ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

2.0

2419 digitalizovaných literárnych diel

Zlatý fond > Diela > Listy priateľom a známym

Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV

RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)

Martin Kukučín:
Listy priateľom a známym

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Gabriela Matejová, Pavol Tóth, Ina Chalupková, Michal Belička, Alžbeta Malovcová, Alena Kopányiová, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Dorota Feketeová, Jana Leščáková, Zuzana Babjaková, Miroslava Školníková, Daniela Kubíková, Ivana Guzyová, Zdenko Podobný, Martina Chabadová, Ivana Gondorová, Andrea Kvasnicová, Dominika Gráfová, Ivana Hodošiová. Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo

109

čitateľov

152. Jankovi Cádrovi

Lipik 14. VII. 25.^[1185]

Vysokoctený pane!

Bol by mal dávnejšie odpovedať na Váš milý list, myslím, som ho bol i napísal, ale pozdejšie som si rozmyslel, neposlal som ho. A dobre som urobil. Neboli by ste ho hádam strovili. Bol som v zlej nálade, list bol tiež v tom zafarbení, nuž som ho podržal radšej pre seba. Každý má dosť svojho trápenia, nieto, aby mu ho ešte pošta mala donášať. S odpoveďou som odťahoval. Myslel som, že Vám vôbec nebudem písať na tento čas, lebo som mal v projekte, že podjaseň pôjdem hádam do južného Francúzska, a takže cestou by sme sa mohli hádam i osobne zísť niekde buď v severnej Itálii alebo vo Francúzsku.^[1186] Medzitým táto možnosť je už problematická. Myslím, nebudem už stačiť ísť ta, lebo čím diaľ, tým určitejšie sa ukazuje nutnosť vrátiť sa do Južnej Ameriky.

Bol by vďačne vyhnul tej nutnosti, ale tak sa zdá, darmo sa jej uhýnať, keď je tu. Budúcnosť nie je cele jasná. Pomery v Južnej Amerike tiež sa menia a nie v môj prospech: myslím, že bez osobného zakročenia nevezmú veci obrat, aký ja chcem a so zakročením tiež som nie istý. Žijeme časy obratov a prevratov. Nie sme takí šťastní, aby sme vedeli obracať a prevracať sa s časmi a tak sa nám stáva, že každý obrat a prevrat vypadne viac na škodu ako na osoh. Či bude moja cesta len na čas, alebo už bez návratu, nevedel by dneska sám povedať. O tom ma poučia až okolnosti, ako ich nájdem tam, kde idem. Už či bude s návratom, či bez neho, nepadne mi dobre chodiť toľko sem a tam. Keď som sa vrátil domov, myslel som, že ostanem na Slovensku ako lekár. Lepšie som sa rozhľadel a našiel som, že to nejde. Slobodným lekárom u nás už môžu byť len veľkí špecialisti, profesori, ich asistenti. My, obyčajní praktickí lekári, už sme nie slobodní ako za starých časov. Musíme mať kasy, poisťovne, organizácie, úrady atď., atď., ktoré nám zabezpečujú dosť chudobnú existenciu, a berú nám slobodu práce a hýbania. Kolegom v Č[e]s[koslovenskej] rep[ublike] je to ľahostajné, ale ja dosiaľ bol som ako lekár neviazaný, takže ani na staré dni sa mi nechcelo byť úradníkom a zřízencom už či spolkov alebo štátu, ktormu by ja padol viac na obtiaž ako na osoh. Len toľko som chcel ešte spomenúť, že so stratou slobody a neodvislosti náš stav v č[e]s[koslovenskej] rep. stratil hodne i prestíže, ako myslím všetky tzv. učené stavy. […]^[1187]

My sme tu, v Lipiku; moja žena na kúre od reumatizmu,^[1188] ja len tak. Je tu dosť pekne, ale škoda, že sú časy nie najkrajšie. Ostaneme tu možno do konca augusta a potom, ako som spomenul — sám neviem, čo povie náš vyšší kormidelník, ktorý spravuje loďku života. Zväzky Bibliothéque som nerozdal všetky: prosím Vás, nedávajte si mnoho práce poslať mi ich nových. Keď sa obzriem lepšie, nevedel by sám vynájsť, komu by ich mohol darovať. Medzi cudzími nemám toľko priateľov, medzi našimi neviem, kto pestuje francúzsku knihu a nadovšetko: knihu vôbec. Dneska nadišla nová móda. Šport zaberá moc času, interes o knihu upadol, najmä o slovenskú. Čítal som kdesi, že sme zaostalí, už sme viac predmet muzeálny ako ľudia dneška.

Odpusťte, že som sa vyvŕšil na Vás, nevinnom, pre svoju „indisposition“, omrzlosť a či melanchóliu, ktorá vraj doprovádza „pokolenie, ktoré ustupuje“ alebo skôr umiera. Ak budete mať času a vôle a navštívite ma pár riadkami, bol by Vám veľmi povďačný. Na tento čas už mi neostáva ako pozdraviť Vás i Vášho priateľa a môjho priaznivca^[1189] úprimne, s najhlbšou úctou a ostať Váš oddaný

dr. M. Bencúr

^[1185]Jankovi Cádrovi 14. 7. 1925.

List uložený v LAMS v Martine pod sg. 55 A 8.

^[1186]K tejto ceste nedošlo.

^[1187]Vynechaná pasáž o spoločenských pomeroch.

^[1188]V Lipiku, kúpeľnom meste ležiacom v Chorvátsku. Tu Kukučín žil zväčša až do svojej smrti (umrel v nemocnici v blízkom Pakraci).

^[1189]W. Rittera.

« predcházajúca kapitola | nasledujúca kapitola »