SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

174. Verici Krznarićovej

Lipik 15. IX. 26.[1273]

Veľavážená slečna!

Dobré ráno! Hľa, dnes ráno prvá moja práca je odpovedať na Váš vážený (list) z 13. IX., ktorý ma veľmi potešil, najmä preto, že si pomaly zvykáte na mestský život i na Vašu každodennú prácu,[1274] ktorá, i keď ťažká, viackrát predsa poteší, pretože v nej zabúdame na to, čo je nepríjemné alebo nás trápi. Ako som spozoroval, dostávam Vaše vážené listy dosť chytro, povedal by som chytrejšie ako Vy tam v meste, a to preto, že poštári sú tu málo zamestnaní, pretože sezóna sa približuje ku koncu, alebo možno preto, že každý raz dávam poštárovi 2 — 3 din[áre], keď mi donesie list a ja vidím, že pochádza od osoby mne zvlášť drahej. Preto mi možno i doniesol Váš vážený (list) včera pred večerom pre Vašu váženú mamičku tiež od Vás. A veľmi nám bolo milé, jej i mne, že vieme, ako sa máte Vy, hoci mi je veľmi ľúto, že je horúco. Ťažko je sedieť v takej ohavnej temperatúre. Tu sa ochladilo, predvčerom bola búrka, trochu pršalo a hneď bolo chladno. Včera v noci som sa prechádzal do 8. vonku, bola nádherná mesačná noc. Môžete rozumieť, že som nebol sám pri takej nádhernej príležitosti, bol vedľa mňa, kto obyčajne býva.

A môžem sa pochváliť, že som sa mal nádherne. Dnes ráno musím odísť na poštu kvôli tomuto listu, lebo odovzdať ho v parku, keďže je hostí málo, sa bojím, že nevyberajú každý deň zo schránky a potom tiež mám i inú prácu na pošte. Preto Vám to oznamujem, aby ste vedeli, že vždy mám nejakú spoločnosť vedľa seba a nenudím sa. Žorka (žolík) nehráme, ale zato Vaša mamička hrá najviac národné piesne: Má sa teraz veľmi dobre, bez prekážok, a myslím, že i lepšie je a dobre vyzerá, hoci pracuje okolo paradajok. Zavarila doteraz asi 155, 000.000 fliaš a o nič menej kompotu.

Vladko a Ida[1275] sa majú dobre, obidvaja sú usilovní. Teraz veľká udalosť! Bare odchádza do Kapely páliť rakiju a chce ďalej zostať 15 dní. Budeme mať ženu z dvora, ale ona nenahradí Baru, ktorá je, bola a vždy bude nenahraditeľná i teraz i navždy. Zo srdca Vám želám dážď, aby sa trochu ochladilo, a knedle okrem tých, ktoré som včera pojedol, najmenej toľko, koľko Vy máte rokov, čo je vždy pridosť pre mňa, hoci ste ešte veľmi nezostarli. Rozhodol som sa, že ich budem jesť toľko (koľko Vy máte rokov), dokiaľ nedosiahnete 85 rokov. Potom myslím, že ich ani nebudem viacej potrebovať.

Pozdravujeme Vás moja manželka i ja najsrdečnejšie a zostávam Váš ako vždy oddaný

dr. M. Bencúr



[1273] Verici Krznarićovej 15. 9. 1926.

List uložený v LAMS v Martine pod sg. 21 A 2.

Preklad z archívu Tatranu.

[1274] Verica Krznarićová študovala v Záhrebe.

[1275] Spoloční známi z Lipika.