Listy priateľom a známym
Autor: Martin Kukučín
Digitalizátori: Michal Garaj, Gabriela Matejová, Pavol Tóth, Ina Chalupková, Michal Belička, Alžbeta Malovcová, Alena Kopányiová, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Dorota Feketeová, Jana Leščáková, Zuzana Babjaková, Miroslava Školníková, Daniela Kubíková, Ivana Guzyová, Zdenko Podobný, Martina Chabadová, Ivana Gondorová, Andrea Kvasnicová, Dominika Gráfová, Ivana Hodošiová
[493]Drahý brat môj!
[…][494] Veru, veru utiekajú tie roky. Ja už počínam šedivieť a plešivieť, z mladíka „nádejného“ stal sa chronický MUC, ktormu už pomaly neslobodno bolo ísť do Paludze, aby sa ho Ruppeldt[495] nevypytoval: kedyže už budete doktorom? Ešte nie? A druhý, Uram:[496] smiem gratulovať? Nuž dojmy sú to také, ktoré človeka zaháňajú do samoty spred očí ľudských, aby sa nik naň nepotkýnal a nad jeho pochybenou — existenciou sa neurážal. A nielen to — i energia sa láme pod nimi, hlava plešivie a duša akosi ustáva, či starne a či čo. To bol môj duševný stav nielen minulých, ale i predminulých a ešte tých predpredminulých vakácií — znesiteľný ako-tak medzi ľuďmi neznámymi, alebo menej známymi, ale trapný, kde ťa každý zná a tuho sa interesuje o tvoju budúcnosť. Preto trapné by mi bolo bývalo ukázať sa v dedine, kde beztoho už všakové legendy budú o mne chodiť. A tie vyvracať, vysvetľovať atď., na to nebolo chuti.
Teraz už môžem povedať, že som sa nemal púšťať do medicíny. To bol podnik nad moje sily. Čo za päť rokov zostalo špár vo vedení, lebo som toľko vedieť nemohol ako tí, čo iba medicíne žili — to musím teraz nahrádzať a zapchávať. Nuž aspoň že som tak ďaleko, ako som. Druhé rigorózum odbavil som v januári a 8. t. m. robím skúšku z porodníctva. Mám vyrátané, že do júla budem hotový, ak sa mi dačo zlého nestane. Som vôbec spokojný so svojou prácou. […][497]
A Vy ako sa máte? Už ma svedomie trápi, že ani o mojich domácich nič neviem. Tu sa chystajú na choleru a že v Uhorsku vypukne,[498] všeobecne tu prorokujú. Ak by sa to stalo, ja sa budem hlásiť — ak budem mať diplom totiž — do Oravy za cholera-doktora. Vidíš, už sa chystám koristiť z nešťastia iných. […][499]
Ja teraz som zabezpečený až po doktorát. Bývam v dome istého Neureuttera, môjho dávneho priaznivca a síce mám pohodlný byt a celé zaopatrenie zadarmo až po doktorát. Ináč neviem veru, ako by kýchal, lebo tým mnoho starostí mi spadlo z hlavy.
3. III. 893.
Praha, Všeobecná nemocnica.
[493] Jurovi Janoškovi 3. III. 893.
Menšíkov odpis zlomku Kukučínovho listu, uložený v LAMS v Martine.
Menšíkova poznámka: Z knižnice J. Janošku. Veľký formát, popsané 3 str., stoj. písmem, čitelným, velkým, 3. III. 1893. (Z Jasenové.)
[494] (Omlouvá dlouhou pauzu v koresp.)
[495] V Paludzi sa stýkal Kukučín s rodinou Kmetiho. Karol Ruppeldt, (1840 — 1909) otec Miloša, bol učiteľom v Liptovskom Sv. Mikuláši.
[496] Rehor Uram Podtatranský.
[497] (Má peněžní nesnáze, plave v smenkách, nechce se v bance neb spořitelně půjčovati dále. Ptá se, zda by se nedalo mu pujčit z cirkev. kapitálů, teď by toho potrěboval nejvíce. Odpověď čeká dychtivě.)
[498] Posledná veľká epidémia bola v Uhorsku v lete a na jeseň roku 1892.
[499] Koniec Menšíkových úvodzoviek a začiatok nových. Azda bol medzitým text.
