ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

2.0

2513 digitalizovaných literárnych diel

Zlatý fond > Diela > Listy priateľom a známym

Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV

RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)

Martin Kukučín:
Listy priateľom a známym

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Gabriela Matejová, Pavol Tóth, Ina Chalupková, Michal Belička, Alžbeta Malovcová, Alena Kopányiová, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Dorota Feketeová, Jana Leščáková, Zuzana Babjaková, Miroslava Školníková, Daniela Kubíková, Ivana Guzyová, Zdenko Podobný, Martina Chabadová, Ivana Gondorová, Andrea Kvasnicová, Dominika Gráfová, Ivana Hodošiová. Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo

114

čitateľov

201. Štefanovi Krčmérymu

Lipik 6. VI. 27.^[1405]

Drahý priateľ!

Váš list som prijal v poriadku i ďakujem za úprimné riadky.

Veľmi ma potešilo, že Klbká Vám neboli na oštaru, lebo sa ich ozaj primnoho namotalo. Tým lepšie, ak mohli pomôcť Vám z rozpakov. Len či toho tak ako je, nebude primoc! Toľká revolúcia mohla by pobúriť Vašich čitateľov.

Spytujete sa ma, či neprídem na Slovensko! Ja sa tiež často tak spytujem. Verte mi, nevzpierali by sa rukami-nohami. Ale mne je tak, ako som už viac ráz povedal, že mi nevychodí nijako prísť na Slovensko a usadiť sa trvale. Pomery sú také, nedajú sa zmeniť i neostáva iné, ako ich brať bez trpkosti, lebo nič sa nezíska, strpčujúc si údel i tak bôľny daromnými výčitkami. Buďte presvedčený, keby mohol rozkazovať ja, moja žena, moja vôľa a túžba, ja by bol na Slovensku ako ktokoľvek iný ešte viac hádam, lebo čo je vo mne a na mne, všetko sa ta ťahá a súvisí, prirodzene, s tamojším Vaším životom. Ak to nevysvitá z mojej tvorby, jej tendencie, verte mi, ja za to nemôžem, že do toho, čo tvorím, nevedel som vložiť ničoho, čo by dosvedčilo, čím dýcham a čím žijem.

Tak som Vám už nadštrknul viac ráz, teraz Vám to opakujem na môj veľký žiaľ znovu, s novým dôrazom a úplným oprávnením, lebo nik nie je Herkules, aby prevládal, čo nie je v ľudskej moci premôcť. Keby Vám mohol písať inak, verte mi, nepísal by, ale by urobil bez odkladu i bez ponúkania, čo sa iným zdá možno ľahkým a všetkým úplne prirodzeným a logickým, len mne jedinému, nešťastnému, nemožným. Čo sa týka príchodu aspoň na chvíľu, prišiel by, i zberám sa.^[1406] Vidíte, že v prácach mi treba moc topografických podrobností a dojmov. Mám i pas, i peniaze i všetko, čo by bolo treba. Vec je nutná, ale ešte teraz neviem, či sa dá vyviesť? Úfam sa, že sa dá a ak sa dá, že ma prijmú bez trpkosti, kde sa ukážem a nebudú pozerať na mňa ako na podivína, natrhlého lunatika, ktorý na staré dni trucuje, alebo neviem z akých príčin neurobí, čo by boli chceli, aby urobil a čo by si ja bol žiadal sám urobiť najväčšmi. Nuž ale ja nikomu nezazlievam, že si myslí svoje. To sú ľudské veci chodiť vždy za lúštením problémov cez ľudské chyby a slabosti. Na to by sa neobzeral, ale Vám a tým, ktorých to zaujíma, ešte raz opakujem, že na Slovensko prídem, ak nie na trvale, teda na okriatie vždy a toľko ráz, koľko ráz sa ukáže možnosť mne a mojej žene. Vašu aféru som čítal s ustrnutím. Ešte s väčším ustrnutím stopujem Ruppeldtov boj o centrum Slovenska.^[1407] Ja Vám vyznám, že by si nebol nikdy predstavoval, že veci zájdu tak ďaleko, ako zašli! […]^[1408]

Tu v Európe nik nemyslí na to, vlastne bojí sa myslieť a povedať holú pravdu, ani naši najsmelší, ktorí predsa mali smelosti bojovať proti veterným mlynom, boja sa poukázať, že sme amerikanizovaní až do špiku, ale žiaľ, bez amerických dolárov. Terajšia plytká kultúra, hrabivosť, pažravosť, záskoky to všetko páchne amerikanizmom, ale žobráckym, bez amerických dolárov. […]^[1409] Nikomu sa nechce vrátiť ku skromnosti a jednoduchosti. A verte mi, kým lietajú tadiaľ, kadiaľ lietajú, nič nepôjde dobre. Bude čím ďalej, tým horšie. Vidíte, sami sa žalujete, že z našich talentov nič nevyspelo. Ani nemôže. Americká kultúra ich neprodukuje, ani neznesie. Ak sa ktorý ukáže, zabije ho, hoc kyjakom alebo guľkou, ako toho úbohého Bíroša v Bratislave.^[1410]

[…]^[1411]

Môžu mať pravdu, že dnes sa žije novým, zdravým, surovým životom. Moje slepé oči vidia v rodinnom, spoločenskom, politickom živote skazenosť, korupciu v úrade, kupectve, v umení, vo filozofii, ba i v náboženskom pochopovaní. Tu treba naprávať, ale americká výchova a mentalita nenapraví tieto zlá. […]^[1412]

Pozdravte tam všetkých od nás, Vašu milosťpaniu a deti,^[1413] najmä od mojej ženy. Som Váš oddaný

dr. M. Bencúr

^[1405]Štefanovi Krčmérymu 6. 6. 1927.

Fotokópia listu v Literárnom archíve MS v Martine pod sg. K 13/237.

^[1406]Kukučín prišiel na Slovensko v júli 1927.

^[1407]Vynechaná pasáž o politickej situácii v prvej ČSR.

^[1408]Vynechaná pasáž o politickej situácii v prvej ČSR.

^[1409]Narážka na prekrúcané volebné výsledky. O voľbách pozri list č. 165.

^[1410]Pavol Bíroš, dvadsaťročný slovenský husľový virtuóz v Bratislave, spáchal samovraždu z biedy 10. apríla 1927.

^[1411]Vynechaná pasáž o hospodárskej situácii v prvej ČSR.

^[1412]Vynechaná pasáž o národnej a politickej situácii v prvej ČSR.

^[1413]Helu Krčméry, rod. Karlovskú (1902 — 1970) a deti Jelu (1924) a Ivana (1921).