Listy priateľom a známym
Autor: Martin Kukučín
Digitalizátori: Michal Garaj, Gabriela Matejová, Pavol Tóth, Ina Chalupková, Michal Belička, Alžbeta Malovcová, Alena Kopányiová, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Dorota Feketeová, Jana Leščáková, Zuzana Babjaková, Miroslava Školníková, Daniela Kubíková, Ivana Guzyová, Zdenko Podobný, Martina Chabadová, Ivana Gondorová, Andrea Kvasnicová, Dominika Gráfová, Ivana Hodošiová
[22]Drahý brat môj!
Už ma až ženírovať počína to klátenie, ktoré u mňa badať v poslednie časy. Raz medik, raz teológ[23] a pán boh vie, čo na jeden dúštek. Nuž ale nemáš sa mi čo diviť. Človeku takému ako ja, treba všetko najprv dôkladne si rozvážiť a až potom jednať. Chyba stala sa v tom, že som viac filozofoval, než bolo treba. Zadivíš sa nemálo, že ja, vybratý do Prešporka, píšem z Prahy.
Do Prešporka som prišiel v sobotu, v nedeľu som sa zišiel s teológmi a informoval som sa o veci. Pobabrili to tam tí šuhajci na posmech, takže tam už Slovák pôdy nemá. Zamotali sa do vecí, ktoré už do trestného zákona spadajú.[24] Pomery na akadémii dospeli tak ďaleko, že na mňa, len preto, že som so slovenskými teológmi chodil, už krivým okom hľadeli, akoby som bol dáky tajný agent. V takých okolnostiach, po zrelom uvážení veci, nebol by som sa ani 3 mesiace udržal. Boli by ma vyhodili, ako vyhodia týchto, a bol by mal život do zúfania, osamote, bez priateľa. Zišiel som sa s pár teológmi, ktorých som zo Šopronu znal[25] a ktorí so mnou tak veľmi dobrí boli, a teraz, keď som sa im prihovoril, odvrátili sa odo mňa len preto, že ma s kompromitovanými videli chodiť. I pomyslel som si, radšej budem vo Vetrnej Porube pomocníkom, nežli takýmto od sveta opovrženým a za zločinca považovaným teológom. Zobral som svoje rädiky a hybaj do Prahy. Fatálno je len to, že som prišiel už po zápise, a bez vysvedčenia lekárskeho ma už nezapíšu za riadneho poslucháča. Ešte z Prešporka obrátil som sa na Hammerschmiedta, aby mi, ak chce, také svedectvo vystavil, keďže to veľmi často sa tak stáva; dosiaľ som ešte odpovede nedostal, lebo som ho kázal na Vlčka poslať[26] do Prahy a s Vlčkom som ani včera, ani dnes ešte nemohol byť. Nuž ak mi nepošle svedectva, zapíšem sa za mimoriadneho a až v druhom semestri za riadneho, na prednášky budem chodiť, tak ako druhí, len to mi bude chyba, že pri najlepšej vôli len v 6. roku môžem prísť k diplomu, čo aj riadni poslucháči tiež len tak prichodia, a tak velikej chyby by som nemal, ba výhodu tú mať budem, že kým riadni musia posledný semester tu stráviť, ja ho nebudem musieť, lebo fakticky vo vede spolu s nimi pôjdem, len v rigorózach budem o jeden semester za nimi kuľhať, čo by ešte nebola tak veľká nehoda. Bývam s Makovickým[27] v takom paláci, že ho ani Szmrecsányi Darius[28] nemá, a čo viac, o poschodie vyššie, až hen na druhom poschodí. Už len poteš tých mojich, že som veľmi avanžíroval,[29] že bývam tak vysoko, ako sú zvony. Kvartieľ je nesmierne lacný. Jedna izba 11 zl., pravda, so všetkými príslušnosťami a čo viac, mňa tento rok nebude stáť ani pol novieho, poneváč som — ale len medzi nami nech to zostane — Dušanovým hosťom. Nuž, ako vidíš, návrh veľkodušný, ktorý som ja odmietnuť nesmel a v mojich pomeroch ani nemohol, lebo s ním je spojená aj tá výhoda, že ma knihy tiež nebudú stáť ani babky, lebo budeme ich spolu užívať. Nuž vidíš, aký som ja šťastný človek, to šťastie také, o ktorom sa len v románe dočítame. Pritom budem robiť kroky, aby som mohol ku kantorstvu prísť,[30] lebo evanjelici nemajú organistu. Praha a jej život sa mi nesmierne páčia, dnes som bol na Hradčanoch a na Malej Strane so švagrom Tvojím Štefanom,[31] ktorého som tu k nemalému prekvapeniu svojmu našiel. Dnes som už bol aj na prednáškach, aj v pitevnej sále. Nuž ide to, ide.
Obedy sú veľmi lacné, za 27 gr. sa človek naje do sýtosti. A ak priloží 8 gr., i napije sa čierneho piva. Na ráno chodievame na polievku, ktorej tanier stojí 4 gr. Teraz len povedz, prosím Ťa, mojim, aby mi kufre čím skôr expedovali, adresu a vôbec frachtu zaplnia im u Makovických,[32] keď sa im povie, že aby mi ju alebo do „všeobecné nemocnice“, alebo na Dušanovu adresu vystrojili. Útrovy nech si zrazia z bratovej dlžoby. Spolu i bratovi povedz, aby mi tie peniaze poslal, a síce pod adresou „na všeobecnou nemocnicu“, čo Ty budeš láskavý expedovať.
Nuž tak by sme už boli aj ukvartírovaní, keď sa tu zoznámim s ľuďmi a s pomermi, úfam sa, že mi bude dobre. A ak pán boh dá, že aj dosiahneme cieľa, čo by mi bolo žiadúce po toľkom premietaní, rozjímaní a toľkých krixeroch. Nuž myslím, že Sturm-und Drangperiode[33] už mám za sebou. Tú som už prežil. Uvidíme, čo budúcnosť donesie. Ale ja s dosť smelým srdcom hľadím jej v ústrety.
Janíčkovi gratulujem![34] Pozdravujúc Ťa srdečne i milosťpanej ľúbajúc ruky zostávam Tvoj verný
Matej
V Prahe dňa 23. okt. 885.[35]
[22] Jurovi Janoškovi 23. X. 1885
Menšíkov odpis zlomku Kukučínovho listu uložený v LAMS v Martine.
[23] Kukučín po matúre zamýšľal študovať teológiu v Bratislave, ale pre nepriaznivé národnostné pomery sa rozhodol študovať radšej medicínu v Prahe.
[24] Ide o ôsmich bratislavských teológov (Bohuslava Hurbana, Štefana Roháčka, Jána Vesela, Ľudovíta Kuchtu, Kolomana Kostolného, Žigmunda Križana, Ľudovíta Maróthyho a Ladislava Boora). Súd maďarských a renegátskych profesorov evanjelickej teológie ich obvinil, že sa 3. októbra zišli v Iritzerovom pivovare a pod vplyvom pravotára Vendelína Kutlíka mali „tajné panslávske zhromaždenie“, hovorili po slovensky, spievali slovenské piesne (Ja som bača veľmi starý, Hej, Slováci). Tým vraj demonštrovali „proti vlasti, národu i štátu a tak rušili pokoj“. Išlo o oslavu narodenín manželky V. Kutlíka. Oslava bola v duchu slovenského národného presvedčenia, ale nešlo o organizovanú politickú schôdzu. 25. októbra 8 teológovia (medzi nimi aj L. Boor, ktorý na schôdzi nebol) — museli opustiť evanjelickú teologickú akadémiu, a mohli doštudovať inde. Medzi študentmi panovalo napäté ovzdušie. Maďarská tlač, najprv bratislavské Pozsonyvidéki Lapok, potom aj celouhorská, udalosti skresľovala. Národné noviny o udalosti podrobne informovali (napr. 6., 20., 22., 29. 10. a 5., 7. a 10. 11. 1885).
[25] T. j. z gymnaziálnych štúdií (8. tr. v šk. r. 1884 — 85).
[26] MUDr. Jozef Hammerschmiedt, dolnokubínsky stoličný lekár bol starým otcom (z matkinej strany) literárneho historika Jaroslava Vlčka (1860 — 1930).
[27] Kukučín býval s Dušanom Makovickým (1866 — 1921), medikom z Ružomberka, ktorý bol neskôr osobným lekárom L. N. Tolstého v Jasnej Poľane. Kukučín s ním maturoval v Šoprone (1885).
[28] Oravský zeman slovenského pôvodu, ktorý sa pomaďarčil.
[29] (z fr.) — správne avansoval, bol povýšený, postúpil v hodnosti.
[30] Nie je známe, že by bol Kukučín v Prahe kantorom.
[31] T. j. so Štefanom Daxnerom (1865 — 1932) z Tisovca, synom Štefana Marka Daxnera (1823 — 1893). Ako medik bol činným členom Detvana v rokoch 1885 — 1892. Lekárske štúdiá nedokončil. Stal sa bankovým úradníkom v Rimavskej Sobote. Jeho sestra Anna (1858 — 1930) bola Janoškovou ženou.
[32] Sprievodný list mala vyplniť rodina (rodičia, resp. súrodenci) Dušana Makovického v Ružomberku.
[33] Tu v prenesenom zmysle (v nemeckej literatúre označuje búrlivé obdobie, ktoré predchádzalo klasicizmus).
[34] Azda ide o Jána Miloslava Hroboňa (1859 — 1914), ktorý sa stal od októbra 1885 ev. farárom v Istebnom.
[35] Menšíkova poznámka:
Z knižnice J. Janošku. Lístek bílého papíru 17,5×11. Psáno na obou stranách. Datum dole na konci, Praha 28/X 885.
