ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Punta Arenas 22. júna 1919^[1024]

Drahý brat môj!

Zadivíš sa, keď prijmeš toto písemko spoza oceána. No tak stoja veci, že sa Ti zase hlásim. Oňahdy som kdesi čítal, že si zdravý a živý, a tak teda sa Ti hlásim v nádeji, že budeš mať kedy ma trochu počúvať, lebo viem, málo Vás je tam, teda musíte mať plné ruky práce jeden každý. Ja sa Ti hlásim pre nič druhé, len s prosbou, či by si mi neposlal niečo novín, ktorýchkoľvek, len nech budú noviny, kadenáhle sa poštová premávka otvorí. Vyznám, že by mi najlepšie boli „Národnie“. A čo je s Pohľadmi?^[1025] Zvlášte z mesiacov pred a po prímerí a potom ďalšia evolúcia našich vecí, až do dňa dnešného. Ja už temer tri mesiace neviem o Európe, len to, čo donáša United press^[1026] a tá toho mnoho o nás nemá čo písať — rozumiem detaily a špeciálne naše slovenské veci. Z Európy nechodí nič, ani parníky, ani pošta, teraz menej než počas vojny, napr. z Anglicka ostatné noviny sú z januára, čo sem pošta doniesla. Veľmi vďačne by Ti poslal peňazí na kelčíky, ale pošta ani peňazí, ani listov neprijíma a na istý spôsob banky. Takže vlastne blokované je nie Nemecko, ale ja. Dosiaľ neviem prečo. Príčiny musia byť v robotníckych a klasových pohyboch v Anglicku a možno i Francúzsku. Dosť na tom, kto platí za tú zábavu, sme my Patagónci.

Koľko som sa namyslel na Vás v týchto ostatných 5 rokoch! Ničoho hodnoverného som nevedel, všetko chýry schytané z ruských a anglických a iných spojeneckých novín. Bolo toho málo a o nás skoro úplná hluchota a nemota. Iba čo v ruských bolo niečo o našich zajatých, i o tom, čo sa medzi nimi hýbalo. Nuž divom sme sa zachránili. Čo boli mocní, nepremožiteľní, zahynuli, a my, čo sme ani neexistovali, a ani naša otázka, sme, hľa, dnes republika! Kto by to bol prorokoval rok pred vojnou? A počas vojny? Tie fázy, ktoré si Ty iste sliedil s dychtivosťou a potom so zármutkom a sklamaním. Chudák Vajanský! On ozaj v ničom nemal šťastie. On nedožil toho, čo je dnes:^[1027] a predsa boli časy, keď som čul o jeho smrti, že som mu závidel. A ktovie, možno i dobre urobil, dnešné dni by ho boli zarmútili a ktovie, čo a ako by on dneska hľadel na veci.

My tuná sme málo pretrpeli, ak kde-tu nedostatok daktorého článku, čo sa dovážal z Európy, zvlášte Nemecka. Hladu nebolo, mäso a vlnu sme predávali za dvojnásobné ceny a čo majú salnitrové priemysly^[1028] a tých je v Chile mnoho, sa tiež obohatili ohromne. Ja som všetky tie časy strávil v Punta Arenas venujúc sa povolaniu, a iba čo som r. 1917 musel byť predsedom tunajšieho juhosl[ovanského] komité^[1029] a zažil ako taký i radosti i trampôt za poldruha roka. Vtedy Srbsko nestálo na veľmi solídnych základoch a Juhoslávia vznášala sa vo fantázii horúcich juhoslovanských mozgov. A ten národ vzdor tomu práve v tie časy ukázal, že je hoden lepšieho osudu. Vysťahovalci z Južnej Ameriky, zvlášte Chile, udržali za všetky roky války trovy juhoslovanskej akcie po svete. Do päť miliónov peč, alebo korún oni medzi sebou dopriniesli a dali na dispozíciu Trumbičovi.^[1030] Sama Punta Arenas darovala blízko pol milióna a Juhoslovanov je tu menej ako 3000 a dobrá polovica z nich boli a ešte sú dneska veľmi dobrí Austriaci. Dávali svoje peniaze pospolití robotníci v hojnosti a boháči na tisíce. Pravda, tým bolo ľahšie, lebo, ako som spomenul, zarobili mnoho peňazí na salnitre a tunajší na vlne a mase. Okrem toho ten národ založil tuná juhoslovanskú banku, ktorá už na tretí rok dieluje a prospieva a už dnes má filiálku v Autofagasti a onedlho bude mať druhú vo Valparaise a potom v Rosariu Santa Fé v Argentíne a v Orure v Bolívii. Celého kapitálu má už 5 mil[iónov] podpísaného a vyplateného a onedlho dosiahne 10 mil[iónov]. Práve vyjednávame s českými bankami o tom, aby vstúpili s nami do potyku a tak nadviazali komerciálne styky pomocou našej banky s Južnou Amerikou.^[1031]

V roky vojny i tu sme prežili dosť rozčúlení. Bitka pri Falklande nebola ďaleko od nás, Dresden bol tuná a za ním anglické lode.^[1032] Mnoho sa tu intrigovalo proti nám i za nás, lebo Nemci tu boli veľmi silní pred vojnou a počas víťazstiev furor teutonicus^[1033] v Magallanese bol nesmierny. Ja som bol s nimi veľký priateľ pred vojnou, dneska počíname byť zase priatelia, ale v čas vojny boli by i mňa utopili v lyžičke vody. Došli sme v intímny styk s Angličanmi, ktorých je tu mnoho a všetko bohatí farmári, a s Francúzmi, ktorí tiež sú bohatí. Shackleton,^[1034] keď sa vrátil z Elefrantových ostrovov do Punta Arenas, mal v chorvátskom Dome slávnostné „recipion“ i so svojimi druhmi, za účasti všetkých spojeneckých kolónií:^[1035] to boli veľmi krásne slávnosti, kde Shackleton sa poďakoval národu v chorvátskom jazyku.

Lanského roku som bol v Buenos Aires a stadiaľ som prešiel kroz Kordilleru do Santiaga a Valparaisa, to bolo práve v dňoch pred prímerím, strávil som 4 mesiace na tejto ceste^[1036] v záležitosti juhoslovanskej banky, ktorej sa nám podarilo dať širší, solídnejší podklad, založením filiál, ktoré som spomenul prvej. Tam som sa zoznámil s juhosl[ovanskými] boháčmi a korifei a poznal som ich, že sú to všetko znamenití ľudia, na ktorých môže byť ich národ pyšný. Baburizza^[1037] ledva skončil dedinskú školu a ten človek môže obcovať, ako i obcuje s diplomatmi a ministrami a vyniká všade vzdelaním a uhladnosťou. Je to najkrajší kvet dalmatskej nadanosti, ktorý tu rozkvitol pod cudzím nebom a v cudzej pôde ako dôkaz, že Slavian je schopný ako máloktorý národ na svete. V Buenos Aires tiež jesto takých typov dalmatskej nadanosti, ak si počul kedy o bratoch Mihanovićových,^[1038] ktorí majú najväčšiu flotu v Južnej Amerike, ale jeden z nich padol do osídel rakúskej kamarily, je Baron von… neviem, čo, a tuhý Austriak, ale dvaja druhí sú horliví Juhoslovania…

Ale konečne toto sú veci, ktoré nepatria sem. Ty mne pošli, o čo som Ťa prosil. Toto písmo posielam na českú legáciu do Paríža a Ty, ak sa nepodpíše v týchto dňoch pokoj, budeš musieť poslať Tvoju zásielku tiež cestou Paríža, len nech to obviažu špagátom a adresu napíšu na mocný papier, ináč by to sem nedošlo, ako mi nedochádzali i pred vojnou Pohľady a druhé naše noviny, poneváč sa obálka strácala.

A teraz, brat môj drahý, úprimne Ťa pozdravujem a prajem Ti nadovšetko pokoja, aby si jeho plody Ty i Tvoji spolupracovníci mnohé roky v radosti užívali i aby sme už nikdy nemuseli prechodiť riekami a kalužami zármutku a sklamania.

Ostávam Tvoj úprimný

dr. M. Bencúr

Punta Arénas, 22. VI. 1919.

Magallanes, Chille, Sudamerica.