Martin Kukučín: Listy priateľom a známym (211. Jankovi Cádrovi)

Martin Kukučín:
Listy priateľom a známym

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Gabriela Matejová, Pavol Tóth, Ina Chalupková, Michal Belička, Alžbeta Malovcová, Alena Kopányiová, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Dorota Feketeová, Jana Leščáková, Zuzana Babjaková, Miroslava Školníková, Daniela Kubíková, Ivana Guzyová, Zdenko Podobný, Martina Chabadová, Ivana Gondorová, Andrea Kvasnicová, Dominika Gráfová, Ivana Hodošiová. Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo

114

čitateľov

211. Jankovi Cádrovi

Lipik 24. VIII. 27.^[1460]

Drahý brat môj!

Ja som teda zas v Lipiku, dneska bude 2 týždne, čo som sa vrátil, a či vlastne zajtra. Chytro, nie? I ja ľutujem, že tak chytro, ale viac sa zabaviť nedovoľoval čas a moje iné okolnosti. Ako sa dalo, využil som i ten krátky čas. Urobil som hlavný stan v Martine, vybavil v knižnici, čo som si chcel poprezerať a robil krátke výlety. Bol som v Žiline, Rajeckých Tepliciach, Rajci, Budatíne, Čadci, Svrčinovci, Hričove, Marčeku, v Strečne, v Bohuslaviciach, Bošáci, Vlkanove, Sliači. Potom som sa vybral do Popradu a stadiaľ na Štrbské Pleso, do Smokovcov, Polianky, do Tatr. Lomnice, zas do Veľkej na národopisnú výstavu,^[1461] potom z Popradu na Muráň, do Revúcej, Tisovca a tak nazad do Brezna, Bystrice, Zvolena, do Martina. Nachodil som sa dosýtosti, najviac v III. triede železníc, ale mne to bolo ako s najkrajším expres-orientom. Chodil som obyčajne osobným, ak nebolo bumla, najviac v trhové dni, keď je všade mnoho sveta. Boli vtedy afrikánske horúčavy najmä na čiare Bratislava — Žilina. Dosť som sa napil znamenitej našej vody, medokýša v Martine, šťavice v Tisovci a Revúcej i neobyčajných vo Smokovci a Lomnici. Ale sa i najedol mizerne všeličoho ako nikdy v živote. Hostince a hotely na Slovensku sú teraz krajšie, ako boli za maďarských čias, ale reštauranty sa skazili na posmech. […]^[1462] Drahota je tam hrozná, nedá sa jesť, čo uvaria. Ešte najslušnejšie obslúžia v reštauráciách turistov. Tam Vám idú samí cudzí ľudia s pinklíkom na chrbte, ženy ostrižené, tučné, nejedna v rajtkách a hrozných topánkach s klincami v podošvách. Zato z Popradu do Gemera som bol v krajoch, kde bolo všetko pri starom. V Revúcej, Tisovci nieto ani Masarykovho námestia, ani Šrobárových sadov. Je tak, ako bolo kedysi, keď som tu chodil do škôl, iba čo sa postavilo dosť nových budov. Martin sa veľmi zväčšil, odkedy som tam nebol. Je to krásne mesto, i stará časť i nová, škoda, že nemá vodovody a kanalizáciu ešte. I ináč sa Martin dvíha. Je tam dosť usilovných, sympatických mladých ľudí, pekného zmýšľania, že medzi nimi sa skoro tak okreje ako kedysi za starých Mudroňa a Vajanského.^[1463] Ja som sa medzi týmito ľuďmi cítil veľmi dobre, ozaj ako doma. Krem toho, kým som tam bol v prvé dni, bolo okolo 300 učiteľov na kurzoch,^[1464] potom prišiel Spevácky zbor učiteľov koncertovať. Prvý raz som ich počul vtedy spievať a rástol som, keď spievali naše národné. Divil som sa, ako sa vžili do spolupráce, keď sa na cvičenia temer neschádzajú, súc roztratení po celom Slovensku. […]^[1465] Matica je veľkolepá budova, imponuje, ale nedali centrálneho kúrenia pre odpor Škultétyho.^[1466] Vidíte, aký je to konzervatívec. Možno keby bol býval ja v Martine počas stavania, bol by ho prehovoril. Ináč má také zásluhy a výtečné vlastnosti, že ho nemožno vyhrešiť. Preto som sa ani nespýtal nič bližšieho, ako mohol prísť pred Maticu pomník Vajanskému v takej podobe!^[1467] Hanbil som sa sám pred sebou, že už odbor Matice a či odbor umelcov mohol odobriť také niečo. Hurban je nahý, chudý, starý, kostrbatý ako lazár, cez plece má prehodenú plachtičku, lopatka mu trčí spod nej i chudé rebrá. Sedí nachýlený a drží ruku akoby žobrák, pod ním je holé dieťa a drží sa za akúsi trávu rukami […]^[1468]

Čo som sa nahľadel pekných hôr a najmä lúk a lúk všade, v Gemeri, Tatrách, v hornej Trenčianskej. Napočúval som sa našich piesní. Koľko a koľkoráz myslel som na Vás a majstra Rittera. Najmä v Bošáckej doline, kde práve žali a zvážali žito. V Trenčianskej vôbec našiel som mnoho veselosti, ľud je tam veľmi dobrý a prebudený, rád má, keď mu nadbehne Slovák. Ja som sa veľmi dobre cítil a na takto rok pôjdem zase ta dakde, ak budem môcť, a Vy ako? V Martine mi dali Vaše písemko, ďakujem Vám zaň. Neodpíšete mi? Pozdravte mi majstra Rittera, ktorý už bude pri Vás iste i ostatných, ostaňte mi s Bohom! Nech Vám dá čím skôr zdravia, praje Vám od srdca váš oddaný

^[1460]J. Cádrovi 24. 8. 1927.

List uložený v LAMS v Martine pod sg. 55 A 8.

^[1461]Národopisné slávnosti vo Veľkej usporiadal Klub československých turistov v Poprade pod protektorátom MS v rámci Tatranskej výstavy v nedeľu, 31. júla 1927. Program viedol Karol Plicka. Účinkovali ľudoví umelci zo Štôly, Batizoviec, Gerlachova, Ždiaru, Važca a Heľpy. Kukučín ich spomína vo fejtóne Závažné skúsenosti. (Martin Kukučín: Dielo 20, Bratislava 1971, s. 232 — 248.

^[1462]Vynechaná pasáž o charaktere slovenských reštaurácií.

^[1463]Vynechaná pasáž o charaktere slovenských hotelov v Tatrách.

^[1464]V čase pred Kukučínovým odchodom na Brač. Pavol Mudroň (1835 — 1914), publicista, politik a vydavateľ Národných novín; Svetozár Hurban Vajanský (1847 — 1916).

^[1465]Speváci sa schádzali iba cez prázdniny v Domove učiteľov v Trenč. Tepliciach, a pred jednotlivými vystúpeniami; Vynechaná pasáž o pomeroch na Slovensku.

^[1466]Ide o budovu Matice slovenskej na Mudroňovej 35.

^[1467]Socha Frantu Úprku (1868 — 1929), českého sochára.

^[1468]Vynechaná pasáž o nových podobizniach.

« predcházajúca kapitola | nasledujúca kapitola »

ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Martin Kukučín: Listy priateľom a známym

211. Jankovi Cádrovi

Martin Kukučín

Martin Kukučín:
Listy priateľom a známym