ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

2.0

2513 digitalizovaných literárnych diel

Zlatý fond > Diela > Listy priateľom a známym

Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV

RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)

Martin Kukučín:
Listy priateľom a známym

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Gabriela Matejová, Pavol Tóth, Ina Chalupková, Michal Belička, Alžbeta Malovcová, Alena Kopányiová, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Dorota Feketeová, Jana Leščáková, Zuzana Babjaková, Miroslava Školníková, Daniela Kubíková, Ivana Guzyová, Zdenko Podobný, Martina Chabadová, Ivana Gondorová, Andrea Kvasnicová, Dominika Gráfová, Ivana Hodošiová. Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo

114

čitateľov

180. Verici Krznarićovej

Lipik 15. X. 26.^[1300]

Veľavážená slečna!

Včera som prijal Váš milý list, za ktorý Vám preveľmi ďakujem. Potešil som sa veľmi, že sa máte dobre a ste spokojná, že ste sa v Stubici^[1301] dobre zabávali. Tak treba brať každú príležitosť, keď je to možné. Pravda, za niekoľko dní pôjde tam asi Vaša mama.^[1302] Je šťastná, že tam môže ísť, kde ju túžobne očakávajú. Ja v nej posilňujem tú spokojnosť. Potrebuje, aby sa trochu rozptýlila. Myslím, že my ju dosť otravujeme. Keď sa nemôže zbaviť mňa zo strachu, aby mi neuškodila, otravujeme ju, ako obyčajne. Neviem, čo budem robiť, tejto zimy bude to možno i horšie. V týchto dňoch odchádzame do horného domu, kde všetko zariadili, uvoľnili. Robí sa všetko a na koniec možno i veranda. Je tu dosť práce. Včera tu bola pani Adela a jej otec z Kapely, prišiel zo Záhrebu, uvidíte ho. Včera obidvaja odišli a opäť sme sami. Trávime dni, ako vieme. Mame je najhoršie, hoci si nesťažuje. Bolo by dobre, keby sa vzdialila na dlhší čas. Mne otravovanie neprekáža, ale pre ňu je to iná vec. Posielanie, ako vidíte, je stále rovnaké.

Tento list píšem v parku na lavici. Čitáreň nie je viac otvorená. Prepáčte mi za tento hrozný rukopis. Na dvore je všetko zatarasené. Pod orechami sú kopy piesku na vápno a cement. Napokon orechy sú holé, lístie opadalo, vidno spod nich do horného domu večer. Večery sú ešte nádherné, najmä za mesačnej noci, je teplo ako v lete. Nádherné časy a také počasie pomáhajú, aby dni utekali. Potom bude opäť ináč, ako je, zmeny sa vždy stávajú a v nich menia i ľudí. Počúvam, že taká zmena sa pripravuje aj v Ivanovom Sele,^[1303] ale o tom nemôžem nič povedať a podrobnejšie sa o tom dozviete od mamičky. Zmeny majú cenu vtedy, keď sa z horšieho ide do lepšieho, a u mňa je to akosi naopak.

Trochu pracujem, ale verte mi, na malej veci. Teraz opäť chodia v noci vlaky, asi nákladné. I pošta teraz pracuje ináč. Váš list som dostal včera odpoludnia, nie ráno.

V týchto dňoch musím odísť do Pakracu,^[1304] prejsť a zaopatriť si papier, lebo ten od leta sa už všetok minul. Keby som nemohol kaziť papier, v čom by som trávil tieto dlhé dni.

Ráčte prijať naše najsrdečnejšie pozdravy, i od mojej manželky odovzdávam, čo sa patrí odpovedať. Ešte raz prepáčte za tento rukopis. Druhý raz si zaopatrím lepšie miesto na písanie. Pozdravujem Vás vrúcne Váš najoddanejší

dr. M. Bencúr

^[1300]Verici Krznarićovej 15. 10. 1926.

List uložený v LAMS v Martine pod sg. 21 A 2.

Preklad z archívu Tatranu.

^[1301]Obec neďaleko Záhrebu.

^[1302]Vericina matka.

^[1303]Azda v rodine pani Adely.

^[1304]5

« predcházajúca kapitola | nasledujúca kapitola »