Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Gabriela Matejová, Pavol Tóth, Ina Chalupková, Michal Belička, Alžbeta Malovcová, Alena Kopányiová, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Dorota Feketeová, Jana Leščáková, Zuzana Babjaková, Miroslava Školníková, Daniela Kubíková, Ivana Guzyová, Zdenko Podobný, Martina Chabadová, Ivana Gondorová, Andrea Kvasnicová, Dominika Gráfová, Ivana Hodošiová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 114 | čitateľov |
Turč. Sv. Martin 17. júla 1927.[1436]
Veľavážená milostivá!
Váš vážený list zo 14. VII, som dostal a čo najkrajšie ďakujem Vám zaň, za dobré správy a za to, že ste tam na mňa celkom nezabudli, čo akosi nemyslím, že by sa to stalo už i preto, že ma moja manželka často spomína. Tieto tri-štyri dni som bol zamestnaný v knižnici, kde som si vyberal, čo budem potrebovať, lebo knihy, ktoré nie sú unikátne, pošlú mi do Lipika. Medzitým som bol zaujatý v univerzitnom kurze majstrov, lebo okrem kurzu páni i slečny sa aj zabávali.[1437] Dnes je Martin opäť prázdny, pretože je nedeľa a tunajší ľudia išli na kopce a do hôr. Mám tiež v úmysle odísť na dva-tri dni do Čadce a Trenčína.[1438] Keď bude príležitosť, ohlásim sa z cesty. Na ceste v Žiline som našiel nejaké harmonizácie piesní, ktoré sú v mestách väčšinou vypredané. Bolo mi to milé, že som ich našiel, už i preto, že sú tam i tie piesne, ktoré harmonizoval Figuš, ako napríklad Ja som bača veľmi starý, Nebanovala by a Sedemdesiat sukien mala.[1439] Pre Vás to bude zaujímavé pozrieť sa, ako kto chápe tú istú vec a ako ju oblieka do umeleckého rúcha. Na koncerte učiteľov pod bodom bačovské spievali celú sériu piesní, ktorá sa začína piesňou Ja som bača veľmi starý v harmonizácii Schneidra-Trnavského,[1440] čo sa mi veľmi páčilo. Opera Detvan sa objaví po prvý raz v septembri,[1441] lebo autor chce urobiť ešte nejaké zmeny. Je pekné, že na jeden konkurz poslali štyria hudobníci niečo podobného opere, a to už zinštrumentalizované.[1442] Matica má dať posudok o librete a hudobní odborníci o hudbe. Krčméry, ktorý je tak trochu pianista, povedal, že sú medzi nimi i hodnotné diela.
Žena mi píše, že je u Vás sezóna v plnom prúde, že sú izby preplnené a preto iste bude u Vás veselo i dosť práce. Teší ma, že milostivá matka sa obíde bez rezania a pán otec bude tiež spokojný, že to tak dobre dopadlo, ako dopadne všetko ostatné, čo sa zdá, že nie je dobré. Ráčte ich pozdraviť čo najsrdečnejšie i pi. Ade[1443] poraďte, že po duševných námahách je treba trochu chládku z Tatier, ale pretože je v Rakúsku všeobecný štrajk, list pravdepodobne pôjde cez Maďarsko, kde sa však všetko konfiškuje, čo je z Tatier a nepúšťa sa to cez štát. Možno ho budem môcť na spiatočnej ceste v taške trochu prepašovať. Dovtedy posielam pozdrav slečne Vieročke[1444] a želám i jej dobrú zábavu.
Úprimne Vás pozdravuje
Váš dr. M. Bencúr
[1436] Eme Krznarićovej 17. 7. 1927.
List uložený v LAMS v Martine pod sg. 22 A 2.
Preklad z archívu Tatranu.
[1437] V Martine bol univerzitný kurz slovenských učiteľov, ktorý sa končil 15. júla 1927, keď Kukučín zavítal do Martina. Na záver kurzu sa konal v dvorane Národného domu koncert Speváckeho zboru slovenských učiteľov. Bol to 34. koncert. Dirigoval ho prof. Ruppeldt, sólistami boli Alojz Pavčo, Štefan Hoza a Miloš Janoška. Pred koncertom pozdravila Kukučína miestna učiteľka Marianna Jenčová v mene hostí, spevákov a účastníkov kurzu. Po slávnosti bola zábava v Slovane. Kukučína pozdravil JUC. Miloš Ruman. Kukučín odpovedal na jeho prívet.
[1438] Viac sa o tejto ceste nevie.
[1439] Azda ide o 100 slovenských ľudových piesní, ktoré vyšli v harmonizácii V. Figuša-Bystrého r. 1927.
[1440] Mikuláš Schneider-Trnavský (1881 — 1958) skladateľ, dirigent a pedagóg sa venoval veľa propagácii slovenskej ľudovej piesni.
[1441] Opera Detvan V. Figuša-Bystrého (1875 — 1937) naštudovaná O. Nedbalom (1874 — 1930) mala premiéru na scéne Národného divadla v Bratislave 1. 4. 1928.
[1442] Na súťaž prišli okrem Figušovho Detvana ešte 3 opery: F. Dostalíka: Radúz a Mahuliena, M. Smateka: Čachtická pani a anonymne J. Grešáka: Zlatuliena. Porota cenu neudelila, F. Dostalík dostal odmenu za prejavený talent.
[1443] Sestre Emy Krznarićovej.
[1444] Verici Krznarićovej.
— popredný reprezentant prózy slovenského literárneho realizmu Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam