Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Gabriela Matejová, Pavol Tóth, Ina Chalupková, Michal Belička, Alžbeta Malovcová, Alena Kopányiová, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Dorota Feketeová, Jana Leščáková, Zuzana Babjaková, Miroslava Školníková, Daniela Kubíková, Ivana Guzyová, Zdenko Podobný, Martina Chabadová, Ivana Gondorová, Andrea Kvasnicová, Dominika Gráfová, Ivana Hodošiová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 114 | čitateľov |
[85]Brat môj drahý!
Keď ma Ty takýmito radostnými správami prenasleduješ, prirodzená vec, že ja musím odpovedať. Tu Ti posielam podpísanú asignáciu,[86] to je na druhý polrok 885 atď.…
Že si mal tak nepríjemné sviatky,[87] vlastne takého ježiška, to ma tiež prekvapilo. Kto by to aj očakával? Evidentná vec, že to tá pani z vrtochov neurobila, tá vrtochy svoje dá cítiť najbližším, ktorí ju obklopujú, ale listovne — to dosiaľ nikdy neurobila. Tu musela dobre vyrátaná machinácia pôsobiť — a zdarilo sa jej. Ovšem tá zbraň charakterizuje aj toho, kto s ňou narába a sotva môže byť človek v pochybnostiach, kto to bol, ten dobrý priateľ. Vec je cele jasná. Kto za tridsať rokov až dodnes takýmto spôsobom prešvindloval sa životom — ten sotva dá sa na pokánie, lebo starí hriešnici sú tvrdošijní. A pritom zbraň to tak pohodlná pre lakomca a nesvedomca, prečo by ju i teraz nepoužil, kde kynie prospech? Že či to bol Zoch,[88] to neviem. Je on búchač,[89] ale tohoto by bol sotva schopný. Najlepšie by ho bolo vyzvať, aby sa ospravedlnil. Nech by sa bránil, ako vedel, aspoň by tí upozorňovatelia boli demaskovaní.
Ostatne z toho si nerob nič. Staré ženy sú také — sadnú na lep. Ja myslím, že konečne nahliadne, že to nenie tak špinavé, ako jej to zevesili na nos. Veď istinu vyzdvihnúť a medzi ľud rozpožičať nariadila kan[onická] vizitácia[90] a ona s tým tiež uzrozumená bola.
Čo sa mňa týka, ja som mal sviatky trochu lepšie, aspoň ma nik neprekvapil podobným ježiškom. V Štedrý večer bol som u Pokorného i s Bellovci[91] oboma a tam sme sa v tej veľmi pohostinnej rodine cítili ako doma. Ináčej celý čas strávil som osamote, v práci. Do obedu som vysedel v Akad[emickom] spolku[92] a kŕmil dušu svoju všetkým možným, dobrým i ťažkým pokrmom, po obede doma pri písaní alebo čítaní. Mal som peknú lektúru, Tolstého román Vojna a mir, ktorý som v originále čítal[93] i dobre rozumel. Za doposlanie slovníka ďakujem! Je to veľkolepé niečo. Niedarmo to chváli francúzska kritika!
Naše Besiedky[94] postúpili natoľko, že som už Bielkovi poslal jednu prácu pod tlač a druhú už čochvíľa dohotovím. On mi tiež poslal svoje prezrieť. Nuž úfam sa, že nevypadnú celkom na posmech, ačpráve múza naša je akási mdlá. Bol i v Martine o tlač, 600 ex. mu budú tlačiť za 306 zl. On s tým nebol spokojný, poveril ma tu s niektorým vyjednávať tlačiarom. Bol som teda u Šimáčka, ako u najlacnejšej a najsolídnejšej firmy, nuž tam sa podzvolili tlačiť to za 297 zl. Nuž malý to rozdiel, len v korektúre by asi bola o jedno 10—15 zl. väčšia práca so Šimáčkom než s Martinom. Ja som mu poslal projekt i myslím, že sa odhodlá za Martin.[95] Jestli sa nám všetky výtisky minú, bude dosť dobrý výdelok.
Pok[orný] mi prepustil písať komentár k Věšínovým kresbám z Oravy. Vyjdú vo Světozore. Nuž teším sa na to, aspoň sa doškrabem do Světozora. Kresby ešte neprišli. Všetky sú z Oravy a síce z okolia Istebného — nuž látka pre mňa. Pokorný alebo Vlček to preložia do češtiny,[96] lebo veru ja ešte do toho málo konyitok.[97]
Čo si mi ohľadom V[ajanského] článkov[98] zdelil, to mne tiež už dávno napadlo. Ačpráve v poslednie časy nestýkam sa s ľuďmi tunajšími veľmi zhusta, predsa by si to vedel vysvetliť. […][99]
Vzdor všetkému tomu, dobre by bolo, keby naši, privátne aspoň, hľadeli sa zblížiť Riegrovi.[100] Hovoria, že by on bol ochotným pomáhať im, ale len tak neúradne, aj poradiť im, ako sa držať, čo robiť. On vyzdobil svojim tak mnoho, školy, univerzitu (o ktorej ja ešte dosiaľ neviem, kde je) — a všetko. Bez žartu, ale to by mohli probovať. Narobili už v živote toľko kotrmelcov, že ak by aj utŕžili nejakú blamáž, nuž neblamírovalo by ich to. Máme už na to patent.
Toto je tak zmotaná otázka, že by sa o nej hrúzu písať i hovoriť dalo, ale škoda si apetít kaziť, ačpráve z „istých“ príčin by mi to Radhošť[101] nevzal za zlé, keby som si ho pokazil. No ja som medik, dávam si pozor.
Pohľady len schovaj, veď ich tu jest dosť. V Akad[emickom] spolku,[102] v kaviarňach i u niektorých akademikov. Aby som písal o preadresovanie, to by nemalo žiadneho výsledku. Ako rekomandovali Uramovu „riedkatinu“, som tiež vyrozumel. Nuž začo to držím! Ani za jedno z tých pádov, čo Ty píšeš. Vajanský, keď to písal, nečítal ani ten galimatiáš ani kritiku[103] — nuž nevědomosť hříchu nečiní. Ja som presvedčený o tom, že každý, kto oboje prečítal, hotový je so svojou mienkou. Ovšem, z Domu a školy nedostali sme dvoch ostatných čísel z r. 1885 a tak neviem, či Uram nezmohol sa na poriadnu repliku,[104] v ktorom páde by mu nezostal dlžen poriadnu dupliku.
Ozaj, keby ma teraz tak videli Jasenovci, ale by povedali, že vzájomnosť ešte lepšie ma chová, ako pi. Bencúrka. Dostávam obedy, frištik, mám i 8 zl. mesačne. A ešte keď honoráre prihrmia! Živena sa var len galantne zachová[105] ku mne, jakožto rytířovi. Čo sa podpôr týka, dostávam Ti ešte vždy od Č[eského] klubu,[106] dosť ich to omína, ale predsa len vydrukujú akosi. Mám odtiaľ 5 zl. mesačne — jesú i takí, čo dostávajú po 17 zl., tí sú, pravda, katolíci, bližšie stoja k reverendissimu dominu[107] Šajsinkovi.[108] Aprehenduje si, že sme mu neboli Nový rok vinšovať, totiž my, čo po piatke len dostávame. Nuž takí sú to tí luteráni! Nech im bude sv. Krišpín milostivý.
Nár[odní] listy priniesli tiež známy telegr[am] o 10 slov[enských] štipendiách ruských.[109] No, nebolo by od veci ročite 400 rubľov brať. Bohužiaľ, to je humbug. Nemecké noviny chceli podráždiť úradné Rusko proti panslavistom. Pritom všetkom môže dačo byť vo veci. To ukáže budúcnosť.
Salva dáva tlačiť D[om] a šk[olu] v Těšíne.[110] Prosit![111] Bude to chýb! Čo to len robí ten človek. Ja tiež neviem o ňom nič. Aspoň ako sa cíti v novej patrii?[112]
Cez sviatky sa mi veru dostalo tej dobroty, po ktorej som toľko túžil. Skoro dva týždne som strávil v anatomickej sále. Vybavoval som povinnosti za štyroch kolegov, čo predčasom odišli na sviatky. A po sviatkoch toto už druhý raz, čo ma vypísali, práve, čo som odtiaľ prišiel. O 2 alebo 3 týždne zas príde na mňa rad a to teraz už pôjde ani na kolovrátku. Ľudia mrú, máme mnoho materiálu. Nový ide do pivníc, a zo sviatkov pozostatky idú na stôl. Tritýždňový materiál — planá hostina. Nechcel by som, aby ma tam Jasenovec dajeden videl, lebo by ma z dediny vyhnali. Ináčej som tomu rád, páči sa mi všetko, i interesuje ma. Akonáhle sa odbavím s literárnymi prácami, začnem sa chystať k zoológii a kolokviu z anatómie a fyziky. Do Veľkej noci to pekne skončím — nechám si niečo i na Veľkú noc. Druhý semester bude nesmierne krátky i kolokviá ľahké. Kolokviá chcem mať nielen pre Radhošť,[113] ale i pre odpustenie kolejného, čo učiní za semester asi 20 — 25 zl.
Koncom mesiaca prenášame sa na iný kvartieľ, lebo nám pán odchodí na Malú stranu bývať. My ho ta síce nesprevádzame, ale musíme tiež odísť. Ľúto mi je za krásnou, elegantnou izbou, no nájdeme si zas na Vinohradoch podobnú. Z Vinohradov neodídeme, lebo tu všetky literárne notability bývajú, počnúc odo mňa, až po Čecha a Vlčka.[114] Čechovi som susedom, mohol by si ísť i soli pojčať k nemu. Ale ešte som ho nevidel. Prevláčanky sa najväčšmi bojím, to je veľký atentát na moju komoditu, nuž a tu som už známy s celým domom, i vo výčape mám už kredit do 18 gr. r. č. Aká to obeť!
Ozaj — moji kamaráti hrozne sú oduševnení za grand divadlo v Mikuláši alebo v Kubíne, ktoré majú dávať v lete. A tak sa zdá, že z toho dačo bude, ak Tatranci budú chcieť sa pripojiť k tomu. Preto by najskôr v Mikuláši; a hneď za tým podujal by sa výlet na Choč, ktorý vraj už iste chystajú Mikulášania.[115] Item,[116] ide sa to hýbať. Učíme sa od Čechov.
No ale mnoho som už natáral. Len Ťa prosím, nedaj to nikomu čítať, lebo by sa hanbil.
Pozdravujúc Ťa i s ctenou rodinou Tvojou srdečne i pána brata,[117] ktorého tiež často spomínam, zostávam Tvoj verný
M.
Praha 18./I. 886[118]
[85] Jurovi Janoškovi 18. 1. 1886.
Menšíkov odpis listu v LAMS v Martine.
Menšíkov úvod: Na počátku listu tužkou pozn. cizí rukou: z Prahy začiatkom 1886, po strane: Bencúrka zo Šopronu, jejž muž urobil v Jasenovej základinu.
[86] Asignácia (lat.) — peňažná, platobná poukážka.
[87] Janoškov list nie je známy.
[88] Azda má na mysli Pavla Zocha (1850 — 1907), Janoškovho predchodcu, ktorý bol najprv farárom v rodnej Jasenovej (1874 až 1883) a v Záriečí (1883 — 1897), odkiaľ prešiel do Modry.
[89] taraj (nár.)
[90] Návšteva biskupa v cirkvi. Podľa cirkevných zákonov v evanjelickej cirkvi bol biskup povinný dozerať na duchovnú správu diecéz (cirkevných biskupských obvodov) a za určitý čas navštíviť osobne všetky fary.
[91] Rudolf Pokorný (1853 — 1887), český básnik, priaznivec Slovákov. Vydal cestopisné črty Potulky po Slovensku, kde píše i o Kukučínovi. Vydával Knihovnu československú (1880 — 81). Jozef Bella (1864 — 1946) ako medik bol členom Detvana v rokoch 1884 — 1886; druhý Bella, azda jeho strýc (Andrej Bella (1851 — 1903), rodák z Mikuláša, začas bol evanjelickým vojenským kňazom v Prahe. Vydal Piesne (1880), ktoré sú dozvukmi novoštúrovskej záľuby v melodickom tóne ľudovej piesne.)
[92] Akademický čtenářský spolek, pražský čitateľský spolok, ktorý podporoval študentov. Usporadúval slovanské koncerty, divadelné predstavenia a plesy. Bol strediskom všetkého študentstva. R. 1899 ho rozpustili pre politické spory.
[93] Kukučín o románe mal v Detvane referát (14., 21., 28. 5. a 18. 6. 1886. Fotokópie zápisníc sú v Literárnom ústave SAV v Bratislave).
[94] Roku 1886 vydali niekdajší spolužiaci z učiteľskej prípravky v Kláštore pod Znievom Martin Kukučín a Anton Bielek (1857 — 1911, učiteľ, spisovateľ a redaktor Ľudových novín) vlastným nákladom Slovenské besiedky (Kukučín: Neprebudený a O Michale; Bielek: Pre cudzie viny).
[95] Jaroslav a Bohuslav Šimáček, majitelia pražského vydavateľstva. Ich nákladom vychádzal Světozor. Slovenské besiedky vyšli v Uhorskej Skalici tlačou dedičov Škarnicla roku 1886, nákladom autorov.
[96] Jaroslav Věšín (1860 — 1915), český maliar, ktorý si bral námety zo slovenského prostredia. Na Slovensku si ho veľmi vážili. Na augustovom zhromaždení 1887 usporiadali v Martine Věšínovu výstavu. Kukučín písal k jeho kresbám texty, ktoré boli uverejnené napr. v Květoch (Pred slovenským mlynom r. 1886, 321 — 323, Dielo XX, Závažné skúsenosti s. 215 — 217). (V Světozore neskôr — 1890 — uverejnil Kukučín črtu Keď bol Matej malý…). Kukučín nebol s výsledkom svojej prace spokojný, ale Pokorný príspevky skrátil a prispôsobil požiadavkám. Kukučín sa už necítil za ne zodpovedný. Píše o tom v črte Zo študentských časov (Martin Kukučín, Dielo 6, Pražské črty a zápisky, Bratislava 1960, s. 131 — 133, 145).
[97] rozumiem (maď.)
[98] Nevie sa presne, o ktoré ide.
[99] Vynechaný text o konfrontácii českých a slovenských náhľadov.
[100] František Ladislav Rieger (1818 — 1903) bol zakladateľom Národnej strany (1860 — 1918), ktorá bola stranou vyššej českej buržoázie a v politickom postupe sa často spájala s konzervatívnou šľachtou. Jej členovia sa volali staročesi.
[101] Žartovná narážka. Kukučín dostával totiž z Radhošťa zadarmo obedy. Radhošť — spolok na podporovanie študentov z Moravy, Sliezska a Slovenska, ktorí študovali na vysokých a odborných školách v Prahe, založený r. 1869. Úlohou spolku bolo uvedomovať študentov národne.
[102] Akademický čtenářský spolek, pražský čitateľský spolok, ktorý podporoval študentov. Usporadúval slovanské koncerty, divadelné predstavenia a plesy. Bol strediskom všetkého študentstva. R. 1899 ho rozpustili pre politické spory.
[103] Rehor Uram Podtatranský (1846 — 1924), učiteľ a spisovateľ, autor pedagogických príručiek. Vydal Zdravo a telovedu pre ľud. školy v Trnave r. 1885 (s označením 1886). Vajanský ju odporúčal 5. 9. 1885 v Národných novinách. Kukučínova kritika bola uverejnená v Dome a škole, 1885, č. 10 — 11, s. 315 — 320 a 341 — 346. Kukučín medziiným vyčítal Uramovi aj novotvary, ktorým nik nerozumie: riedkutina — žalúdočná šťava.
[104] Rehor Uram Podtatranský uverejnil odpoveď v Dome a škole 2, 1886, č. 2 — 3, s. 78 — 83. Kukučín viac nepísal.
[105] Kukučín uverejnil v Národnom almanachu Živena (r. 1885 s. 115 — 140) poviedku Panský hájnik. V liste je zrejme narážka na honorár za túto prácu.
[106] Český klubu poslanecký — dával vysokoškolákom podpory z fondu českých poslancov.
[107] Správne reverendissimo domino (lat.) — najctihodnejšiemu pánovi.
[108] Šajsinkom — t. j. Sasinkom. František Víťazoslav Sasinek (1830 — 1914), slovenský historik, katolícky kňaz, ktorý pôsobil za Kukučínových čias ako duchovný správca milosrdných sestier v Prahe.
[109] Presné údaje nepoznáme.
[110] Karol Salva (1849 — 1913), učiteľ, od r. 1883 majiteľ kníhtlačiarne v Ružomberku. Na sklonku života bol ev. kňazom v Amerike. V r. 1885 — 1896 vydával pedagogický časopis Dom a škola. R. 1886 až po 11. č., r. 1888 tlačila časopis tlačiareň J. Feitzinger a spol. v Těšíne.
[111] Nech slúži na zdravie (lat.).
[112] R. 1885 sa stal učiteľom v Klenovci, kde zažil maďarskú perzekúciu.
[113] Radhošť — spolok na podporovanie študentov z Moravy, Sliezska a Slovenska, ktorí študovali na vysokých a odborných školách v Prahe, založený r. 1869. Úlohou spolku bolo uvedomovať študentov národne.
[114] T. j. českého básnika Svätopluka Čecha (1846 — 1908) a literárneho historika Jaroslava Vlčka (1860 — 1930). Jaroslav Vlček mal otca Čecha, gymnaziálneho profesora v Banskej Bystrici, matku Slovenku, rod. Hammerschmiedtovú, dcéru stoličného lekára z Dolného Kubína. R. 1861 odišla rodina do Prahy, ale po predčasnej otcovej smrti prišla matka s deťmi do Banskej Bystrice, kde J. Vlček chodil do gymnázia i zmaturoval.
[115] Tatranci, členovia speváckeho a divadelného spolku, založeného r. 1370 v Mikuláši na upevňovanie slovenského národného povedomia. Okrem Tatrancov boli v Mikuláši aj iné divadelné krúžky. O spomínanom divadle nie sú bližšie správy.
[116] Tiež, podobne (lat).
[117] Azda myslí učiteľa Jozefa Hollého, ktorý bol od 26. 10. 1884 dva roky Kukučínovým nástupcom. Predtým bol učiteľom vo Veličnej. Z Jasenovej odišiel do Banskej Bystrice.
[118] Menšíkova poznámka.
Z knižnice J. Janošku. Obyčejný formát, psáno na 8 stránkách hustě, drobným písmem. Na konci datum 18/1 1886.
— popredný reprezentant prózy slovenského literárneho realizmu Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam