SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

35. Jozefovi Škultétymu

[457]Vysokoctený pane redaktor!

Mám česť Vám týmto doposlať moje opus. Je celé, už hotové[458] — vyhotovilo sa prv, ako som myslel. Už nemám na ňom čo meniť. Ráčte teraz Vy vziať pero a červený atrament. Odporúčam menovite Vašej láskavej pozornosti Kartu N°-51. Neviem totiž, či tá reflexia tam tak dlhá obstojí. Ak by veľmi oči klala, môže i vypadnúť, myslím, že sa to dá aranžovať veľmi ľahko, bez urazenia súvisu. Ale vyznám, veľmi by ma mrzelo, keby tam obstáť nemohla. Človek isté veci precítil dosť často, prečo by si žlč nevylial? A ešte taká lákavá príležitosť.[459] Ak mi ju pretriete, ja do toho ešte štuchnem; ostatne i keď ju tam necháte, sa nezariekam. Materiálu mám k tomu dosť už teraz a zbierať sa dá ďalší u nás až do úryhu, keď sa len chce človeku v takom nečine paprať.

Prajúc Vám veľa trpezlivosti a kresťanskej znášanlivosti — sadzačom dobré oko, po prípade lupu na môj rukopis, zostávam so srdečným pozdravom Váš úprimne oddaný

MK

23. XI. 892.

NZ. Stal sa mi zas malér s nadpisom. Akýsi Nemec vraj napísal román pod titulom Dies irae z francúzsko-pruskej vojny.[460] Nuž tak. Ja sa ho predsa držím — veď i tak Nemci vravia, že vraj Slaviani ich vo všetkom kopírujú. Vyznám, že jeho dielo som nečítal.



[457] J. Škultétymu 23. 11. 1892.

List uložený v LAMS v Martine pod sg. 29 I 54.

[458] Ide o novelu Dies irae (1893).

[459] Táto strana sa práve zachovala v LAMS. Škultéty text ponechal.

[460] Nepodarilo sa zistiť, o koho ide.