Listy priateľom a známym
Autor: Martin Kukučín
Digitalizátori: Michal Garaj, Gabriela Matejová, Pavol Tóth, Ina Chalupková, Michal Belička, Alžbeta Malovcová, Alena Kopányiová, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Dorota Feketeová, Jana Leščáková, Zuzana Babjaková, Miroslava Školníková, Daniela Kubíková, Ivana Guzyová, Zdenko Podobný, Martina Chabadová, Ivana Gondorová, Andrea Kvasnicová, Dominika Gráfová, Ivana Hodošiová
[131]Drahý priateľu!
Tvoj posledný, mne tak osudný a žalostný list som dostal.[132] Ďakujem Ti za dokázanú sústrasť. Dostal som ho v sobotu, ale nemohol som hneď odpovedať — myšlienky mi boli roztratené, ešte aj dnes ledva ich zberám dohromady. Vysvetľovať mi to netreba — zažil si to už i Ty sám, kto to zažil, ten vie, čo to znamená stratiť matku, na ktorej od malička s láskou visel a ktorá mu bola všetkým.
Z druhej stránky ďakujem bohu, že ju vyslobodil z toho skutočne smutného položenia a kríža.[133] Čo ju očakávalo? Kríž a ešte raz len kríž. A aj ktovie, či by bola mala ďalej trpezlivosti znášať ho bez reptania. Taký človek často upadne v beznádejnosť, zúfanie a potom beda.
Výčitky si robím, aj predtým robil som si, že som ju v takom stave opustiť mohol, ja, na ktorého poslednie nádeje jej vzťahovali sa. Že len ja chýbal som pri jej smrteľnom lôžku, v ten veliký okamžik, ba že som sa v piatok večer o ničom netušiac veselo zabával so svojimi priateľmi medzitým, čo ona už druhý deň pod zemou tlela. Nuž takí sme my ľudia.
Že ste sa neustávali s telegramy, povďačný som Vám za to. Nebolo by to prospelo, nebol by môhol prísť domov, veď je to aj tak len vecou zovňajšou. Všade, kde sme koľvek, láska viaže a pozdvihuje nad všetky okolnosti času i miesta. Všade môžme uroniť slzu vďačnosti i žiaľu — nemusí nás za to svet vidieť a oči si na nás pásť.
Nuž a čo viac písať! Nemám už nič. Len Ti ďakujem za priazeň i účasť, ktorú si dokázal naproti nej a pozdravujúc Ťa, Tvoj úprimný
Matej
V Prahe 22. marca 1886
[131] Jurovi Janoškovi 22. III. 1886.
Menšíkov odpis zlomku Kukučínovho listu uložený v LAMS v Martine.
[132] O smrti matky Mateja Bencúra.
[133] Menšíkova poznámka:
Z knižnice J. Janošku. Obyčejný dop. formát. Písmo ležaté, řídké, velmi čitelné. Hore tužkou poznámka: Matka mu umrela. Po strane: Bola totiž oslepla. Na konci datum: v Prahe 22. Marca 886.
Galéria obrázkov
Obrázok
