SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

75. Jozefovi Škultétymu (?)

3. januára 1897[773]

… Prosím Ťa, ak by si vedel tam dakde miesto pre mňa (ale nie úradné!), mohol bys’ mi to oznámiť. Ak by to šlo, ja by bol náchylný presídliť a najradšej do horných stolíc. Je tam síce bieda, ale i zdravo a hora, a to je práve môj život. Ja som tu napolovic sa už vžil do pomerov a bojím sa, ak by tu ostal nové tri roky — vžil by sa do nich celkovite — t. j. so všetkými konzekvenciami by sa tu osadil a viac na dom nemyslel, ani na nič, čo s ním súvisí… Ináč ja sa tu mám veľmi, veľmi dobre! Keby ja mal také miesto dakde u nás, ja by na kolenách ďakoval bohu každý deň. Ľud je primitívny, naivný, neskazený a veľmi vďačný. Len so sebazaprením by mi ho prišlo opustiť, ale opustil by ho i dnes, nech sa mi čo len aký hmlistý výhľad v patrii otvorí…

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama



[773] Jozefovi Škultétymu (?) 3. I. 1897.

Zlomok listu Š. Krčmérymu v článku Kukučínov odchod do Dalmácie a pokus o návrat (Slovenské pohľady 45, 1929, s. 228). Krčméry uvádza, že list dáva do archívu MS, ale tam nie je. (Zborník Martin Kukučín v kritike a spomienkach. Bratislava, s. 652.)

V LAMS odpis zlomku Kukučínovho listu (?) J. Janoškovi po Novom roku 1897 (sg. 29. I. 50).

Možno ide o citát toho istého listu:

…Bol som sa i obrátil ohľadom Brezovej na Brezovanov, no myslím, nebolo im vhod, snáď majú svojho domorodého kandidáta, zato mi ani nikto neodpovedal. To už u nás taká móda panuje; koľko krajov, toľko vkusov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ináč, ja sa tu mám veľmi, veľmi dobre. Keby ja mal takô miesto dakde u nás, ja by na kolenách ďakoval Bohu každý deň. Ľud je primitívny, naivný, neskazený a veľmi vďačný. Len so sebazaprením by mi prišlo opustiť, ale opustil by ho dnes, nech sa mi čo len aký hmlistý výhľad v patrii otvorí.