SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

118. Nikolovi Ostojićovi

[985]Drahý môj Niko, Tvoj list som prijal s akousi melanchóliou; spomenul som si na predošlé lepšie časy… No postavenie naše je teraz iné a my svoje stanovisko musíme zmeniť, hoci, ako som presvedčený, city ostávajú nedotknuté. Daj, bože, aby tak bolo i naďalej. S rozhorčením konštatujem, že už ani ja, ani môj dom, ba čo viac, ani moja farmácia nie sú pokladané za neutrálnu pôdu. Budú príčiny — ako pre všetko musia byť príčiny — ale ja ich nepoznám a ani nechcem vyšetrovať. Možno, že som ja dal podnet, lebo je ťažko žiť v mútnom a nikoho si neznepriateliť, žiť medzi nepokojmi a usilovať sa, akoby nič nevidel a nepočul. Takýto stav možno znášať za nejaký čas, ale pozdejšie sa stane človek nervóznym a hnevá sa namiesto toho, aby sa smial, akoby si to zasluhovalo, smiať sa na takejto grandióznej bitke a búrke v poháre vody…

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ja som predpokladal, že navštíviš i Selca, keď prídeš do Povlja, aby som po toľkých časoch počul konečne múdre slovo, no, ako vidím, nebolo Ti to možné.

Ja vždy v robote, ako si hádam počul, s morbilou[986] v Selciach, v Novom Sele. Dni sa míňajú, čo viac, letia, a to je dobre. Aspoň nemáš kedy rozbíjať si hlavu úbohosťami.

Ďakujem Ti, že si sa mi ohlásil listom. Odpusť, že som Ti viac ráz neodpovedal. No nestalo sa to úmyselne, ale pre moju lenivosť a mnoho roboty.

Pozdrav svoju ženu, pani Franjku[987] a našu mládež Petra a Mladena, pobozkaj ich v mojom mene. Oni sú naša nádej, naši bojovníci, hádam za rozumnejšie ciele, ako ich my tu v Selciach máme.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zostáva Tvoj, ktorý Ťa miluje a objíma,

Bencúr.



[985] Nikolovi Ostojićovi nedat.

Odpis listu a preklad A. Mráza uložený v LAMS v Martine pod sg 21 g 2.

List je asi z r. 1906.

[986] Osýpkami (lat.)

[987] Ženu Mateho Ostojića a ich synov.