Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Gabriela Matejová, Pavol Tóth, Ina Chalupková, Michal Belička, Alžbeta Malovcová, Alena Kopányiová, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Dorota Feketeová, Jana Leščáková, Zuzana Babjaková, Miroslava Školníková, Daniela Kubíková, Ivana Guzyová, Zdenko Podobný, Martina Chabadová, Ivana Gondorová, Andrea Kvasnicová, Dominika Gráfová, Ivana Hodošiová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 114 | čitateľov |
Lipik 12. augusta 1927.[1450]
Drahý krstný syn!
Včera som prišiel do Lipika po šesťtýždennej neprítomnosti, lebo som začiatkom júla bol odcestoval na Slovensko a tam strávil celý ten čas. Moja žena bola za ten čas v Lipiku. Keby bola šla so mnou, boli by sme, rozumie sa, zostali do konca októbra, takto som sa ponáhľal hneď späť, keď som si povykonával niektoré topografické štúdie, ktoré som potreboval pre svoju literárnu prácu. I pre mňa bolo cestovanie dosť ťažké v tejto horúcej kanikule, pred ktorou som našiel trošku lieku v Tatrách. Pravdaže, i v Tatrách som bol, ale tam je veľká návšteva hostí, musíš čakať aj pol hodiny, kým sa privlečie pán Ober[1451] vystaviť účet, a to s gestom ministra vnútra. Ja, už nevediac, ako by som ho schmatol v plnej reštaurácii, vstal som, poklonil som sa mu s klobúkom po zem a zvolal na neho: Pán veľkomožný, ja by som platil![1452] Bol z toho veľký smiech a čašník pribehol urazený v svojej demokratickej dôstojnosti. Tam je ešte stále mnoho toho tzv. povojnového, hovorím, pravda, len o Slovensku. V Čechách som nebol.
Rozumie sa, že som ani ja, ani nikto z mojich ani chvíľku nepochyboval ohľadom Tvojich citov len preto, že si nič nepísal. To by bola veľmi malá príčina a ja by som Teba nikdy neposudzoval, podľa takého drobného merťuka. Viem ja dobre, že Teba očakávajú vážne rozhodnutia i problémy, ktoré je ťažko riešiť bez dobrej finančnej platformy. Ale že sa chystáš na dedinu, myslím, že neurobíš najlepšie.[1453] Na dedine sa síce môžeš naučiť možno viacej ako v Záhrebe, rozumie sa, vynímam z toho veci, ktoré sa týkajú remesla, ale priučíš sa aspoň v tom, čo patrí pod pojem „človek“. A čo viac, ja myslím, že na dedine je ešte i dnes viacej ľudí, ako v takom meste a la… nechcem uvádzať mená.
Veľmi pekne Ti ďakujem za priaznivý výstrižok o mojom diele a či produkte z Novej doby.[1454] Román vyšiel ešte koncom mája. Materiálny úspech je mierny a morálny doteraz ešte miernejší. Ale na príčine som ja sám, lebo som sa ničomu novému nenaučil a máločo zabudol. Kto chce mať úspech, musí načúvať dušiam čitateľov a čitateliek i držať prst na ich tepne alebo uchu rovno na špici srdca. Ja som nikdy nebol taký a ani teraz som sa nepolepšil. Na Slovensku som nezbadal, že by prekážalo, že som si znovu vyvolil juhoslovanský námet, lebo Slováci sú i teraz takí Slovania, že Srba alebo Chorváta pokladajú za svojho. Tam ešte žije tradícia Šafárika, Kollára a Štúra. Ináče ani referent Volje[1455] iste nepísal o mienke Slovákov. Tí, s ktorými sa zhováral, mohli uviesť i tento dôvod, ale mal priložiť, že to boli Česi. Im sa možno nepáči, že si ja vyberám postavy i námety z juhoslovanského prostredia, ale robiť tak ja mám plné právo, lebo tu, ako som už prv povedal, našiel som mnoho ľudí a okolností, ktoré sa mi veľmi teplo prihovárajú srdcu. Nie som na vine, že prechovávam také city a podlieham im, keď vkročím o niečo hlbšie do hociktorého prostredia. Konečne Česi majú dnes spisovateľov svetovej povesti. Ich úlohou je teda obrábať vlastné pole a nečakať, aby im ho obrábal niekto z Patagónie. Ak mi bude slúžiť zdravie, mám teraz vec, ktorá sa tlačí v Slovenských pohľadoch, ale tá sa už odohráva na Slovensku, iba nie na dnešnom, ale na onom z roku 1848 i skôr.[1456] Vtedajší ľudia tiež pracovali za oslobodenie a trpeli mnoho, ale nedostalo sa im ocenenia a pochopenia, lebo dnešná generácia trpí veľkou megalomániou. Dal som úpravu svojmu vydavateľovi, aby Ti poslal román rovno, ako dar odo mňa. Keď sa stretneme, napíšem Ti do neho niekoľko riadkov. Teda ho prijmi. Škoda, že nejestvuje slovník, je iba slovensko-nemecký. Ale Ty si polyglot, obsah možno porozumieš.
Prijmi najsrdečnejší pozdrav i najkrajšie želanie od svojho krstného otca
M. Bencúra
[1450] B. Nižetićovi 12. 8. 1927.
List uložený v LAMS v Martine.
Odpis komentovaného listu v LAMS v Martine pod sg. 29/52.
List preložil a uverejnil Andrej Mráz (Slovensko 2, 1936, s. 82 — 84.)
[1451] Hlavný: tak v chorvátskej pôvodine.
[1452] Oslovenie i v liste slovenské.
[1453] MUDr. Branko Nižetić najprv chcel ísť za lekára na dedinu, ale Kukučín ho odhováral. Nižetić pracoval ako odborný lekár v Záhrebe a v Splite.
[1454] V Splitskom časopise Nova doba odtlačili referát z belehradského časopisu Volja (1927, s. 451) o Kukučínovom románe Mať volá. Recenzent spomínal, že v Čechách Kukučínovi zazlievajú, že námet pre svoj román nečerpal z domáceho prostredia.
[1455] Poznámky o Mať volá vyšli v Literárnom prehľade (s. 451).
[1456] Klbká (Slovenské pohľady 43, č. 5 — 12, z mája — decembra 1927).
— popredný reprezentant prózy slovenského literárneho realizmu Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam