ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

2.0

2419 digitalizovaných literárnych diel

Zlatý fond > Diela > Listy priateľom a známym

Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV

RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)

Martin Kukučín:
Listy priateľom a známym

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Gabriela Matejová, Pavol Tóth, Ina Chalupková, Michal Belička, Alžbeta Malovcová, Alena Kopányiová, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Dorota Feketeová, Jana Leščáková, Zuzana Babjaková, Miroslava Školníková, Daniela Kubíková, Ivana Guzyová, Zdenko Podobný, Martina Chabadová, Ivana Gondorová, Andrea Kvasnicová, Dominika Gráfová, Ivana Hodošiová. Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo

109

čitateľov

75. Jozefovi Škultétymu (?)

3. januára 1897^[773]

… Prosím Ťa, ak by si vedel tam dakde miesto pre mňa (ale nie úradné!), mohol bys’ mi to oznámiť. Ak by to šlo, ja by bol náchylný presídliť a najradšej do horných stolíc. Je tam síce bieda, ale i zdravo a hora, a to je práve môj život. Ja som tu napolovic sa už vžil do pomerov a bojím sa, ak by tu ostal nové tri roky — vžil by sa do nich celkovite — t. j. so všetkými konzekvenciami by sa tu osadil a viac na dom nemyslel, ani na nič, čo s ním súvisí… Ináč ja sa tu mám veľmi, veľmi dobre! Keby ja mal také miesto dakde u nás, ja by na kolenách ďakoval bohu každý deň. Ľud je primitívny, naivný, neskazený a veľmi vďačný. Len so sebazaprením by mi ho prišlo opustiť, ale opustil by ho i dnes, nech sa mi čo len aký hmlistý výhľad v patrii otvorí…

^[773]Jozefovi Škultétymu (?) 3. I. 1897.

Zlomok listu Š. Krčmérymu v článku Kukučínov odchod do Dalmácie a pokus o návrat (Slovenské pohľady 45, 1929, s. 228). Krčméry uvádza, že list dáva do archívu MS, ale tam nie je. (Zborník Martin Kukučín v kritike a spomienkach. Bratislava, s. 652.)

V LAMS odpis zlomku Kukučínovho listu (?) J. Janoškovi po Novom roku 1897 (sg. 29. I. 50).

Možno ide o citát toho istého listu:

…Bol som sa i obrátil ohľadom Brezovej na Brezovanov, no myslím, nebolo im vhod, snáď majú svojho domorodého kandidáta, zato mi ani nikto neodpovedal. To už u nás taká móda panuje; koľko krajov, toľko vkusov.

Ináč, ja sa tu mám veľmi, veľmi dobre. Keby ja mal takô miesto dakde u nás, ja by na kolenách ďakoval Bohu každý deň. Ľud je primitívny, naivný, neskazený a veľmi vďačný. Len so sebazaprením by mi prišlo opustiť, ale opustil by ho dnes, nech sa mi čo len aký hmlistý výhľad v patrii otvorí.

« predcházajúca kapitola | nasledujúca kapitola »