ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[85]Brat môj drahý!

Keď ma Ty takýmito radostnými správami prenasleduješ, prirodzená vec, že ja musím odpovedať. Tu Ti posielam podpísanú asignáciu,^[86] to je na druhý polrok 885 atď.…

Že si mal tak nepríjemné sviatky,^[87] vlastne takého ježiška, to ma tiež prekvapilo. Kto by to aj očakával? Evidentná vec, že to tá pani z vrtochov neurobila, tá vrtochy svoje dá cítiť najbližším, ktorí ju obklopujú, ale listovne — to dosiaľ nikdy neurobila. Tu musela dobre vyrátaná machinácia pôsobiť — a zdarilo sa jej. Ovšem tá zbraň charakterizuje aj toho, kto s ňou narába a sotva môže byť človek v pochybnostiach, kto to bol, ten dobrý priateľ. Vec je cele jasná. Kto za tridsať rokov až dodnes takýmto spôsobom prešvindloval sa životom — ten sotva dá sa na pokánie, lebo starí hriešnici sú tvrdošijní. A pritom zbraň to tak pohodlná pre lakomca a nesvedomca, prečo by ju i teraz nepoužil, kde kynie prospech? Že či to bol Zoch,^[88] to neviem. Je on búchač,^[89] ale tohoto by bol sotva schopný. Najlepšie by ho bolo vyzvať, aby sa ospravedlnil. Nech by sa bránil, ako vedel, aspoň by tí upozorňovatelia boli demaskovaní.

Ostatne z toho si nerob nič. Staré ženy sú také — sadnú na lep. Ja myslím, že konečne nahliadne, že to nenie tak špinavé, ako jej to zevesili na nos. Veď istinu vyzdvihnúť a medzi ľud rozpožičať nariadila kan[onická] vizitácia^[90] a ona s tým tiež uzrozumená bola.

Čo sa mňa týka, ja som mal sviatky trochu lepšie, aspoň ma nik neprekvapil podobným ježiškom. V Štedrý večer bol som u Pokorného i s Bellovci^[91] oboma a tam sme sa v tej veľmi pohostinnej rodine cítili ako doma. Ináčej celý čas strávil som osamote, v práci. Do obedu som vysedel v Akad[emickom] spolku^[92] a kŕmil dušu svoju všetkým možným, dobrým i ťažkým pokrmom, po obede doma pri písaní alebo čítaní. Mal som peknú lektúru, Tolstého román Vojna a mir, ktorý som v originále čítal^[93] i dobre rozumel. Za doposlanie slovníka ďakujem! Je to veľkolepé niečo. Niedarmo to chváli francúzska kritika!

Naše Besiedky^[94] postúpili natoľko, že som už Bielkovi poslal jednu prácu pod tlač a druhú už čochvíľa dohotovím. On mi tiež poslal svoje prezrieť. Nuž úfam sa, že nevypadnú celkom na posmech, ačpráve múza naša je akási mdlá. Bol i v Martine o tlač, 600 ex. mu budú tlačiť za 306 zl. On s tým nebol spokojný, poveril ma tu s niektorým vyjednávať tlačiarom. Bol som teda u Šimáčka, ako u najlacnejšej a najsolídnejšej firmy, nuž tam sa podzvolili tlačiť to za 297 zl. Nuž malý to rozdiel, len v korektúre by asi bola o jedno 10—15 zl. väčšia práca so Šimáčkom než s Martinom. Ja som mu poslal projekt i myslím, že sa odhodlá za Martin.^[95] Jestli sa nám všetky výtisky minú, bude dosť dobrý výdelok.

Pok[orný] mi prepustil písať komentár k Věšínovým kresbám z Oravy. Vyjdú vo Světozore. Nuž teším sa na to, aspoň sa doškrabem do Světozora. Kresby ešte neprišli. Všetky sú z Oravy a síce z okolia Istebného — nuž látka pre mňa. Pokorný alebo Vlček to preložia do češtiny,^[96] lebo veru ja ešte do toho málo konyitok.^[97]

Čo si mi ohľadom V[ajanského] článkov^[98] zdelil, to mne tiež už dávno napadlo. Ačpráve v poslednie časy nestýkam sa s ľuďmi tunajšími veľmi zhusta, predsa by si to vedel vysvetliť. […]^[99]

Vzdor všetkému tomu, dobre by bolo, keby naši, privátne aspoň, hľadeli sa zblížiť Riegrovi.^[100] Hovoria, že by on bol ochotným pomáhať im, ale len tak neúradne, aj poradiť im, ako sa držať, čo robiť. On vyzdobil svojim tak mnoho, školy, univerzitu (o ktorej ja ešte dosiaľ neviem, kde je) — a všetko. Bez žartu, ale to by mohli probovať. Narobili už v živote toľko kotrmelcov, že ak by aj utŕžili nejakú blamáž, nuž neblamírovalo by ich to. Máme už na to patent.

Toto je tak zmotaná otázka, že by sa o nej hrúzu písať i hovoriť dalo, ale škoda si apetít kaziť, ačpráve z „istých“ príčin by mi to Radhošť^[101] nevzal za zlé, keby som si ho pokazil. No ja som medik, dávam si pozor.

Pohľady len schovaj, veď ich tu jest dosť. V Akad[emickom] spolku,^[102] v kaviarňach i u niektorých akademikov. Aby som písal o preadresovanie, to by nemalo žiadneho výsledku. Ako rekomandovali Uramovu „riedkatinu“, som tiež vyrozumel. Nuž začo to držím! Ani za jedno z tých pádov, čo Ty píšeš. Vajanský, keď to písal, nečítal ani ten galimatiáš ani kritiku^[103] — nuž nevědomosť hříchu nečiní. Ja som presvedčený o tom, že každý, kto oboje prečítal, hotový je so svojou mienkou. Ovšem, z Domu a školy nedostali sme dvoch ostatných čísel z r. 1885 a tak neviem, či Uram nezmohol sa na poriadnu repliku,^[104] v ktorom páde by mu nezostal dlžen poriadnu dupliku.

Ozaj, keby ma teraz tak videli Jasenovci, ale by povedali, že vzájomnosť ešte lepšie ma chová, ako pi. Bencúrka. Dostávam obedy, frištik, mám i 8 zl. mesačne. A ešte keď honoráre prihrmia! Živena sa var len galantne zachová^[105] ku mne, jakožto rytířovi. Čo sa podpôr týka, dostávam Ti ešte vždy od Č[eského] klubu,^[106] dosť ich to omína, ale predsa len vydrukujú akosi. Mám odtiaľ 5 zl. mesačne — jesú i takí, čo dostávajú po 17 zl., tí sú, pravda, katolíci, bližšie stoja k reverendissimu dominu^[107] Šajsinkovi.^[108] Aprehenduje si, že sme mu neboli Nový rok vinšovať, totiž my, čo po piatke len dostávame. Nuž takí sú to tí luteráni! Nech im bude sv. Krišpín milostivý.

Nár[odní] listy priniesli tiež známy telegr[am] o 10 slov[enských] štipendiách ruských.^[109] No, nebolo by od veci ročite 400 rubľov brať. Bohužiaľ, to je humbug. Nemecké noviny chceli podráždiť úradné Rusko proti panslavistom. Pritom všetkom môže dačo byť vo veci. To ukáže budúcnosť.

Salva dáva tlačiť D[om] a šk[olu] v Těšíne.^[110] Prosit!^[111] Bude to chýb! Čo to len robí ten človek. Ja tiež neviem o ňom nič. Aspoň ako sa cíti v novej patrii?^[112]

Cez sviatky sa mi veru dostalo tej dobroty, po ktorej som toľko túžil. Skoro dva týždne som strávil v anatomickej sále. Vybavoval som povinnosti za štyroch kolegov, čo predčasom odišli na sviatky. A po sviatkoch toto už druhý raz, čo ma vypísali, práve, čo som odtiaľ prišiel. O 2 alebo 3 týždne zas príde na mňa rad a to teraz už pôjde ani na kolovrátku. Ľudia mrú, máme mnoho materiálu. Nový ide do pivníc, a zo sviatkov pozostatky idú na stôl. Tritýždňový materiál — planá hostina. Nechcel by som, aby ma tam Jasenovec dajeden videl, lebo by ma z dediny vyhnali. Ináčej som tomu rád, páči sa mi všetko, i interesuje ma. Akonáhle sa odbavím s literárnymi prácami, začnem sa chystať k zoológii a kolokviu z anatómie a fyziky. Do Veľkej noci to pekne skončím — nechám si niečo i na Veľkú noc. Druhý semester bude nesmierne krátky i kolokviá ľahké. Kolokviá chcem mať nielen pre Radhošť,^[113] ale i pre odpustenie kolejného, čo učiní za semester asi 20 — 25 zl.

Koncom mesiaca prenášame sa na iný kvartieľ, lebo nám pán odchodí na Malú stranu bývať. My ho ta síce nesprevádzame, ale musíme tiež odísť. Ľúto mi je za krásnou, elegantnou izbou, no nájdeme si zas na Vinohradoch podobnú. Z Vinohradov neodídeme, lebo tu všetky literárne notability bývajú, počnúc odo mňa, až po Čecha a Vlčka.^[114] Čechovi som susedom, mohol by si ísť i soli pojčať k nemu. Ale ešte som ho nevidel. Prevláčanky sa najväčšmi bojím, to je veľký atentát na moju komoditu, nuž a tu som už známy s celým domom, i vo výčape mám už kredit do 18 gr. r. č. Aká to obeť!

Ozaj — moji kamaráti hrozne sú oduševnení za grand divadlo v Mikuláši alebo v Kubíne, ktoré majú dávať v lete. A tak sa zdá, že z toho dačo bude, ak Tatranci budú chcieť sa pripojiť k tomu. Preto by najskôr v Mikuláši; a hneď za tým podujal by sa výlet na Choč, ktorý vraj už iste chystajú Mikulášania.^[115] Item,^[116] ide sa to hýbať. Učíme sa od Čechov.

No ale mnoho som už natáral. Len Ťa prosím, nedaj to nikomu čítať, lebo by sa hanbil.

Pozdravujúc Ťa i s ctenou rodinou Tvojou srdečne i pána brata,^[117] ktorého tiež často spomínam, zostávam Tvoj verný

M.

Praha 18./I. 886^[118]