je nedotknuteľná.

Po toľkom čase môžem Vám poslať teda prvé zväzky do daru, viazané. Vyberte svoje a druhé dva dajte p. Ritterovi. I jemu píšem dnešnou poštou. Ľutujem Vás pre ten Katzenjammer^[1362] i tie kachle a prajem, aby prišlo slnca a teplo skôr, azda sa tak skôr vylížete. Uvidíme, čo povie na to ten v autiaku,^[1363] keď zasa dokúri do Vás po sedobrome.

Myjavu som ešte nedostal.^[1364] Dostanem ju, keď prejde cez colné úrady, čo neraz potrvá. Ináč som ju pilne čítal. Kúpil som si ju bol na Myjave, keď som bol po prvý raz, tuším ostatný exemplár. Že mi ju posielate, je dobrý nápad, lebo sa mi zíde, keďže kúpená je v Dalmácii, nemohúc sebou všetko nosiť. Pekne ste to Vy tam skomponovali, poznať umelcov s vybrúseným vkusom. Neviem, či dostávate Nár[odnie] noviny a Slov[enské] pohľady. V nich vychodí práve niečo, čo má vzťahy na Myjavu^[1365] a vysvetlí Vám, čo som na Myjave urobil. Škoda, u seba nemám ani Pohľadov tohoročných a ani Nár[odných] novín, aby Vám ich rovno mohol poslať. A bol by rád, čo Vy na to všetko poviete, čo je tam popáchané. Ale tak je to. Človek vraj je výslednicou svojich pomerov. Keď som prišiel domov, mal som úmysel napísať niečo zo súčasnosti, ale súčasnosť ma tak hegla, že som sa obrátil k minulosti, najmä tej, do ktorej kopli naši (dr. M. Hodža)[…]^[1366]

Tak sa už len schápte čím skôr. Bože daj, aby Vám už pripeklo slnce, aby ste okriali.

Pozdravuje Vás úprimne a ostáva Váš oddaný

dr. M. Bencúr

^[1361]J. Cádrovi 26. I. 1927.

Uložený v LAMS v Martine pod sg. 55 A 8.

Odpoveď na list J. Cádru z 21. januára 1927 (LAMS v Martine, sg. 55 K 5, v ktorom píše, že Bežovi poslal 2. polovicu korektúr 3. zväzku. O korektúrach v liste píše:

„Začnime, ale od konca: Včera odoslal som Bežovi druhú polovinu korektúr III. zväzku Mať volá: mal som ich pri posteli od týždňa, t. j. od štvrtku 14. t. m. Vrátiť ich prv bolo nemožné nielen pre chorobu, ale i pre menšie problémy štýlové, ktoré i Vám by istotne boli sa zjavili práve pri korektúre. Priznávam sa, že ste ma zas — tritisíc hrmených — neraz postavili do pomykova. Som istý, že v korektúrach — ako každý autor neboli zašarapatili, nie síce v podstate, ale v podrobnostiach; ale Vám by to bolo dovolené, ako je dovolené gazdovi zašarapatiť na vlastnej rodnej rôlce. Čo ale ja, cudzie chlápä, ktoré pomimo úcty k pôvodcovi nemá nijakého práva dotknúť sa pôvodiny?… No a predsa dotknul som sa jej, kde-tu, dľa najlepšieho svedomia a vedomia, ale nie v úmyslu kantorsky korigovať, ale uhladiť čo je zvykom uhladzovať práve v korektúrach, a čo sa obyčajne v rukopise ani nebadá. Ako by bolo pekné a užitočné prezrieť všetko spoločne! Nuž ale ako pozrieť, hriešny človek, keď jeden z nás je v Trantárii a druhý v Juhoslávii? Požiadal som Bežu, aby Vám poslal tie korektúry. Niektoré strany a pasáže boli priamo nezrozumiteľné, lebo, vidno, ste sa priveľa spoliehali na ostrovtip čitateľa! Už či pri používaní zámen osobných, či pri konjugáciách vzťahujúcich sa na tie ktoré osoby, nebolo vôbec jasné, na ktorú osobu sa vec vzťahuje. Dakedy som celkom po moravsky zasakroval a si pomyslel: keby to Kukučín videl, sám by to opravil, ale v rukopise sa to nevidí! Nuž poručeno Bohu!“

O jednom buďte, prosím, presvedčený: že som radšej obrátil bielo-červenú ceruzku desaťkrát v ruke, než som vyšmaril slôvko, skrátil vetu, zamenil dvojbod za stredník, spojil dve vety atp. Nuž, ak nebudete spokojný, len vesele chyťte palicu, taký pravý slovenský drúk na korektora!

^[1362]Katzenjammer (nem.), nepríjemné pocity po pijatike. Cádra bol však už vážne chorý.

^[1363]Azda lekár.

^[1364]Cádra v liste 21. 1. 1927 píše, že posiela Kukučínovi monografiu Myjava, ktorú zostavil Július Bodnár. Vyšla r. 1911.

^[1365]V Slovenských pohľadoch 43, 1927, s. 5 — 56 vyšli Kukučínove Košútky.

^[1366]Vynechaná pasáž o politickej situácii v prvej ČSR.

« predcházajúca kapitola | nasledujúca kapitola »