Listy priateľom a známym
Autor: Martin Kukučín
Digitalizátori: Michal Garaj, Gabriela Matejová, Pavol Tóth, Ina Chalupková, Michal Belička, Alžbeta Malovcová, Alena Kopányiová, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Dorota Feketeová, Jana Leščáková, Zuzana Babjaková, Miroslava Školníková, Daniela Kubíková, Ivana Guzyová, Zdenko Podobný, Martina Chabadová, Ivana Gondorová, Andrea Kvasnicová, Dominika Gráfová, Ivana Hodošiová
[271]Drahý brat môj!
[…][272] Čo sa mňa týka, ja, odhliadnuc od toho, že mám ísť onedlho pod pazúry mojich velikých nepriateľov, t. j. profesorov a že neviem, čo to tam so mnou bude, mám sa dosť dobre. Ba až trochu vari pridobre. Menovite minulé dva týždne moje štúdiá odpočívali v pokoji a ja som prevzal službu išpána, čili kasnára pri oberačke.[273] Mal som robotníctvo parádno — a peknô. Dostačí, keď pripomeniem p. Slávičku z Dobronivej, Šoltésku z Martina, okrem ktorých tam bol Hodža z Radvane i s paňou a pán otec môjho domáceho pána.[274] Oberačka bola preto taká parádna, lebo to bola prvá oberačka môjho gazdu[275] a mala chválitebný výsledok — 9 okovov už kysne v chyžke jeho vo vinici. […][276] Ako vidíš, zaopatrení sme dobre vínom a to starým i mladým a ono veru treba. Čo som tu od 20. aug[usta], nekvaplo jednej kvapky vody. Vody je všade veľmi málo, takže i mlyny stoja. Ja sám som nevypil, čo som tu, ak dva poháre vody, lebo čo máme vo dvore studňu, s vodou musíme gazdovať, aby nám na umývanie zostalo a aby mali čo kravy piť, lebo Slávikove kravy pijú dosiaľ iba vodu, na víno sa nenaučili ešte. Ja si zaháňam smäd najviac hroznom a muštom. Ako hovoria, táto kúra mi padá veľmi na osoh. Ja bývam najviac doma, t. j. tu vo fare, málo chodíme, zato chodia mnoho k nám. Mávame i dámske spoločnosti, čo nenie nič pohoršlivého, veď oba sme starí mládenci. Len v nedeľu sme boli v Prandorfe na Maximiliána a zabavili sa do 3. po polnoci pri tanci a speve a cigánskej muzike. V nedeľu ideme zas do Bátoviec na mena alebo do Pukanca na hostinu.[277] Teraz totiž v každej dedine bude hostina v inú nedeľu a nikde nás neminie ísť. Znám pomaly celú stolicu. Tu Ti je to veselo. Mladých ľudí veľmi málo. Ja sa Ti tu idem tak ostrieľať, že dnes hovorím ani törtükoös[278] čisto. Iste keď pôjdem na hornie strany, ma za ablegáta[279] vyvolia. Musíš vedieť, že sa tu spoločnosť veľmi mieša, my chodíme i medzi Maďarov, lebo to sa tu obísť nedá. A sú dobrí chlapi. Hľa, minule som s nimi bol i na poľovačke.
Tu Ti je, braček, tak teplo, že my o kúrení ešte nechyrujeme. Včera sme boli v letných šatách u Bernátha v Drženiciach[280] a bolo nám i večer nazad idúc ešte horúco. Neviem pochopiť, kde sa tá horúčosť ešte teraz berie.
Nechcem Ti ďalej vypisovať, kde a kade som už pochodil a ako sa kde cítil, lebo sčiastky by si myslel, že farbím, sčiastky ma hrešil, že som vypustil z pamäti, že vlastne ja som tu nie pre zábavu, ale i pre prácu. Nuž k uspokojeniu Tvojmu rečeno — pracujem pilne. Preštudoval som fyziológiu, chémiu, mám ešte len fyziku a všetko preopakovať. Termín si dám vziať až po skončení fyziky. Pravdepodobne po 15. nov[embri] už pôjdem do Prahy a do Vianoc budem mať 1. rig[orózum] odbavené, ak neprepadnem, na čo je možnosť veliká.
V každom páde myslím, že po novom roku budem u Vás, ak totiž ma prijmete a nebude Vám to v zime nepríležité. Keď budem stadiaľto odchodiť, alebo v najhoršom páde z Prahy, Vás o ďalších osudoch mojich uvedomím. Len by som mal po 1. rig[oróze] potom som ein gemachter Mann.[281] Ako sa mi ukazuje, sotva sa ja kedy na Horniakoch osadím. Sotva. Tu sa mi omnoho lepšie páči. Braček, hľaď sa i Ty sem dakde dostať. Tu Ti je i lepšie, i ľud je štedrejší a lepší ako u nás. Ja som tu vo velikej vzácnosti, lebo viem organovať a za učiteľa som pár ráz odbavoval. I doktorskú prax som už provodil.[…][282][283]
[271] Jurovi Janoškovi okolo r. 1890.
Menšíkov odpis zlomku Kukučínovho listu, uložený v LAMS v Martine.
[272] Menšíkov odpis po oslovení sa začína vybodkovaným textom.
[273] Žartovná zmienka o účasti na oberačke vo funkcii „správcu gazdovstva“.
[274] T. j. žena Jána Slávika Izabella, rod. Maróthy, nevlastná sestra Eleny Maróthy-Šoltésovej, ktorú pomenovala Šoltésová v románe Moje deti Belkou. Elena Maróthy-Šoltésová (1855 až 1939) od r. 1875 žila v Martine. Jozef Hodža (1840 — 1918) bol evanjelickým kňazom v Radvani. Otec Slávikovcov, Michal bol najprv remeselníkom, neskôr si nadobudol gazdovstvo v Dačovom Lôme.
[275] T. j. Jura Slávika (1859 — 1912), ktorý bol najprv evanjelickým farárom v Jabloňovciach (Almás), potom v Dačovom Lôme.
[276] Text vybodkoval Menšík.
[277] Prandorf, dnes Devičany, Bátovce a Pukanec, obce v Honte, kde sa Kukučín stýkal najmä s inteligenciou.
[278] Azda nesprávnym prepisom; malo byť tösgyökeres (rýdzí) číročistý.
[279] (z lat.) Za poslanca na krajinskom sneme za Rakúsko-Uhorska
[280] Alexander Bernáth bol evanjelickým farárom v Drženiciach. Publikoval náboženské práce. Bol prototypom pána tatíka Šándora v Kukučínovej poviedke Mišo.
[281] (nem.) hmotne zabezpečený muž
[282] Záver listu Menšík neodpísal.
[283] Menšíkova poznámka: Obyčejný formát, bez označení majetníka (adresáta, asi J. Janoška), bez dáta, psán zběžným drobným písmem (písaný asi okolo roku 1890). Byl u Sláviků, měl před I. rig., 15. listop. chtěl do Prahy a do Vánoc míti I. rig. (Veselý, natešený: iný kraj, vzduch, radosť.)
Galéria obrázkov
Obrázok
