Listy priateľom a známym
Autor: Martin Kukučín
Digitalizátori: Michal Garaj, Gabriela Matejová, Pavol Tóth, Ina Chalupková, Michal Belička, Alžbeta Malovcová, Alena Kopányiová, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Dorota Feketeová, Jana Leščáková, Zuzana Babjaková, Miroslava Školníková, Daniela Kubíková, Ivana Guzyová, Zdenko Podobný, Martina Chabadová, Ivana Gondorová, Andrea Kvasnicová, Dominika Gráfová, Ivana Hodošiová
[177][…][178] Chvalabohu, že už je kôš hotový. Podarilo sa mi vsotiť Ťa na chvíľku do lavice školskej, kde nás učili abl[ativus] absolutus a accus[ativus] cum inf[initivo].[179] Tu Ti podávam trochu látky, aby si to zopakoval. Páter Sasinek vzdor mnohým prácam a námahám, ktoré mu Klio i jeptišky na Petříne ukladajú, mal času vysadnúť na Pegasa a celkom po kozácky, sediac na ňom zdvihnúť zo zeme 7 dukátov, ktoré mu časopis Vlasť za túto jazdu podložila.[180] Ergo dukáty sú tu, totiž u pátra a báseň, výpotok jeho vo „Vlasti“, časopise ultra — ultra — — a odrecituje ju pred posvätnými papučami deputácia česká v Ríme.[181]
A Vy čo robíte? Sánkujete sa? Viem, že múka na oblátky je už zomletá. O tempora,[182] škoda obstrižkov! Akože sa benemuje nový senior? Bol som prekvapený výsledkom Vašich volieb.[183] A my? Žijeme, ale smutne. Učíme sa. Férie sme už min[ulého] pondelku začali, 11. dec[embra]. Škoda, že tak málo zo všetkého viem. Všetci ostali tu na sviatky, mimo Lacka, ktorý ide do Plzne. Vlček ho ta poslal, jako svojho zástupcu.[184] On patrne pôjde „ako tá kozička-cap, za zelenou trávou“ do Martina.[185]
My čakáme, že nám dakto nabohuje pre ježiška, čo sme národovcom rozposlali.[186] Dosiaľ nám nik nenadal tak „po našsky“, len Bežo[187] nás fajnovite kopnul a poslal dve zlatky. Peniaze dochodia, dosiaľ máme už 50 zl. Posielajú zväčša takí, o ktorých nikdy nik neslýchal. Medzi prvými bol Juriga János kanonók Esztergom,[188] ktorý poslal 10 dr. Kubina[189] tamže, 2 zl. a samí takíto. Z osvedčených ešte ani jeden, i naša metropola mlčí, vidno, že redakcia to neschvaľuje.[190] Pán boh vie, či sa nám nezmelie dačo, my aspoň čakáme každú chvíľu.
Slovenský národ tu je v strachu. Naša vojna sa bojí. Ako vieš, máme elévov[191] tu mnoho i Smetanaja freivilliga.[192] Chudák, dostal árešt na 10 dní, že kaprála nechcel slúchať. Domobrana sa tiež trasie, ja som už tiež bol citovaný na magistrát a zapísali ma.[193] Neviem, či som Ti písal, že som sa presťahoval na iný kvartír; môj hlavný stan je teraz Vinohrady, Brandlova ul. 527. Bývam s Ursinym[194] u veľmi horlivého Čecha, úradníka vod Matice.[195] Dušan býva teraz sám.[196]
Celý som akýsi nervózny, skúšky sú tu a ešte nie som prihlásený. Medicína je ťažká, človek aby sa ani nezaoberal iným, len s ňou. Skutočne je i krásna, ale je toho predsa len mnoho.
Pokorný zomrel[197] a nik vraj jeho panej neposlal kondolenčný prípis zo Slovenska. Frič[198] mi kázal, aby som to dáko spravil. Ale čože — Martinci teraz majú inú starosť. Prichodia fašiangy.
Tu je nálada veľmi vojenská. Všetko sa execíruje, mobilizuje atď. Pánu bratovi[199] povedz, že ho na jar možno zavolajú na Rus. Bohužiaľ potom musím i ja na kanonenfutter.[200]
Vinšujem Vám mnoho dobrej sanice a hodné fašiangy. Podobne šťastné sviatky a nový rok. Pozdravujúc známych a priateľov som Tvoj oddaný
M.
Praha 17. XII. 887[201]
[177] Jurovi Janoškovi 17. 12. 1887
Menšíkov odpis zlomku Kukučínovho listu uložený v LAMS v Martine.
[178] Úvod Menšík nenapísal.
[179] Ablatív absolútny a akuzatív s neurčitkom, t. j. latinskú gramatiku.
[180] Ide o slovenského historika Františka Víťazoslava Sasinka (1830 — 1914), pozri list č. 52. (Kleio bola podľa gréc. mytológie jedna z deviatich múz. Pegas bol v gréckej mytológii okrídlený kôň (prenesene je symbolom básnictva). Sasinek vyhral odmenu (5 dukátov) za latinskú báseň na oslavu 50. výročia kňazskej posviacky pápeža Leva XIII. (1810 — 1903), ktorý bol pápežom v r. 1878 — 1903. Súťaž vypísal časopis katolíckeho duchovenstva Vlasť, redigovaný od r. 1884 Tomášom Škrdlem (1853 — 1918).
[181] LEONI DECIMOTERTIO PONTIFICI BIS QVINQVE LVSTRA SVI PRESBYTERATVS PIE SOLENNISANTI, Levovi XIII., pápežovi, zbožne sláviacemu dvakrát piate päťročie svojho kňazského úradu (ide o chronogram, lebo rímske číslice dávajú letopočet výročia 1887. Vyšla v časopise Vlasť 4, 1887 č. 3, s. 145 — 147).
[182] Začiatok zvolania ,O tempora, o mores!‘ (Ó časy, ó mravy!) (lat). Kukučín spomína na časy, keď ako kantor piekol oblátky v Jasenovej. Literárne spracoval tieto reminiscencie v poviedke Vianočné oblátky (1889).
[183] V októbri 1887 bol za oravského seniora zvolený Ján Škripeň, farár v Leštinách.
[184] Pravdepodobne ide o Ladislava Nádaši-Jégeho (1866 — 1940).
[185] Pravdepodobne narážka na Vlčkove „vohľady“ v rodine Viliama Pauliny-Tótha.
[186] Pravdepodobne žiadosť o podporu.
[187] Ján Bežo (1842 — 1905) učiteľ a spolumajiteľ kníhtlačiarne a vydavateľstva.
[188] Ján Juriga (1806 — 1888), najprv farár v Sv. Jáne, neskôr kanonik v Ostrihome, pomáhal v časoch národnostného útlaku najmä slovenským bohoslovcom. Dlho bol na čele buditeľskej práce Spolku Sv. Vojtecha.
[189] Azda Andrej Kubina (1844 — 1900), farár v Dolnej Krupej, neskôr správca Spolku Sv. Vojtecha, od r. 1892 člen jezuitskej rehole v Trnave, kde aj umrel.
[190] Kukučín myslí pravdepodobne Martin a redakciu Národných novín (vtedy bol zodpovedným redaktorom Ambro Pietor).
[191] (z fr.) čakateľov
[192] Ján Smetanay (1867 — 1953), po začatých teologických štúdiách sa zapísal na filozofickú fakultu v Pešti a po roku prešiel do Prahy, kde najprv nastúpil na jednoročnú dobrovoľnú vojenskú službu, za ktorej si chcel pripraviť pôdu: môcť samostatne bez pomoci príbuzných študovať filozofiu v Prahe. V tom čase sa mohli jednoroční dobrovoľníci zapísať na univerzitu. Po vojenčine býval začas s Martinom Kukučínom. Svoje spomienky na tieto časy opísal v knihe Medzi dvoma vekmi. Bratislava 1954.
[193] Kukučín nebol vojakom.
[194] Michal Ursiny (1865 — 1933) študoval na technike v Prahe v r. 1886 — 1891 neskôr bol profesorom na technike v Brne.
[195] T. j. Matice českej, osvetového spolku na vydávanie českých vedeckých kníh, ktorú založil F. Palacký (1830).
[196] Makovický (1866 — 1921). Predtým býval Kukučín s ním (pozri list č. 3, pozn. č. 6).
[197] Pozri list č. 5, pozn. č. 9; umrel 19. septembra v Libochoviciach.
[198] Pozri list č. 5, pozn. č. 21.
[199] Pozri list č. 7, pozn. č. 33.
[200] (nem.) delové terče
[201] Menšíkova poznámka: Veľký formát, bílý, 23×14,5, ležaté písmo. Dátum: 17/XII 887. (Praha). Na začátku listu 21 str. je opísaná lat. báseň Fr. Sasinka na čest papeže Lva XIII.
Adresáta sme určili podľa kontextu. M.
Galéria obrázkov
Obrázok
