Zlatý fond > Diela > Listy priateľom a známym


E-mail (povinné):

Martin Kukučín:
Listy priateľom a známym

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Gabriela Matejová, Pavol Tóth, Ina Chalupková, Michal Belička, Alžbeta Malovcová, Alena Kopányiová, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Dorota Feketeová, Jana Leščáková, Zuzana Babjaková, Miroslava Školníková, Daniela Kubíková, Ivana Guzyová, Zdenko Podobný, Martina Chabadová, Ivana Gondorová, Andrea Kvasnicová, Dominika Gráfová, Ivana Hodošiová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 114 čitateľov


 

218. Nedatované úryvky z článku J. Slávika

[1512] Jurovi Janoškovi

Recenzie Vajanského[1513] čítam a hrozne som rozjedovaný nad jeho nespravodlivosťou. To my, chlapi, už nemôžeme trpieť, ba vo vlastnom záujme ani nesmieme trpieť. Braček, to je strach, už i na literárnom poli nás idú ženy prevýšiť! Kam zájdeme? Ja som sa Ti naľakal, keď čítam, že až hen tri spisovateľky prvej veľkosti povstali razom na poli našej literatúry.[1514] No, chlape, myslel som si, naša sláva je už tam! Už je po zárobku! A V[ajanský] aký je, ten Ti len im bude nadržovať a chlapi všetci — a my, úbohé obete, budeme debankovaní, navnivoč obrátení. Prvá obeť je už tu S. V. K.,[1515] ten už zaplatil. Čo tam potu a perahryzenia! Teraz čakám ja, že ako i mne kožuch vyprášia. Hlavu som už do pliec stiahol, čakám úder na chrbát. A ak ten úder nepríde, ak sa predbežne nič nestane, vieš, čomu to musím potom ďakovať? Tomu a jedine tomu, že ešte v próze nevystúpila dáma. Oh, blažená próza, tá je nie pre ženy! Nie, som ja šťastný, že som sa do veršotepectva nedal, ako blahoslavenej pamäti básnik S. V. K.? Už by i mne zvonili umieračkom, tak ako jemu. Ženy ho veru majú na svedomí! Ale, vieš Ty, čo? Tu sú treba ochranné prostriedky, úzka, čím najužšia aliancia medzi chlapmi. Založíme spolok, sprisaháme sa, že neslobodno ženskú báseň pochváliť chlapovi. V-mu pošleme anonymný lístok a pustíme mu bombu do redakcie. Ja sa podberám na to, že ju kúpim; jestli nebude bomby, teda tekvicu. Sterorizujeme svet a my budeme pánmi situácie. Bože môj, ale ak som sa ja podriekol, a ty sa spojíš so ženami a vyzradíš môj plán! Pre pánajána, nevyzraďže ma, ani slova nepovedz o tom nikomu, zvlášte milosťpanej[1516] nie, lebo akonáhle prídem do Vás, dajú mi na ostrom polene kľačať a Ty ma nebudeš brániť, ale necháš ma v štichu […]

Jurkovi Slávikovi

[…] Stalo sa mi to v Liptove v jednom slávnom meste,[1517] že dievčatá odo mňa utiekli. No, reku, to je už primoc, i cítil som sa skutočne urazeným. Iba potom mi ktosi vysvetlil, že sa ma zľakli, že ich vraj opíšem. Nuž, pováž, či ženské pokolenie má právo sa na mňa hnevať? Čo dobrého o nich viem a tuším, všetko poviem, a zlé — lebo i toho je tam dosť — zamlčím a zakryjem, a predsa sa ma boja! […]

Jurovi Slávikovi

Keby Jasenovci teraz do môjho vnútra nazrieť mohli a s veľkým zadosťučinením by mi vraveli: ,Či sme im nepovedali? Načo šli? Veď im bolo tu dobre; mohli si kravu vychovať i teliatko; boli by si siali na troch jutrách, i mohli detiská vyobšívať, koľko by sa im bolo páčilo.‘

Jurovi Slávikovi

Tá príjemná povinnosť sa previedla dosť skoro a s úplným zdarom, takže dnes bys’ už toho vážneho vedátora vo mne nenašiel, ako som bol v lete, stal som sa človekom znesiteľným, ba minule som i tancoval v Hustopečoch na výlete.

Jurovi Slávikovi

Ani si nevieš predstaviť, ako som rád, že konečne aspoň vidím určite koniec tohto krutého, namáhavého boja, ktorý som viedol s neuveriteľným šťastím toľké roky bez podkopania duševných, telesných síl. Som taký svieži na duchu, ako vari nikdy, i môžem dva razy toľko roboty zmôcť, ako indy; i telesne som zdravý a jarý ani orech, že budem vari 100 rokov žiť. Nuž to všetko je pôsobenie nádeje do budúcnosti, ktorá — nech je už akákoľvek — nemôže byť horšou, ako minulosť a konečne i prítomnosť.

Neznámemu adresátovi

Nuž dojmy sú to také, ktoré človeka zaháňajú do samoty spred očú ľudských, aby sa nik naň nepodkýnal a nad jeho — pochybenou existenciou sa neurážal. A nielen to — i energia sa láme pod nimi, hlava plešivie a duša akosi ustáva, či starne a či čo. To bol môj duševný stav nielen minulých, ale i predminulých a ešte tých predpredminulých vakácií — znesiteľný ako-tak medzi ľuďmi neznámymi alebo menej známymi, ale trápny, kde ťa každý zná a tuho sa interesuje o tvoju budúcnosť. Preto trápne by mi bolo bývalo ukázať sa v dedine, kde beztoho už všakové legendy budú o mne chodiť. A tie vyvracať, vysvetľovať atď., na to nebolo chuti.


[1512] Nedatované úryvky listov z článku Jána Slávika. Článok bol publikovaný v Živene (2, 1911, s. 2 — 8). Kukučín článok neschvaľoval. Pre úplnosť však z neho vyberáme úryvky z listov, ktoré sme nenašli v hodnovernejších odpisoch. Autor dátum neuvádza, mená iba v skratkách a náznakoch.

[1513] Vajanský uverejnil recenziu Almanachu mládeže slovenskej v Národných novinách r. 1885, č. 64, 65 a 67 z 3. 6. a 11. júna.

[1514] Verše vyšli pod pseudonymami Marina S., Irena P. a Adela B. Vajanský hneď predpokladal jedného autora. Slávik uvádza autora ako C. K.

[1515] Nevie sa, o koho ide.

[1516] T. j. Anne, rod. Daxnerovej.

[1517] Pravdepodobne v Ružomberku, kde sa stýkal s Dušanom Makovickým (spolu maturovali v Šoproni).

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Martin Kukučín

— popredný reprezentant prózy slovenského literárneho realizmu Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.