Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Gabriela Matejová, Pavol Tóth, Ina Chalupková, Michal Belička, Alžbeta Malovcová, Alena Kopányiová, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Dorota Feketeová, Jana Leščáková, Zuzana Babjaková, Miroslava Školníková, Daniela Kubíková, Ivana Guzyová, Zdenko Podobný, Martina Chabadová, Ivana Gondorová, Andrea Kvasnicová, Dominika Gráfová, Ivana Hodošiová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 114 | čitateľov |
Lipik 3. X. 27[1492]
Drahý brat môj!
Vaša ostatná karôtka ma tuho dojala, ľutujúc, že som nie trochu bližšie, že by Vás navštívil, ak by Vás vôbec moja, alebo čia prítomnosť mohla potešiť. Ale žiaľ, okolnosti sú také, že na cestu ani pomyslieť. Práve teraz píšem i do Bratislavy Milošovi Ruppeldtovi, ktorý ma povoláva na cestu do Poľska so Speváckym zborom učiteľov, výtvarníkmi a spisovateľmi, kde usporadujú výstavy a možno i prednášky,[1493] a jemu som tiež musel odpovedať v tom istom zmysle, že nateraz je z toho nič. A bol by vďačne išiel do Poľska […][1494]
Ja teraz píšem román z r. 1845 — 46, už som zakončil II. diel. Dosiaľ sa mi daril dosť dobre, je v ňom niečo i historického i politického, ale nie primoc, len toľko, koľko dej vyhľadáva. Úfam sa, že nebude tak suchopárny ako Mať volá i konštrukciu by mal mať solídnejšiu. Tento román bol v stenografických poznámkach rozhádzaný,[1495] musel som ho teda hľadieť dať dovedna, aby aspoň bolo dačo, ak by človek nenazdajky urobil porúčam sa tomuto svetu.
Odpusťte, že som vstrčil túto smutnú poznámku do týchto riadkov, ale čo, keď je teraz jeseň, čas veľmi smutný, ktorý nás ženie do takých reflexií. I Vaša karôtka bola akási smutná, z nej zavialo na mňa akýmsi žiaľom. Nuž veď ja to i chápem, mladý, v plnej sile odsúdený k nečinnosti, ale zasa po tvrdých skúškach príde zasa dobre. Veď medicína je taká. Nie je prísna mechanika, ale veda o živom ústrojstve a také ústrojstvo je divné, podriadené zákonom, ktoré veda dosiaľ nepreskúmala, ako vôbec preskúmala dosiaľ nič alebo málo. V tej súhre pri funkciách tela, myslím, patrí úloha správcu nervovému systému a ten je práve medzi všetkým, čo je pod slncom najzáhadnejší a najdivnejší. Preto Váš prebrúsený a jemný Vám donáša každý deň nové prekvapenia. Ja myslím, že ako prišlo, zas prejde a Vy s pánom Ritterom[1496] zasa budete veselo chodiť po tomto našom peknom svete.
Ja sa nemám tiež vždy najlepšie, ale nikdy nestratím nádej, že by nemohlo byť lepšie, lebo tá nádej, bratku, je nášmu nervovému systému to, čo ho drží. Zadovážte si i Vy kúsok takej nádeje. Žiaľ, že Vám jej nemôžem poslať hneď celý náklad. Ale mám nádej, že týchto mojich pár riadkov Vás zastihne pri lepšom duševnom a telesnom stave, ako bol pri písaní karôtky.
Pozdravte veľmi vrele p. Rittera a Vás pozdravuje a stíska Vám veľmi tuho ruku Váš
MB
[1492] J. Cádrovi 3. 10. 1927.
List uložený v LAMS v Martine pod sg. 55 A 8.
[1493] Pozri predošlý list.
[1494] Vynechaná pasáž.
[1495] Má na mysli Bohumila Valizlosťa Zábora. Kukučín rukopis naozaj veľmi prepracoval. Stenografický text, je to prepis a čast konceptu spolu aj s rukopisom sú uložené v LAMS v Martine.
[1496] O Ritterovi pozri list č. 121. Cádra sa už neuzdravil, umrel 7. 10. 1927.
— popredný reprezentant prózy slovenského literárneho realizmu Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam