ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Punta Arenas 17. apríla 1921.^[1046]

Drahý brat môj!

Svojho času bol som Ti písal a dozvedel sa z novín, že si môj list prijal.^[1047] Vzdor nepríjemným incidentom, ktorým som ja bol na príčine, hoc som ich nezavinil,^[1048] osmeľujem sa zas len na Teba obrátiť so zvláštnou touto prosbou. Ja viem, že si zahrnutý prácami okolo Matice^[1049] a druhými snáď ešte; no vzdor tomu na Teba sa obraciam, vediac, že Ty nebudeš hľadieť na iné, iba na vec a urobíš, čo bude slúžiť ku napomôženiu dobrej veci, nehľadiac na osoby a snáď nepríjemnosti, ktoré Ti tie osoby, čo hneď i proti svojej vôli boli spôsobili.

Ja som sa bol literárne odmlčal a zatvoril jedno obdobie ešte pred odchodom do Ameriky.^[1050] No to odmlčanie bolo zdanlivé, lebo mlčať sa nedá, hoc i čo hovoríš, hovoríš pre seba. Behom rokov som ja napísal čosi a ako som Ti bol zdelil v predošlom liste, mal som úmysel vrátiť sa domov a venovať čas potrebný ku usporiadaniu toho materiálu.^[1051] Tuším som Ti bol i udal, kedy asi by sa vrátil do Európy. Malo to byť práve v tieto mesiace, takže som mal v pláne toto leto tráviť už na Slovensku. Bol som i porobil kroky vypredať, čo tu mám: dom, čosi kampa^[1052] so statkom a pod., keď zrazu zaľahla na Chile a Argentínu kríza ekonómska^[1053] taká, že darmo by bolo v tom ohľade čo podnikať. Čilenská valuta dodnes klesla o 40%, argentínska klesá tiež, hoc menej a krem toho sťahujú sa mraky vnútorných otrasení a vonkajších komplikácií, takže dnes nie je tu náchylný nikto čo kúpiť ani odpoly darmo, lebo sa je báť všetkého, i úplnej straty majetku, ako vidíme i v druhých krajoch.

S takýmito výhľadmi nerád by ja tu ostal kvôli výpredaju toho mála, čo mám, lebo ostanúc tu, nikdy nevieš, či utratíš len majetok a či neprídu i veci horšie. Látok ku veľkým výbuchom jesto tu, ako kde inde a o príležitosť, keď veci dozrejú, tiež nebude núdze. Usporiadal som ja kus z mojich zápisiek pod tlač a posielam rovno Tebe:^[1054] ak to budeš považovať za hodné a dovolia okolnosti, aby si to dal tlačiť. Do Česka som to neposlal, lebo myslím, že i u nás sa už tlačí dosť, hoc mohlo sa tlačiť kdekoľvek, poneváč je predmet cudzí a nie náš a celý ambient^[1055] tiež tak zrozumiteľný Čechovi alebo Japoncovi ako Slovákovi. Ja predsa len som považoval za zle kde inde urobiť taký krok, lebo zas by sa vykladal na zlo a robili by sa z toho bohvieaké dedukcie. Ja som presvedčený, že Ty v mojej neprítomnosti urobíš za mňa všetko, obstaráš totiž tlač, hoc je robota nepríjemná, lebo rukopis ako vidím teraz, keď je už hotový, zdá sa mi trochu nedbalý a písmo nie veľmi čiteľné. No ja nijako nemôžem privyknúť na mašinu a nebol by vstave urobiť prepis strojom. Ešte Ti posielam i mapu, ktorú som ja sám nakreslil a hľadel do nej vkresliť to, čo patrí, ba i niektoré fotografie,^[1056] ktoré uznám vďačne, nie sú skvelé, ale dajú aký-taký pojem o veci.

Ja by Ťa prosil ešte o druhú vec, osobnú už viac. Keby sa ja teraz vrátil bez väčších prostriedkov: mohol by ja a moja žena vyžiť z výnosu literárnej činnosti i lekárskej praxe,^[1057] ktorú by ja vďačne prevádzal i doma. Ak mám tu liečiť cudzí svet za peniaze, čo nestoja o mnoho viac od našich čsl. korún, prečo by neliečil kdekoľvek u nás? Ale musím Ti doložiť, že spolu by chcel i literárne pracovať: Teda prax by ja nechcel viesť intenzívne ku zbohatnutiu, ale len ku skromnému žitiu, lebo my nepotrebujeme mnoho. Úradné miesto okresného alebo iného lekára by ja prijať nemohol, ani lekára dielní a tovární, lebo to je už nie pre mňa. Ja by sa venoval len malej privátnej praxi a zvyšný čas by chcel vynaložiť na moje práce. Druhé postavenie, akékoľvek, by tiež prijať nemohol, ba ani byť novinárom by necítil v sebe spôsobnosti. Keď si vyrozumel moje žiadosti, bude Ti ľahšie mi poslať odpoveď. Keby bolo príhodné, mohol by sa ja i osadiť v SHS v daktorom z tamojších krajov,^[1058] kde sú naši. Musím sa pochváliť, že vláda i mňa vyznamenala medzi ostatnými Juhoslovanmi v Južnej Amerike, takže mi dala sv. Sávu IV. stupňa:^[1059] ja teda som jeden z tých desiatich, vlastne siedmich, lebo traja dostali vyššie stupne toho istého rádu.

Dielo, ktoré Ti posielam, je I. čiastka a ešte budú nasledovať tri asi také, ba hádam roztiahnutejšie ešte, takže by to bolo v IV čiastkach.^[1060] Teraz budem pracovať na II. a pošlem Ti i tú, keď budem s ňou hotový, čo sa môže stať asi v júli alebo auguste,^[1061] nemôžem udať bližšie, lebo teraz tu nasledujú zimské mesiace, v ktorých ja mávam ako lekár mnoho roboty. Rád by tieto veci usporiadať čím skôr, ak len bude k tomu pokoja, lebo po smrti by to išlo všakovak, keď by to ja sám nespravil. Krem tohoto mám ešte jedno menšie dielo,^[1062] ktoré nemôže sa uverejniť prvej, ako toto, čo som začal teraz usporadovať, lebo s ním súvisí v mnohom a keby vyšlo prvej, bolo by našim čitateľom nezrozumiteľné. Mám ešte tretie, tiež hotové a rozsiahle, ktoré z tých istých príčin musí sa uverejniť naostatok.^[1063] Ako vidíš, ja som sa podobral spotrebovať mnoho papiera a veľmi dlho krtušiť naše obecenstvo predmety, ktoré sa ho netýkajú. Bol by radšej ho unúval s našimi malými domácimi vecmi, ale tie sú odtiaľto už ďaleko a ja som stratil s nimi kontakt; ak obecenstvo nestratí trpezlivosť, ja už len vydržím a mal som plán, že usporiadam túto celú hŕbu za dva roky, i na tom som pracoval úsilne mnoho rokov, ale ako si z hornieho vyrozumel, tento plán sa sklátil nepredvídanou katastrofou.^[1064] Neostane mi ako zriecť sa vecí nemožných, a ja sa ich vďačne zriekam a budem vďačne deliť sily, čo mi ostávajú medzi dvoma prácami, ale rád by sa vytiahnuť stadiaľto, aby mi odľahlo bremä, čo musím znášať ako člen tunajšej slavianskej, vlastne juhosl[ovanskej] osady,^[1065] ktorá ma zavalila prácami, ktoré už by mohli i druhí vykonávať, keby mali vôle a obetavosti, a druhé bremä, ktoré súvisí s mojím povolaním a nemôžem sa mu inakšie vytiahnuť z klieští, ako odchodom stadiaľto.

Cieľ tohto listu je výlučne, aby mal Tvoju mienku o týchto veciach: takže prosím, aby si mu nepokladal druhé pobočné úmysly. Čo sa týka obsahu tohto listu, bol by Ti veľmi povďačný, keby si ho zadržal výlučne pre seba a nezdeľoval ho nikomu od našich ani druhých. Ani hádam moje literárne osnovy by nebolo dobre dať na verejnosť: lebo kto môže ručiť, či sa budú môcť vyviesť a keď sa vyvedú, ak sa vyvedú, bude vždy dosť času dať o nich znať širšej verejnosti. Ovšem, úmysel, že by rád prišiel domov nieto príčiny pritajovať, ale prečo, kedy a ako, vari by bolo lepšie držať predbežne pre seba. Čo sa týka narážok na pomery v Chiliach, z toho už na žiaden pád nič sa uverejniť nesmie, lebo to by sa tu dozvedeli, zle alebo i zlomyseľne vysvetlili, obrátili proti mne a mohli by ma tým oškodiť alebo aspoň vystaviť preháňaniu a nepríjemnostiam. Sú tunajší ľudia v tých veciach citlivejší od Maďarov, kedysi a majú po Európe mnoho spravodajcov, poneváč oni radi ľahko žijú na útraty štátu a neradi pracujú čo užitočného, len sa priživujú od šovinizmu a hazafíctva.^[1066] Ja, ako cudzinec, nerád by vložil prsty do ich vecí, lebo to je nie moja úloha, ani povinnosť. Svoju stajeň nech si čistia sami, ja im veru ich hnoj kydať nemôžem. A je ho u nich dosť.

Teraz už mi neostane, ako Ti doložiť, že ja sa mám ináč veľmi dobre, užívam dosť dobré meno^[1067] a som dosiaľ zdravý a veselý ako i moja žena a hľadím cele pokojne budúcnosti v ústrety.

Na konci Ťa prosím za odpustenie, že tento, tak dlhý list Ti upravujem s takými žiadosťami: nuž ale úfal som sa, že to mi je dovolené očakávať — od priateľstva, ktoré som ja aspoň považoval vždy za najcennejšie, čo mám a myslím sa v ničom neprehrešil proti nemu. Mapa nenie veľmi presná, ale bársaký kreslič môže ju ľahko napraviť dľa veľkého atlasu, myslím Heindricha, do ktorého som vkreslil, ako som vedel, veci, ktoré sú v súvislosti s mojím dielom. Ak by sa mali uverejniť ilustrácie, tu sú fotografie, ktoré môžu, ak sú nie súce na reprodukciu, byť aspoň trochu vodičom kresličovi. Krajina tunajšia nedarí sa dobre na fotografii a zvlášť keď sa aparát pokazí v ceste, ako sa stalo mne, ktorý beztoho nemôže snímať iba momentné obrázky, lebo v takých okolnostiach nemožno fotografovať na pózu.

So srdečným pozdravom ostávam Tvoj oddaný

M. Bencúr