Listy priateľom a známym
Autor: Martin Kukučín
Digitalizátori: Michal Garaj, Gabriela Matejová, Pavol Tóth, Ina Chalupková, Michal Belička, Alžbeta Malovcová, Alena Kopányiová, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Dorota Feketeová, Jana Leščáková, Zuzana Babjaková, Miroslava Školníková, Daniela Kubíková, Ivana Guzyová, Zdenko Podobný, Martina Chabadová, Ivana Gondorová, Andrea Kvasnicová, Dominika Gráfová, Ivana Hodošiová
[720]Drahí moji!
[…][721] Videl som v ňom kus toho, čo ma vždy priťahovalo k Vám a — tak sa zdá — navždy i pripútalo, t. j. pravé, čisté, verné, oddané — a čo je hlavné — obetovavé, mnoho ráz dokázané priateľstvo […][722]
Ako je koľvek, možno dobre ste hádali, keď ste môj duševný stav nenašli tak veselým, bezstarostným ako býval kedysi. I príčiny ste vycítili veľmi dobre. Ja vcelku môžem vyznať, že celá cesta moja, ktorú mám za sebou viac ma akosi zarmútila ako obveselila. […][723]
Ináč Vy budete snáď znať najlepšie, že ja som človek povahy veľmi húževnatej a — čo ako smiešno sa to v ústach doktora vyníma — človek, ktorý verí v boha i spolieha naňho, že on vie najlepšie, čo k nášmu slúži dobru, nech on sám riadi teda tú krehkú loďku mojej existencie. A ver mi, nikdy nedoľahol na mňa okamih zúfania ani beznádeje, ani tu, ani nikde. Ja som dnes tuná taký veselý, bez všetkej afektácie veselý, ako len človek bezstarostný môže byť veselý, človek, ktorý nesklamal sa v ničom, ani v jednej svojej nádeji, ba prijal sto ráz viac, než zaslúžil a desať ráz viac, než sám očakával. Ja som dnes človek najspokojnejší a — v svojom spôsobe — šťastný. To Vám tak úprimne hovorím, že nemáte príčiny o mňa sa strachovať a menovite o mojom zakrnení ani myslieť. Práve myslím tu, mám viac príležitosti, ako kde inde, sa skúmať a žiť sám sebe a svojmu privátnemu povolaniu, ktorému — ubezpečujem — nespreneveril som sa, ani nikdy sa nespreneverím. […][724]
21./IX. 895.
[720] Jánovi Slávikovi 21. 9. 1895.
Menšíkov odpis zlomku Kukučínovho listu, uložený v LAMS v Martine.
Menšíkova poznámka: Obyč. formát, psáno na 4 str. (necelých), stoj. drob. písmem, 21./IX. 95. Sláv. na Dobron.
[721] (Po svém příchodě mezi svazkem starých dopisů Sláv. čerstvý, dojat jeho přátelstvím a starostí.)
[722] (jako odzvuk rodinných otcovských starostí, které k nemu přechovávali)
[723] (Nejvíce to dolehlo na B. při nich, vázaly ho k nim nejmilejší vzpomínky a odtud udělal skok do cudzieho sveta)
[724] Záver listu Menšík nenapísal.
Galéria obrázkov
Obrázok
