Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Gabriela Matejová, Pavol Tóth, Ina Chalupková, Michal Belička, Alžbeta Malovcová, Alena Kopányiová, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Dorota Feketeová, Jana Leščáková, Zuzana Babjaková, Miroslava Školníková, Daniela Kubíková, Ivana Guzyová, Zdenko Podobný, Martina Chabadová, Ivana Gondorová, Andrea Kvasnicová, Dominika Gráfová, Ivana Hodošiová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 114 | čitateľov |
[43]Brat môj drahý!
[…][44] Keď sme sa už takto cez tieto záležitosti, ako cez štipľavý chren prehrýzli, budem Ti o našich pomeroch všeliniečo rozprávať.
Sotva som Ti povedal, že som bol u Sasinka.[45] Starý pán ma prijal len tak úradne, vraví sa, že hr. Schönborn[46] veľmi prívetivo prijíma ľudí. Nuž ak prívetivo, tak každý navštevovateľ by mu musel papuču bozkať, jestli by chcel udržať pomer medzi arcibiskupom a spovedným otcom jeptišiek. Mňa to síce neprekvapilo, lebo som od starého pána neočakával dáku fakládu, nuž ale predsa. Aspoň len ruku môže podať človeku, čo som hneď — bože odpusť hriechy — kacíř. Ale odhliadnuc od tohto, je starý pán veľmi fidélny, blahosklonný človek. Odporučil ma tak horlive, že som 30 obedov dostal, aj mesačnej podpory 5 zl. od Turnovského, vlastne od Českého klubu.[47] Zvláštno Ti je to, ako ja to chodím od Piláta do Kaifáša každého prvého. Ale predsa neni to tak zlé, ako by si myslel. Tí páni veľmi ochotne a zdvorile dávajú, ani by si nepomyslel. Tých päť zl. dáva Český klub, ale len tak pod rukou i Slovákom: Chodíme si po ne do redakcie Pokroku.[48] Tam nájdeš len samých starých pánov.
Ozaj, s Vrchlickým[49] sa znám! Videl som ho na ulici a poklonil som sa mu. On mi ani nezaďakoval. Ako vidno, známosť dosť nedokonalá.
Potom som chodil kantátum[50] od jedného k druhému. Bol som u p. Pokorného.[51] Chudák, má ten oštary s nami. Chodia tam k nemu, ani včely do úla, všetci Slováci skoro, zvlášte chudobnejší. A on nikdy nepovie ani len nevrlého slova, ba každému vďačne poradí, veru mnohí zo Slovákov by vykýchali, aby nie on. Jednému nažobral po domoch a reštauráciách obedov a večier, koľko do mesiaca dní, takže patričný človek si Ti chodí po domoch a hostincoch a žije si dobre. No ja by som pri tom všetkom nerád sedieť v jeho koži, lebo je to už len inšie za hotové známky jesť, než z milosrdenstva dostávať odhodky. No jeden Ti dostáva obedy a večere u tunajšieho chýrečného uzenára Zvěřinu, ktorý i Milanovi, blahej pamäti lifroval šunky.[52] No tak sa zdá, že i Milan bude len alumnistom[53] u pána Zvěřinu, keď tak nadostával. Ináč, ako patričný vraví, majú ho tam radi. Sú tam i pekné slečny a bohaté, nuž sa to tak jedno k druhému priberá.
Bol som i u p. Bellu.[54] Je to náramne vážny pán a hierach od kosti. Ináčej sa dá s ním dobre vyjsť. Že je taký zaznaný, to si nepripúšťa veľmi k srdcu, lebo on sa drží tej známej contra angores, morbos, dolores guttur abunde víno (pivo) perfunde[55] atď. Je Lipták, inu dobre sa má, V Prahe je Liptákom najlepšie. Braček, to sa Ti vyzná vo všetkom. Sú ani vyžle, my chudáci, proti nim len tak hapkáme. Nuž to sú životaschopní ľudia. Dokladajú hubou.
Spolkov je tu cez uši. Som už členom toľkých spolkov, že tento týždeň od stredy do soboty by som ani jeden večer nesedel doma, keby som každú valnú hromadu chcel navštíviť. A to je dobre, že skoro všade som bezplatným. V stredu držal zhromaždenie Radhošť. Urbánka Ti z jednateľstva zhodili,[56] vlastne on sám sa vzdal, keď začul vetrík, že povieva proti nemu. Dosť na tom, neboli by ho vyvolili. Mnohým bol už nepohodlný, kto bude po ňom, ešte nevieme, tak myslia, že Vlček, ak to prijme. Ale pre nás Slovákov by to nebolo výhodné, lebo Čech môže viac urobiť než náš človek. Ostatne Vlček je už spolovice Čech.[57] Mám už aj druhého protektora tam, a to je Štefan,[58] ovšem len náhradník. Delá Ti nám tu veľkú česť, lebo Ti je zemän, a vo výbore tiež fungíruje ako Štefan z Daxnerů. Vo švrtok mala Mor[avská] Beseda zhromaždenie, ale to sa malo skončiť škandálom, ktorý vyvolal sčiastky predseda Herben (spisovateľ), sčiastky jeho protivníci. Ako sa vraví, Herben ide zaďakovať a utvorí vraj nový spolok pod tým titulom.[59] Ktovie, čo sa ešte stane. Dosť na tom, M[oravská] Beseda nenie taká, ako by si niekto predstavoval. Včera zasedal zas Akad[emický] spolok,[60] ktorý má 1100 i koľkosi členov. Čo sa robilo, neviem, lebo som ani tam nebol. Nuž a dnes má zasadnutie náš Detvan.[61] Členov má vari 17, ale riadne chodieva nás len 10 do spolku. Ide to tam ešte najparlamentárnejšie, veď akoby aj nie, keď predseda má i zvonec. Bez zvonca sa tak veľký spolok ani myslieť nemôže. Debata ide ani v Pešti. Ja mám faktickú poznámku, ja mám k veci poznámku atď., atď. Ešte neznám všetky tie formy. Štefan je revízorom, sužuje knihovníka a iných funkcionárov ustavične, vôbec on je dosiaľ najčinnejším členom. Práce boli dve. Jedna Nádašiho a druhá moja.[62] Rečnilo sa už tiež zo dva razy. Ináčej sa Detvan drží, medzi tunajšími spolkami aspoň požíva dobrú povesť.
Čo sa univerzity týka, tú veru nijako pochváliť nemôžem. Aspoň my prvoročiaci vytrpíme viac, než — no neviem kto. Chodíme medzi hodinami z jedného ústavu do druhého a to ďaleko. Z profesorov sú najlepší, čo u nás prednášajú: Strouhal a Frič.[63] Prvý fyziku a druhý zoológiu. Človek na Strouhalovej prednáške skutočne má pôžitok. A zvlášte tento predmet študujem s radosťou. Botaniku Čelakovský,[64] ten je vždy chorý a chémiu Šafařík.[65] Tam máme vše zaspať, iba keď experimentuje, dávame pozor. Anatómia by nebola taká veľmi nudná, keby ju prednášal iný, ale Steffal[66] je hrozne slabý plátenník. Pritom je auditórium vždy ako nabité poslucháčstvom, takže človek musí už vopred sa tam pariť a dymiť ako šunka v komíne.
Z prešporských vyhodencov prišiel sem Kostolný,[67] neviem ešte, či ho už prijali. Ja po toľkých otáľaniach som už zapísaný. 21-ho som sa zapísal. Tak som rád, ani čo by celé Vinohrady boli moje. Už som sa začal báť, že ma pošlú preč. No chvalabohu, keď sa len skončilo i to. Výhody má tu medik veľmi mnohé. Pravda, musí sa usilovať. Odpustia mu 1 kolejného, jestli dobre kolokvuje. Nuž ako vidíš, musím sa pochlapiť, budem, ak boh dá zdravia, kolokvovať z anatómie a fyziky, čo je práve desať hodín týždenne. To mi ešte tak naťažko nepadne. Vôbec medicína v prvom roku je nie tak ťažká, ako som si to predstavoval. Na prvé rigorózum tiež požičiavajú tuná z univerzitného fondu, takže mnohí už zložili týmto spôsobom. Druhé a tretie tiež niektorí na bradu skladajú. Nuž i toto je veliké poľahčenie pre nás.
Z fyziky sme už skoro toľko prešli, čo v Šoprone[68] do Veľkej noci. Cez najsuchší oddiel chytro prešiel, v polovici februára prídeme už k elektrine, a tú budeme drviť až do konca. Je to najinteresantnejšia časť a Strouhal je v nej virtuóz, lebo i na viedenskej elektr[ickej] výstave[69] dostal medailu.
Z anatómie Ti to tiež ide horem-pádem. Poneváč som sa neskoro zapísal, ešte dosiaľ som nepitval, ale zato chodievam ta skoro každý deň. Budúci týždeň už i na mňa snáď dôjde rad. Ešte sa toľme nebojím, až sa osmelím, no potom pôjde. Materiálu máme pomerne málo. A to je zvlášte na nás prvoročných zle. Ale pri tom všetkom sa tu všetko využitkuje. Vždy tam sedia a pracujú. Najprv druhoroční preparujú nervy a „cievky“ a potom my to dostaneme, preparovať zväzy a kosti. Často sa stane, že i trojtýždňovú ruku dostane pod nôž patričný aeskulapov syn.[70] Nuž to je na príučnô primoc. Už keď druhý raz vypíšu, dajú novú nohu alebo ruku, aby preparoval svaly, a tretí raz dostane tiež novú mŕtvolu na preparovanie svalov na trupe. Nuž nie je to nič tak hrozného. Nemocnica je veľká, z nej berú materiál i pre nemeckú univerzitu.
Písať do Martina som nemohol dosiaľ, lebo som nebol ustálený, ale teraz sa pochlapím[71] zas, lebo i pri štúdiu mám prázdneho času dosť. Na Besiedky sa hlásia odberatelia, to som veru neočakával. Ja som už s mojou časťou skoro úplne hotový. Bielek akosi kuľhá.[72] A Salvov kalendár[73] že čo? Akosi nechodí […][74]
Odpusť, že Ťa trápim hlúposťami tu nahromadenými, a že takto neporiadne píšem.
Pozdravujem Ťa úctive, milosťpanej ruky bozkávam, vinšujem Vám šťastlivé sviatky a zostávam Tvoj verný
Ma.
Praha 28. XI. 885.[75]
[43] Jurovi Janoškovi 28. XI. 1885.
Menšíkov odpis zlomku listu uložený v LAMS v Martine.
[44] Menšíkova poznámka: — Obsah:
a) Posílá dlouhý list, „jako kedysi fótr Krman zo Sásovej po kapustňačích Kožehubovi posielaval“.
b) Andreův atlas zmizel: „Tak ako tá myš v Istebnianskej administrácii — pardon — fare“. Koupil Stielerův. Razítko donesl spravit, vypisuje užívání jeho správné, účet i celkový vypisuje.
[45] František Víťazoslav Sasinek (1830 — 1914), slovenský historik, katolícky kňaz, ktorý pôsobil za Kukučínových čias ako duchovný správca milosrdných sestier v Prahe.
[46] František (1844 — 1899), rektor arcibiskupského seminára v Prahe, od r. 1885 bol arcibiskupom pražským, od r. 1889 kardinálom. Bol členom panskej snemovne.
[47] Jozef Turnovský (1837 — 1901), český divadelník a novinár. Od r. 1880 bol redaktorom Pokroku. Roku 1883 sa stal tajomníkom Českého klubu poslaneckého, ktorý dával vysokoškolákom podpory z fondu českých poslancov.
[48] Pokrok bol denníkom konzervatívnej strany, vedenej Riegrom. Šéfredaktormi boli F. V. Jeřábek a A. O. Zeithammer.
[49] Osobne sa Kukučín s básnikom Jaroslavom Vrchlickým (1853 až 1912) pravdepodobne vôbec nezoznámil.
[50] Kantátum (lat.) — spievané, spev; Mendíci (žiaci, čo sa živili službou pri kostole a v škole) chodievali denne z domu do domu spievať a za to ich cirkevníci chovali.
[51] Rudolf Pokorný (1853 — 1887), český básnik, priaznivec Slovákov. Vydal cestopisné črty Potulky po Slovensku, kde píše i o Kukučínovi. Vydával Knihovnu československú (1880 — 81).
[52] Nepodarilo sa zistiť, o koho ide.
[53] T. j. dostával zdarma obedy u zámožného pražského občana.
[54] Andrej Bella (1851 — 1903), rodák z Mikuláša, začas bol evanjelickým vojenským kňazom v Prahe. Vydal Piesne (1880), ktoré sú dozvukmi novoštúrovskej záľuby v melodickom tóne ľudovej piesne.
[55] (lat.) — proti smútku, chorobám, žiaľom zvlaž hrdlo hojne vínom (pivom)
[56] Asi ide o F. A. Urbánka, pražského kníhkupca a nakladateľa (1842 — 1919).
[57] Jaroslav Vlček mal otca Čecha, gymnaziálneho profesora v Banskej Bystrici, matku Slovenku, rod. Hammerschmiedtovú, dcéru stoličného lekára z Dolného Kubína. R. 1861 odišla rodina do Prahy, ale po predčasnej otcovej smrti prišla matka s deťmi do Banskej Bystrice, kde J. Vlček chodil do gymnázia i zmaturoval.
[58] Daxner (1865 — 1932) z Tisovca, syn Štefana Marka Daxnera (1823 — 1893). Ako medik bol činným členom Detvana v rokoch 1885 — 1892. Lekárske štúdiá nedokončil. Stal sa bankovým úradníkom v Rimavskej Sobote.
[59] Moravská Beseda, stredisko Moravanov a Slovákov, bývajúcich a študujúcich v Prahe. Začas bol jej predsedom Jan Herben (1857 — 1936), český spisovateľ a novinár z Moravského Slovenska, ktorý založil a redigoval tlačový orgán masarykovského realizmu Čas (1886 — 1915).
[60] Akademický čtenářský spolek, pražský čitateľský spolok, ktorý podporoval študentov. Usporadúval slovanské koncerty, divadelné predstavenia a plesy. Bol strediskom všetkého študentstva. R. 1899 ho rozpustili pre politické spory.
[61] Spolok združujúci Slovákov v Prahe (1882 — 1948). Bol založený, keď slovenská mládež v Uhorsku prenasledovaná pre svoju národnosť začala sa združovať v Prahe. Členmi spolku neboli len študenti, ale aj remeselníci ap. Úlohou spolku bolo vzdelávať sa najmä v reči a literatúre slovenskej. Kukučín bol veľmi aktívnym členom.
[62] Štefan, t. j. Daxner (1865 — 1932) z Tisovca, syn Štefana Marka Daxnera (1823 — 1893). Ladislav Nádaši-Jégé (1866 — 1940) ako medik bol aktívnym členom spolku Detvan v r. 1883 — 1890. 14. novembra 1885 čítal na schôdzke Detvana prácu Vtip a humor. Kukučín čítal 20. novembra 1885 úryvok zo svojej práce O Michale.
[63] Čeněk Strouhal (1850 — 1922), vynikajúci český fyzik. V čase Kukučínových štúdií bol profesorom experimentálnej fyziky na pražskej univerzite. Vybudoval moderný fyzikálny ústav a vydal viac odborných kníh. Antonín Frič (1882 — 1913), český zoológ a paleontológ, bol profesorom na pražskej univerzite.
[64] Ladislav (1834 — 1902), syn F. L. Čelakovského, významný český botanik, zástanca darwinovského evolucionizmu.
[65] Vojtěch (1831 — 1902), syn Pavla Jozefa Šafárika; prvý český profesor chémie na vysokej škole technickej v Prahe. Popri chémii sa zaoberal aj mineralógiou.
[66] Václav (1841 — 1894), profesor anatómie na pražskej univerzite.
[67] Koloman Kostolný bol členom Detvana v r. 1885 — 1886. Išlo o ôsmich bratislavských teológov (Bohuslava Hurbana, Štefana Roháčka, Jána Vesela, Ľudovíta Kuchtu, Kolomana Kostolného, Žigmunda Križana, Ľudovíta Maróthyho a Ladislava Boora). Súd maďarských a renegátskych profesorov evanjelickej teológie ich obvinil, že sa 3. októbra zišli v Iritzerovom pivovare a pod vplyvom pravotára Vendelína Kutlíka mali „tajné panslávske zhromaždenie“, hovorili po slovensky, spievali slovenské piesne (Ja som bača veľmi starý, Hej, Slováci). Tým vraj demonštrovali „proti vlasti, národu i štátu a tak rušili pokoj“. Išlo o oslavu narodenín manželky V. Kutlíka. Oslava bola v duchu slovenského národného presvedčenia, ale nešlo o organizovanú politickú schôdzu. 25. októbra 8 teológovia (medzi nimi aj L. Boor, ktorý na schôdzi nebol) — museli opustiť evanjelickú teologickú akadémiu, a mohli doštudovať inde. Medzi študentmi panovalo napäté ovzdušie. Maďarská tlač, najprv bratislavské Pozsonyvidéki Lapok, potom aj celouhorská, udalosti skresľovala. Národné noviny o udalosti podrobne informovali (napr. 6., 20., 22., 29. 10. a 5., 7. a 10. 11. 1885).
[68] T. j. v 8. triede gymnázia v Šoprone, kde Kukučín r. 1885 maturoval.
[69] Bola r. 1883.
[70] T. j. medik; Aesculapus bol v gréckej mytológii bohom lekárstva.
[71] Kukučín naozaj potom veľa písal do Slovenských pohľadov i inde.
[72] Roku 1886 vydali niekdajší spolužiaci z učiteľskej prípravky v Kláštore pod Znievom Martin Kukučín a Anton Bielek (1857 — 1911, učiteľ, spisovateľ a redaktor Ľudových novín) vlastným nákladom Slovenské besiedky (Kukučín: Neprebudený a O Michale; Bielek: Pre cudzie viny).
[73] Karol Salva (1849 — 1913) vydával Domový kalendár. V III. ročníku kalendára (1886) uverejnil Kukučín prácu Ako sa kopú poklady. V predošlom ročníku (1885) mal uverejnenú Rysavú jalovicu.
[74] Menšíkova poznámka (Ostatek je o konci přednášek, kdo pojede na svátky.)
[75] Menšíkova poznámka:
Z knižnice J. Janošku. Celý arch papíru popsán. Datum, Praha 28. XI. 835. (Místy píše 1) (Charakter. ležaté řídké velmi čitelné písmo.)
— popredný reprezentant prózy slovenského literárneho realizmu Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam