Listy priateľom a známym
Autor: Martin Kukučín
Digitalizátori: Michal Garaj, Gabriela Matejová, Pavol Tóth, Ina Chalupková, Michal Belička, Alžbeta Malovcová, Alena Kopányiová, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Dorota Feketeová, Jana Leščáková, Zuzana Babjaková, Miroslava Školníková, Daniela Kubíková, Ivana Guzyová, Zdenko Podobný, Martina Chabadová, Ivana Gondorová, Andrea Kvasnicová, Dominika Gráfová, Ivana Hodošiová
Punta Arenas 22. júna 1919[1024]
Drahý brat môj!
Zadivíš sa, keď prijmeš toto písemko spoza oceána. No tak stoja veci, že sa Ti zase hlásim. Oňahdy som kdesi čítal, že si zdravý a živý, a tak teda sa Ti hlásim v nádeji, že budeš mať kedy ma trochu počúvať, lebo viem, málo Vás je tam, teda musíte mať plné ruky práce jeden každý. Ja sa Ti hlásim pre nič druhé, len s prosbou, či by si mi neposlal niečo novín, ktorýchkoľvek, len nech budú noviny, kadenáhle sa poštová premávka otvorí. Vyznám, že by mi najlepšie boli „Národnie“. A čo je s Pohľadmi?[1025] Zvlášte z mesiacov pred a po prímerí a potom ďalšia evolúcia našich vecí, až do dňa dnešného. Ja už temer tri mesiace neviem o Európe, len to, čo donáša United press[1026] a tá toho mnoho o nás nemá čo písať — rozumiem detaily a špeciálne naše slovenské veci. Z Európy nechodí nič, ani parníky, ani pošta, teraz menej než počas vojny, napr. z Anglicka ostatné noviny sú z januára, čo sem pošta doniesla. Veľmi vďačne by Ti poslal peňazí na kelčíky, ale pošta ani peňazí, ani listov neprijíma a na istý spôsob banky. Takže vlastne blokované je nie Nemecko, ale ja. Dosiaľ neviem prečo. Príčiny musia byť v robotníckych a klasových pohyboch v Anglicku a možno i Francúzsku. Dosť na tom, kto platí za tú zábavu, sme my Patagónci.
Koľko som sa namyslel na Vás v týchto ostatných 5 rokoch! Ničoho hodnoverného som nevedel, všetko chýry schytané z ruských a anglických a iných spojeneckých novín. Bolo toho málo a o nás skoro úplná hluchota a nemota. Iba čo v ruských bolo niečo o našich zajatých, i o tom, čo sa medzi nimi hýbalo. Nuž divom sme sa zachránili. Čo boli mocní, nepremožiteľní, zahynuli, a my, čo sme ani neexistovali, a ani naša otázka, sme, hľa, dnes republika! Kto by to bol prorokoval rok pred vojnou? A počas vojny? Tie fázy, ktoré si Ty iste sliedil s dychtivosťou a potom so zármutkom a sklamaním. Chudák Vajanský! On ozaj v ničom nemal šťastie. On nedožil toho, čo je dnes:[1027] a predsa boli časy, keď som čul o jeho smrti, že som mu závidel. A ktovie, možno i dobre urobil, dnešné dni by ho boli zarmútili a ktovie, čo a ako by on dneska hľadel na veci.
My tuná sme málo pretrpeli, ak kde-tu nedostatok daktorého článku, čo sa dovážal z Európy, zvlášte Nemecka. Hladu nebolo, mäso a vlnu sme predávali za dvojnásobné ceny a čo majú salnitrové priemysly[1028] a tých je v Chile mnoho, sa tiež obohatili ohromne. Ja som všetky tie časy strávil v Punta Arenas venujúc sa povolaniu, a iba čo som r. 1917 musel byť predsedom tunajšieho juhosl[ovanského] komité[1029] a zažil ako taký i radosti i trampôt za poldruha roka. Vtedy Srbsko nestálo na veľmi solídnych základoch a Juhoslávia vznášala sa vo fantázii horúcich juhoslovanských mozgov. A ten národ vzdor tomu práve v tie časy ukázal, že je hoden lepšieho osudu. Vysťahovalci z Južnej Ameriky, zvlášte Chile, udržali za všetky roky války trovy juhoslovanskej akcie po svete. Do päť miliónov peč, alebo korún oni medzi sebou dopriniesli a dali na dispozíciu Trumbičovi.[1030] Sama Punta Arenas darovala blízko pol milióna a Juhoslovanov je tu menej ako 3000 a dobrá polovica z nich boli a ešte sú dneska veľmi dobrí Austriaci. Dávali svoje peniaze pospolití robotníci v hojnosti a boháči na tisíce. Pravda, tým bolo ľahšie, lebo, ako som spomenul, zarobili mnoho peňazí na salnitre a tunajší na vlne a mase. Okrem toho ten národ založil tuná juhoslovanskú banku, ktorá už na tretí rok dieluje a prospieva a už dnes má filiálku v Autofagasti a onedlho bude mať druhú vo Valparaise a potom v Rosariu Santa Fé v Argentíne a v Orure v Bolívii. Celého kapitálu má už 5 mil[iónov] podpísaného a vyplateného a onedlho dosiahne 10 mil[iónov]. Práve vyjednávame s českými bankami o tom, aby vstúpili s nami do potyku a tak nadviazali komerciálne styky pomocou našej banky s Južnou Amerikou.[1031]
V roky vojny i tu sme prežili dosť rozčúlení. Bitka pri Falklande nebola ďaleko od nás, Dresden bol tuná a za ním anglické lode.[1032] Mnoho sa tu intrigovalo proti nám i za nás, lebo Nemci tu boli veľmi silní pred vojnou a počas víťazstiev furor teutonicus[1033] v Magallanese bol nesmierny. Ja som bol s nimi veľký priateľ pred vojnou, dneska počíname byť zase priatelia, ale v čas vojny boli by i mňa utopili v lyžičke vody. Došli sme v intímny styk s Angličanmi, ktorých je tu mnoho a všetko bohatí farmári, a s Francúzmi, ktorí tiež sú bohatí. Shackleton,[1034] keď sa vrátil z Elefrantových ostrovov do Punta Arenas, mal v chorvátskom Dome slávnostné „recipion“ i so svojimi druhmi, za účasti všetkých spojeneckých kolónií:[1035] to boli veľmi krásne slávnosti, kde Shackleton sa poďakoval národu v chorvátskom jazyku.
Lanského roku som bol v Buenos Aires a stadiaľ som prešiel kroz Kordilleru do Santiaga a Valparaisa, to bolo práve v dňoch pred prímerím, strávil som 4 mesiace na tejto ceste[1036] v záležitosti juhoslovanskej banky, ktorej sa nám podarilo dať širší, solídnejší podklad, založením filiál, ktoré som spomenul prvej. Tam som sa zoznámil s juhosl[ovanskými] boháčmi a korifei a poznal som ich, že sú to všetko znamenití ľudia, na ktorých môže byť ich národ pyšný. Baburizza[1037] ledva skončil dedinskú školu a ten človek môže obcovať, ako i obcuje s diplomatmi a ministrami a vyniká všade vzdelaním a uhladnosťou. Je to najkrajší kvet dalmatskej nadanosti, ktorý tu rozkvitol pod cudzím nebom a v cudzej pôde ako dôkaz, že Slavian je schopný ako máloktorý národ na svete. V Buenos Aires tiež jesto takých typov dalmatskej nadanosti, ak si počul kedy o bratoch Mihanovićových,[1038] ktorí majú najväčšiu flotu v Južnej Amerike, ale jeden z nich padol do osídel rakúskej kamarily, je Baron von… neviem, čo, a tuhý Austriak, ale dvaja druhí sú horliví Juhoslovania…
Ale konečne toto sú veci, ktoré nepatria sem. Ty mne pošli, o čo som Ťa prosil. Toto písmo posielam na českú legáciu do Paríža a Ty, ak sa nepodpíše v týchto dňoch pokoj, budeš musieť poslať Tvoju zásielku tiež cestou Paríža, len nech to obviažu špagátom a adresu napíšu na mocný papier, ináč by to sem nedošlo, ako mi nedochádzali i pred vojnou Pohľady a druhé naše noviny, poneváč sa obálka strácala.
A teraz, brat môj drahý, úprimne Ťa pozdravujem a prajem Ti nadovšetko pokoja, aby si jeho plody Ty i Tvoji spolupracovníci mnohé roky v radosti užívali i aby sme už nikdy nemuseli prechodiť riekami a kalužami zármutku a sklamania.
Ostávam Tvoj úprimný
dr. M. Bencúr
Punta Arénas, 22. VI. 1919.
Magallanes, Chille, Sudamerica.
[1024] Jozefovi Škultétymu 22. 6. 1919.
Odpis listu uložený v LAMS v Martine pod sg. 29 I 54 a 29 I 51. Bol uverejnený v Národných novinách 50, 1919, č. 205, s. 1 a 2.
[1025] Slovenské pohľady roku 1919 vyšli iba v jednom čísle. Potom začali vychádzať až r. 1922.
[1026] Spojená tlačová kancelária.
[1027] S. H. Vajanský umrel 17. 8. 1916.
[1028] Priemysel so salnitrom (správne salitrom), liadkom.
[1029] Pozri listy č. 122 a 123.
[1030] Ante Trumbić, chorvátsky politik, bol jedným z vodcov juhoslovanského zahraničného odboja. Bol prvým juhoslovanským ministrom zahraničia.
[1031] O práci Juhoslovanskej banky v Južnej Amerike píše i Perica Bencúrová v stati Niekoľko rozpomienok na môjho muža. Zborník Martin Kukučín v kritike a spomienkach, Bratislava 1957, s. 681 — 682.
[1032] 8. 12. 1914 zničilo pri Falklandských ostrovoch anglické loďstvo po niekoľkohodinovom boji nemecké loďstvo. Unikol iba krížnik Dresden.
[1033] Nemecké šialenstvo (lat.)
[1034] Ernest Henry Shackleton (1874 — 1922), britský polárny bádateľ
[1035] Keď sa Shackleton vrátil z Elefantových ostrovov, Chorváti v Južnej Amerike usporiadali mu „prijatie“.
[1036] Cestu opisuje Kukučín vo svojich cestopisných črtách Prechádzka po Patagónii (Dielo XII a XIII, Bratislava 1962).
[1037] Pasku Babarizzu ako obchodníka, s ktorým sa chcel spojiť i Kukučín, spomína v citovanom článku Perica Bencúrová. Zborník Martin Kukučín v kritike a spomienkach, Bratislava 1957, s. 681. Bol r. 1918 predsedom JNO. Zborník Martin Kukučín v kritike a spomienkach, Bratislava 1957, s. 742 — 743.
[1038] Obchodníka Mihanovića spomína P. Bencúrová v podobnej súvislosti ako Babarizzu.
