Zlatý fond > Diela > Listy priateľom a známym


E-mail (povinné):

Martin Kukučín:
Listy priateľom a známym

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Gabriela Matejová, Pavol Tóth, Ina Chalupková, Michal Belička, Alžbeta Malovcová, Alena Kopányiová, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Dorota Feketeová, Jana Leščáková, Zuzana Babjaková, Miroslava Školníková, Daniela Kubíková, Ivana Guzyová, Zdenko Podobný, Martina Chabadová, Ivana Gondorová, Andrea Kvasnicová, Dominika Gráfová, Ivana Hodošiová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 114 čitateľov


 

149. Valentínovi Kaanovi

Crikvenica, 20./III. 1925.[1164]

Vysokoctený pán!

Na Váš ctený list od 16./III. dovoľujem si Vám odpovedať dľa môjho vedomia a svedomia v rade, ako idú Vaše otázky.

1. Argentína je asi ako európske Rusko: má čiastky, kde je zima ako v Anglicku i horúce ako v Afrike. Obývaná čiastka je pampa, pustatina ako v Maďarsku Hortobágy,[1165] kde pasú ovce a rožný dobytok. O obrábaní tej čiastky nehovorme, lebo padá do privátneho vlastníctva veľkých majiteľov fariem. Farmy nepotrebujú veľký personál, a ten čo potrebujú, nájdu ho doma. Krotiť kone, naháňať divé voly a býky je robota ťažká a nebezpečná, na ktorú treba od mlada privykať. Škóti, Španieli a Argentínci sú súci na ňu, lebo sú z domu oboznámení s tou prácou. V centrálnych provinciách sú veľké rozsiahlosti obrobenej pôdy, ale tá je všetko privátny majetok: samé veľkostatky a menšie gazdovstvá. Kúpiť zem je draho, lebo ktorý kus chcete obrábať, musíte mať vodu na polievanie, ináč by Vám neurodilo. Zavodňovanie je tak drahé, že zem, ktorá ho má, zdražie veľmi. Sú i tam majitelia pozemkov a dávajú parcely vysťahovalcom do prenájmu. Mnohých ľudí i z Dalmácie poznám, ktorí robili i po 10 rokov na najatej zemi a po tých rokoch práce mali toľko, ako keď prišli. Obyčajne im rok s rokom vyjde, že robotníkovi neostane nič za všetku veľkú robotu. Na miestach vláda dáva vysťahovalcom zeme, ale to je na miestach nevýhodných, i zem nedostane hneď, kto ta príde. Viem osadníkov po tých kolóniách, čo robili roky a nič nezgazdovali. Tak vidíte, že pomery nie sú zriadené, cudzieho nenávidia i domáci, susedia i úrady.

Podnebie je zdravé, kto si môže vybrať, kde bývať. Ak Vás vezmú do roboty do hôr, to je v kraji tropickom, kde je zimnica a neraz iné, horšie choroby. Ísť slúžiť ku veľkostatkárovi a pracovať na poli? Ťažko dostať stálej služby, berú len na žatvu, kým sa skončí, platia dosť málo na deň, robotník býva v kôlňach, šiatroch, hockde i na daždi.

Kto sa prisťahuje, nevyberá robotu, v meste a poli ide pracovať. Ľudia z Dalmácie idú obyčajne ku svojim[1166] a tí ich už potom ako-tak zaštítia a nájdu im službu alebo robotu.

Prisťahovalcov zo Slovenska nieto. Bol jediný pán Ruppeldt z Bratislavy, ale on bol chýrny hudbár a ako taký žil dobre, ale predsa myslím je v Bratislave radšej.[1167] Je čosi Čechov, ale tých je všade. Oni robia najviac po fabrikách a sú i hudobníci.

Argentínec je domorodec, oni vládnu v zemi ako vládnu nad cudzími, prvej som čosi spomenul. Naše školy nerešpektujú ani v jednom štáte Ameriky. Ja som mal doktorský diplom, a ak som chcel mať prax, musel som urobiť najprv skúšky. Ja som ich i urobil[1168] i mám ich diplom i naň som mal slobodu prevodzovať prax v Čiliach. Učených i preučených majú dosť, až moc, je tam viac učeného proletariátu ako v Č[e]s[kos]lov[enskej] republike. Tiež všetko ide do škôl.

Pôžičku mať môže, kto má obchod alebo majetok a je osoba známa, na 10 — 12 % ako u nás na banke na úpisy i vechsle. V tom ohľade v celej Južnej Amerike je zriadenie asi ako u nás.

V celej Južnej Amerike vládne španielčina, len v Brazílii portugalčina. Môžem povedať, kto nehovorí domáci jazyk dokonale, nedostane službu ani robotu. Dalmatínci, Nemci, Angličania, Francúzi, Taliani sú výnimka, lebo kde sa obrátia, nájdu svojich krajanov a prichytia sa často u nich. A predsa práve po tieto dni som čítal v tunajších novinách ohlas od konzula SHS[1169] v Buenos Aires, kde vystríha, aby ľudia nešli, lebo ani v meste, ani na vonku nieto roboty. Následkom prísnych zákonov v Únii[1170] celý prúd sa vylial do Argentíny, ktorá predsa nemá priemyselné podniky ako Európa alebo Únia.

Upozorňujem vás, ak by ste predsa išli, že potrebujete moc peňazí doniesť. Kto žije, môžem povedať, ako u nás tulák, t. j. má posteľ dakde v pivnici (ale iba na noc a s mnohými!), je po ľudových kuchyniach, nemôže vyjsť na deň s 5 pečami a argentínska peča má hodnotu predvojnových rakúskych dvoch korún, v tom istom pomere, hádam drahšie, je živobytie v ostatných republikách ako Chile, Bolívia, Uruguaj, Paraguaj atď. Brazil je ešte drahší. Rodina, ak žije utiahnuto a skromne, potrebuje mesačne okolo 5000 Kč. Vysťahovalec, keď príde a nemá, kto by ho povodil, stroví viac ešte.

Ľutujem páni, že Vám musím dať takéto, ozaj hrozné správy, ale sú pravdivé. Južná Amerika je bohatá, dobrá, kto ta príde mladý a má sa u koho zachytiť 2 — 3 roky a 10 rokov chce žiť ako otrok a odkladať každý grajciar, aby mohol sám podnikať, čo si vynájde sám v daných okolnostiach. Ísť podnikať, cudzí, keď tu príde, zle mu vyjde. Ktorí si doniesli do Ameriky kapitál a začali s ním robiť, ani jeden neprešiel dobre, lebo neznal pomery.

Ja som všetky roky bol len v Južnej Amerike i o nej som Vám dal vývod, ako viem. Ako je po iných krajoch, nemôžem hodnoverne svedčiť.

Za 5 Kč ďakujem, bol by Vám odpovedal i bez nich veľmi ochotne, a ešte radšej, keby Vám bol mohol dať správy, ako by Vám boli výhodné.

S hlbokou úctou a rodáckym pozdravom Váš

dr. M. Bencúr

Vytreté miesta nie sú dôležité pre samú vec.

dr. M. Bencúr.


[1164] Valentínovi Kaanovi 20. 3. 1925.

Valentín Kaan redaktorke Slovenky N. Roháčkovej povedal o Kukučínovom liste toto:

„To bolo tak. Žil som na Horehroní. Viete, aká tam bola za prvej republiky veľká bieda. Ja som sa síce uchytil v štátnych službách, ale iba na tom najnižšom rebríčku, ako pomocný zriadenec. Plat malý, služba neistá, kedykoľvek ma mohli prepustiť. Slovensko zaplavila vysťahovalecká horúčka. Každý dúfal, že za morom ho čaká, i keď nie rozprávkové bohastvo, tak aspoň väčší kus chleba. I na mňa prišlo pokušenie. Ale nechcel som sa pustiť do ďalekého sveta, iba tak naslepo. Rozmýšľal som, kto by mi najúprimnejšie poradil. Vedeli sme, že náš veľký spisovateľ Martin Kukučín prežil veľa v Južnej Amerike, kto by nám teda vedel lepšie poradiť než on? Napísali sme do Juhoslávie. Nesklamal nás. Odpísal. A tento list rozhodol o osude nielen mojom, ale aj ďalších mojich vrstovníkov.“

Fotokópia listu uložená v Literárnom archíve MS v Martine. Bol uverejnený v časopise Slovenka 19, 1966 z 15. apríla, s. 6.

[1165] Veľká pustatina pri Debrecíne, známa chovom koní a dobytka.

[1166] V Južnej Amerike žilo veľa Juhoslovanov, ktorí tam mali i veľa organizácií.

[1167] Miloš Ruppeldt (1881 — 1943), hudobník, neskôr profesor na hudobnej akadémii v Bratislave, dirigent Spevokolu slovenských učiteľov a profesorov, pôsobil ako učiteľ v r. 1905 — 1909 v Argentíne, kde zároveň študoval a r. 1909 získal diplom profesora klavírnej hry.

[1168] Kukučín prišiel z Európy do Buenos Aires v júli 1907. Potom pracoval v santiagskej nemocnici a urobil nostrifikačné skúšky. Nostrifikačný diplom čílskej univerzity je datovaný 13. 11. 1908.

[1169] Niekdajšia úradná skratka kráľovstva Juhoslávie (Kraljevina Srba, Hrvata i Slovenaca).

[1170] T. j. v USA (Severná Amerika).

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Martin Kukučín

— popredný reprezentant prózy slovenského literárneho realizmu Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.