SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

175. Verici Krznarićovej

Lipik 18. IX. 26.[1276]

Veľavážená slečna!

Bez mojej viny, veľavážená slečna, prinútený som, aby som Vás opäť trápil týmto listom, a prosím Vás, aby ste mi odpustili, že som taký smelý, hoci som Vám pred niekoľkými dňami odpovedal a odvtedy sa nič zvláštneho nestalo, predsa Vás obťažujem. Ale možno viete, že som veľmi roztržitý, takže som Vás zabudol poprosiť, aby ste sa išli pozrieť na Poste restante, či tam náhodou nie je pre mňa list. Tak isto som Vám zabudol oznámiť túto prosbu v listoch a preto mi nezostáva nič iného, ako Vám hneď písať, lebo ak by som to odložil do budúceho listu, iste by som v roztržitosti opäť zabudol. Na písanie mám času dosť i pridosť. Teraz nepracujem, s prácou posledných dní bol som veľmi nespokojný, niektoré ťažkosti sa mi nepodarilo prekonať. Tak dnes som ani nemal odvahu sadnúť si za stôl a pracovať. Bohvie čo vyjde, či to opäť zmenia. A ináč bolo by i dosť pokoja, nie je ani horúčava, len čo sú lipické muchy po obede trochu bezočivé, ale dnes mi nebudú prekážať v práci a pri spaní to nič nerobí i tak veľa musím jesť — včera palacinky a kukuricu — a potom ešte spať, to by som nadmieru stlstol. Teraz tiež pijem vodu zo studne, nosí ju Vladko, ale nie je taká čerstvá, ako bola v lete, takže myslím, že ju skoro prestanem piť ráno, hoci Vás môžem presvedčiť, že som smädný, veľmi, veľmi smädný, ale táto voda nie je akosi na to, aby uhasila smäd. Dnes a zajtra ťažko budem viacej pracovať, možno pôjdem do Pakracu alebo Čagliću.[1277] Pekné by bolo prechádzať sa, ale cez deň je ešte veľa múch, odpoludnia padá vonku rosa. Tak isto aj na lúke. Na dvore je ako-tak, ešte najmilšie je večer pri mesiačiku zvlášte tamhore pod vaším orechom, tam rád stojím a myslím na prácu, ktorá nechce pokračovať, ako by bolo treba.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Predvčerom sa stal zázrak. Na mojom stolíku sa objavili kvety, veľmi nádherné klinčeky a ruže, ba aj červené, tmavé. Boli donesené od mamičky podivným spôsobom. Dostala ich od záhradníka, aby ich dala Vám, a pretože Vy tu nie ste, povedala, že ich doniesla mne, lebo, vraj myslí, keby ste Vy tu boli, že by sa kvety dostali tam, kam ich ona postavila. Poďakoval som jej a tak sa stalo, že sa pozerám na kvety, akoby ste ich Vy tam doniesli. Teraz neviem, či Vy s tým súhlasíte: ak nie, potom by ste museli odpustiť. Ale dúfam, že by Vám bolo milé, keby kvety zvädli u mňa. Vaša alebo moja tuberóza[1278] náhle rozkvitla. Dnes všetky púpätká sú úplne rozvité, biele, voňavé, nad ktoré nemôže byť nič krajšieho, iba škoda, v belosti nevidím nič ružového. Niekde sa stratilo. Tu je v noci dosť chladno, ale večery sú mierne a dni nádherné. Nádherná jeseň, nádherná. Prajem, aby Vám nebolo tak neznesiteľne horúco v miestnostiach, kde sa musíte učiť, a aby skôr ochladilo. Neprítomnosť Barice[1279] znášam dosť dobre, len aby som neprítomnosť iných mohol znášať ako-tak. Myslím, že dnes i zajtra by bolo i v Záhrebe nádherne, ale aj v Ksaveri[1280] a najmä na prechádzke tam vpravo. Tam tiež sú cestičky po lúkach.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tak nezostáva iba zakončiť tento dlhý list a priať Vám, aby ste pekne strávili dnešný deň, zajtrajšok, pozajtrajšok a aby v škole išlo všetko dobre, aby ste aspoň úspešne mohli navštevovať školu, keď už nemôžete byť u mamičky. Moja manželka Vás bozkáva a objíma — prijmite srdečné pozdravy od Vášho najoddanejšieho

dr. M. Bencúra



[1276] Verici Krznarićovej 18. 9. 1926.

List uložený v LAMS v Martine pod sg. 21 A 2.

Preklad z archívu Tatranu.

[1277] Obce blízko Lipika.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

[1278] Poliantes, hľuzovitá rastlina s jemnými voskovobielymi kvetmi silnej, príjemnej vône.

[1279] 3

[1280] 4