Listy priateľom a známym
Autor: Martin Kukučín
Digitalizátori: Michal Garaj, Gabriela Matejová, Pavol Tóth, Ina Chalupková, Michal Belička, Alžbeta Malovcová, Alena Kopányiová, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Dorota Feketeová, Jana Leščáková, Zuzana Babjaková, Miroslava Školníková, Daniela Kubíková, Ivana Guzyová, Zdenko Podobný, Martina Chabadová, Ivana Gondorová, Andrea Kvasnicová, Dominika Gráfová, Ivana Hodošiová
[517]Drahý brat môj!
Už sa budete i diviť, čo tak dlho mlčím. Nuž nebolo veľmi mnoho času na výber. Bol som celý čas ako vo stave obleženia.
Od včerajška konečne to už všetko prestalo. Mal som včera poslednú skúšku, i chvalabohu, zložil som ju. Už nič mi tu nezbýva, iba promócia, ktorú budem mať 24. t. m.[518] Idúc zo skúšky domov, telegrafoval som Ďurovi na Almáš,[519] neviem, či ho môj telegram nájde, a ak ho nájde, či mu bude rozumieť, lebo je latinský. Vás som si nahal na dnešok: a toto je list, ktorý posielam súčasne s listom otcovi. Bo keď si predstavím svoj pestrý život, mne podávajúci mnoho zdaru, radosti, ale i dosť trápenia, starostí a obetí — tu mi hneď zídete na um Vy, ktorí toľko ráz zasiahli ste mohutne v deje života môjho a koleso môjho osudu neraz vyrazili z hlbokej koľaje na cestu hladšiu. Bol by som nevďačníkom najhrubšej sorty, keby na to všetko zabudol teraz, keď stojím na prahu novej, už či lepšej či horšej budúcnosti. A keď pre iné nie, už preto, čo Vaša celá rodina urobila za mňa v kritických okamženiach a síce spôsobom, že ľavica ozaj nevedela, čo činí pravica. No ja som vedel všetko, i viem. Nie mi je ťažko byť vďačným i preto, že k Vašej rodine priľnul som láskou takou, akoby i ja bol jedným z jej šťastných členov. Naučil som sa cítiť, vážiť, milovať všetkých Vás pospolu i každého zvlášť a Vaše krásne postavy stáli mi po boku i vtedy, keď som bol vzdialený od Vás, potechou uprostred rozličných starostí a strádaní, sťa moji strážni anjeli. Ja vôbec Vám som mnoho, veľmi mnoho dlžen, lebo krem mnohých podpôr ste ma privinuli k sebe skoro strateného človeka i naučili pozerať na život nielen z tej pošmúrnej stránky, ale skôr z tej druhej, ktorú osvetľuje a hreje pravá, skutočne kresťanská láska. Preto u mňa nie je to žiadna fráza, keď poviem, že dni s Vami prežité budú mi najkrajšou rozpomienkou až do smrti.
Ostatne nejdem ďalej pokračovať v témate tomto, beztoho nič nevykonám. Pero je tak slabé a nestačí ani len zachytiť ani nastieniť, čo sa v srdci cíti. Tak to radšej nahám.
Ja okolo 26. — 28. idem preč stadiaľto a síce spolu so Sekanom z Pukanca,[520] ktorý sa v Karlových Varoch lieči, a tu sa staví. Bude to nepochybne jediný Slovák na mojej promócii. Tu v dome panuje veliká radosť. Starý pán včera ma čakal v ústave na gangu vyše hodiny a pani bola celý deň nervózna.[521] Teraz má aspoň robotu, dala si šiť šaty na promóciu a kvôli tomu čakám do utorka. Ostatne nemám náhlo, lebo so Sekanom direktne ideme do Martina,[522] kde úfam, že sa všetci v dobrom zdraví zídeme.
Teraz už len pozdravujte všetkých pp. Dobronivcov[523] od Vášho úprimného
M.
21. VII. 893.
[517] Jánovi Slávikovi 21. 7. 1893.
Menšíkov odpis Kukučínovho listu, uložený v LAMS v Martine.
Menšíkova poznámka: Obyčajný formát, bílý, psáno na 3 str., datum 21. VII. 1893 do Dobronivé Slávikovi. Stojaté, čitelné, dosti velké písmo.
[518] Promočný diplom je datovaný 25. júla 1893.
[519] Jurajovi Slávikovi.
[520] Samuel Sekan bol učiteľom v Pukanci.
[521] T. j. Neureutterovci.
[522] Podľa Menšíkovej poznámky k vinšu Zátureckému z 30. 8. a 1. 9. 1893 vysvitá, že Kukučín prišiel do Martina práve v čase, keď napísal vinš.
[523] T. j. Slávikovcov a ostatných priateľov.
