SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

200. Josefovi Svítilovi — Karnikovi

Lipik 6. VI. 27.[1403]

Vysokoctený pán kolega!

Na Vašu otázku ohľadom nového vydania Dvoch povídek v nakladateľstve Ottu[1404] mám Vám šťastie odpovedať, že privoľujem s veľkou radosťou vydať ich znova a toľko ráz, koľko ráz sa nakladateľstvu páči, teším sa, aby bolo čím viac tých vydaní, lebo by mi to len lichotilo, ak by sa moja tvorba ľúbila čitateľom Svetovej knižnice. Podmienok z mojej strany nieto, považujúc za slušné a spravodlivé, aby ste Vy ako prekladateľ disponovali s prekladom dľa svojej mienky a ľúbosti, vediac, že v tých prácach Vy tiež obetujete času a práce nie za zisk, ale len z lásky ku dobrej veci a ku našej slovenskej spisbe.

Veľmi ma potešilo, že svojou priazňou doprevádzate i moju terajšiu tvorbu, ku ktorej, ak mám byť cele úprimný, neprechovávam takú slepú dôveru, ako ku prvejším dielam. Mnoho ráz pozerám na ňu dosť prísne, pochybujúc, že zodpovie požiadavkám a neminie sa cieľa. Neviem, či to nebude i vliv veku, keď samokritika sa začne ozývať niečo hlasnejšie, alebo hádam i prostredie, ktoré nepraje tvoreniu toho smeru, ktorým sa berie moje. To, čo Vy tvrdíte o mojich terajších prácach, ako predvojnový pracovník, neviem, či by podpísali moderní pracovníci.

Ešte raz ráčte prijať srdečnú vďaku a úprimný bratský pozdrav od Vášho oddaného

dr. Bencúra



[1403] J. Svítilovi-Karníkovi 6. 6. 1927.

Svítilov odpis listu v LAMS v Martine pod sg. 29 I 53.

Odpisovateľ pripojil poznámku: Z dopisu vysvitá, že se autor domníval, že vydám povídky přeložené do češtiny, kdežto já jsem k originálu napsal pouze úvod a opatřil dílko slovníkem. Dr. Svítil-Karník.

[1404] Dvě povídky ze Slovenska. Úvodem a slovníčkem opatřil Josef Svítil. Vyšla v Světovej knižnici v Prahe r. 1928. (č. 1298 — 1300) u J. Ottu. Sú to poviedky Keď báčik z Chochoľova umrie a Mišo. Svítil výber pripravil r. 1912, Otto s vydáním odkladal, až ho predbehol r. 1918 F. Topič výberom J. Menšíka, ktorý vyšiel r. 1928 druhý raz (Svítilov list v LAMS v Martine, sg. 37 S 100).