ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

2.0

2513 digitalizovaných literárnych diel

Zlatý fond > Diela > Listy priateľom a známym

Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV

RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)

Martin Kukučín:
Listy priateľom a známym

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Gabriela Matejová, Pavol Tóth, Ina Chalupková, Michal Belička, Alžbeta Malovcová, Alena Kopányiová, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Dorota Feketeová, Jana Leščáková, Zuzana Babjaková, Miroslava Školníková, Daniela Kubíková, Ivana Guzyová, Zdenko Podobný, Martina Chabadová, Ivana Gondorová, Andrea Kvasnicová, Dominika Gráfová, Ivana Hodošiová. Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo

114

čitateľov

177. Verici Krznarićovej

Lipik 1. X. 1926.^[1286]

Veľavážená slečna!

V minulom liste som hádal, že dostanem odpoveď niekedy na budúci týždeň. To bolo akési moje tušenie a splnilo sa mi. Ba, ešte nie. Tu hľa, druhý týždeň, piatok, a odpoveď neprišla. Čakal som deň čo deň, ale list dostala mamička. Včera som išiel na ulicu naproti poštárovi a prišiel doporučený list, ale pre mamičku z Kapely. Vraciam sa domov s prázdnymi rukami. Nemal som šťastie. Rozmýšľal som a tak sa mi zdá, že aj v minulom liste bol som bezočivý. Písal som Vám veci, za ktoré sa teraz kajam, že som ich písal. Bolo to o chodení do obchodu s lósmi, kam chodia iba muži, a preto mi je ľúto, že sa tam musíte ukazovať. Ďalej, ak lós nie je zaplatený, myslím, že prepadá v jednej triede. To všetko som urobil prv, ako by som si premyslel, ako to je. Preto Vás prosím, aby ste mi odpustili moju nepozornosť a nepremyslenosť, a aby ste ma netrestali dlho Vaším únikom. Lebo vidíte, počasie je také, že nie je ani mesiac, ani slnko. Od Pakraca^[1287] sa ťahá chladno, na kopcoch leží hmla, havrany krákajú. Či i od Záhrebu prídu mraky a chlad? Ešte mi je najlepšie skoro ráno. Každé ráno ho počujem — vlak, ako prechádza, prechádza a ja s myšlienkami stojím na mieste. Keď idem po vodu, vlak je v Dugom Selu, keď sa vraciam z parku, vlak vchádza do Záhrebu a ja som vždy na mieste a počúvam, počúvam: keby sme 1920 predali a odišli…^[1288]

Začína sa október a lístie padá. Mesiac prešiel, ale nie rýchle, zdá sa mi, že prešlo veľa, veľa času, rok, oveľa viac ako rok! Skončil som svoju prácu, vyšla mi na 586 strán, XXVI kapitol. Zakončenie nie je také jasné, ako som chcel, ale nebola ani jasná nálada. Možno pri inej príležitosti to opravím. Budem musieť veľa opravovať, skrátiť, vynechať, nahradiť, zmeniť. Bude teda mnoho práce, ale to nič, neponáhľam sa. Táto práca vyjde po mojej smrti^[1289] pre určité otázky, ktoré by vec komplikovali, keby som ju vydal, dokiaľ žijem. Takých prác bude ešte viac, je to akoby som pracoval na svojom závete. Možno preto nie je nálada najjasnejšia. Ľúto mi je, že teraz zostanem bez väčšej práce, kedy som ju najviac potreboval, lebo práca privádza na iné myšlienky. Budem chodiť na prechádzku, do parku. Teraz je tam mokro a blato, plno lístia. Vynárajú sa kvetníky s kaktusmi a palmami. Tulipány na fontáne zvädli a divozel malokvetý pred kúpeľmi zbledol. U nás na dvore kvitnú ešte posledné ruže, akosi smutne. Hostí je iba niekoľko, hrá i hudba, nejaká kapela. Včera som ju chvíľu počúval, ale hrala šimi a chovala sa ako džez, takže som radšej odišiel. Pohľady prišli predvčerom, tam sú, ešte som ich nečítal. Nemám pravú náladu. Táto jeseň mi ide na nervy viac ako hociktorá iná. Horšie sa necítim ako vlani na jeseň, keď tiež v tejto dobe ako odsúdený som čakal na osudný odchod do Ameriky.^[1290]

Teraz som zbadal, že Vás opäť otravujem. Odpusťte. Viete, že si tu nikomu nemôžem posťažovať, musím to držať v sebe, ešte od rána do noci počúvať piesne-žalospevy. Mnoho ráz som si povedal, že si na to zvyknem a nezbadám to, a tu hľa, teraz ma to opäť i proti mojej vôli chytilo.

Prijmite srdečné pozdravy od nás, a najmä od Vášho oddaného

dr. M. Bencúra

^[1286]Verici Krznarićovej 1. 10. 1926.

List uložený v LAMS v Martine pod sg. 21 A 2.

Preklad z archívu Tatranu.

^[1287]Pakrac je mesto neďaleko Lipika.

^[1288]Narážky na úvahy Bencúrovej ženy o hmotnom úpadku Bencúrovcov.

^[1289]Ide o román Lukáš Blahosej Krasoň.

^[1290]T. j. roku 1925 (v novembri odcestoval do Južnej Ameriky.)

« predcházajúca kapitola | nasledujúca kapitola »