Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Gabriela Matejová, Pavol Tóth, Ina Chalupková, Michal Belička, Alžbeta Malovcová, Alena Kopányiová, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Dorota Feketeová, Jana Leščáková, Zuzana Babjaková, Miroslava Školníková, Daniela Kubíková, Ivana Guzyová, Zdenko Podobný, Martina Chabadová, Ivana Gondorová, Andrea Kvasnicová, Dominika Gráfová, Ivana Hodošiová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 114 | čitateľov |
[300]Drahý brat môj!
Ja som už vedel o nešťastí, čo sa s Krmanom stalo[301] […][302]
Toto som Ti chcel oznámiť už vopred, aby si mi potom hlavu nepílil, keby si sa o tom z tretej ruky dozvedel, že intrigujem proti Almášu. Skoro mi je ľúto, že sa nemôžem už vrátiť z medicínu — šiel by, na môj veru za rechtora k Vám, keby ste ma, nota bene,[303] vyvolili!
Ja som zapriahnutý. Dňa 16. febr[uára] mám termín na anatómiu. Fuj! Chodím denne do pitevne, iba to je dobre, že na Kriskindla dostal som u Neureutt[erovcov] škatuľu miláres[304] — tými si osladzujem tie trpké hodiny tam: schválne k tomu účelu som ich ponechal k nemalej závisti iných kamarátov rigorozantov.
Zábavy by takto bolo dosť, ale niet času. A potom tá zábava tu nestojí nič. Tak ste ma tam napačmali na tú Vašu dobrotu, že vždy, keď začnem dačo hovoriť, to zneje, keď som ja bol v Honte — a to tu je šuviks. Budú sa mi ľudia pomaly vysmievať. Pre ten nedostatok času nemohol som ani Macvejdovi korigovať jeho preklad,[305] ktorý je veľmi, veľmi slabý a ak by mala byť korektúra, to je lepšie robiť celkom de novo.
Čo mi píšeš, o účasti i interese o moju maličkosť Honťanov vôbec a našich zvlášte, to ma teší veľmi. Mojou snahou bolo hneď, aby, ako sa mne Hont zapáčil, tak i ja bol ľuďom tamojším sympatický. Nuž snaha to vcelku u každého človeka prirodzená. Nadto, že i ako o spisovateľa sa ľudia i po strane stojaci zaujímajú, to môžem považovať nie tak za triumf môjho talentu ako viac za dobrú vôľu mojich čitateľov, ktorých možno moje vonkajšie, nedá sa uprieť, v mnohom ohľade romantické deje a príbehy života mi získali. K tomu ma vedie tá skúsenosť, že ja našiel som viac sympatií medzi obecenstvom než iní, ktorí i väčším talentom, i väčšími obeťami i viac pracovali za národ než ja…
Môjmu študentskému „vnitřnímu člověku“ veľmi vábivo znie ten pasus Tvojho listu, kde mi sľubuješ paklík. Ja budem ostatný, ktorý by Ťa od toho odhováral. Akže to Tvojej komore neurobí ujmu, Miškovi[306] velikých zas námah transport do Bátoviec — ja sa podrobujem. […][307]
Už myslím, vieš, že Reichsrath je rozpustený. Chceli tým mladočechov prekvapiť, aby nezvíťazili pri voľbách. No pomoci niet — Rieger je pochovaný.[308]
Oľga Dullová je ešte tu. Neni spokojná s nami gavaliermi, nemá kto jej vytínať po báloch. Ináč medzi českými študenty žne zaslúžené triumfy a myslím, že nie darmo sa „lieči“ v Prahe. Ostatne, Makovický Dušan bývava s ňou každý deň na ľade — i vzdor ľadovej temperatúre môže sa rozviť krásny kvietok lásky horúcej medzi nimi.[309] Ja som bol s nimi len na Obveseliteľnom večierku na ruský nový rok v ruskom krúžku.[310] Bolo to práve večer pred mojou skúškou i zabavil som sa tam do 3. po polnoci. Vidíš, nemal som práve smrteľný strach pred skúškou. Zábava bola interesantná a môžem povedať, výtečná. Vlčicu[311] i Oľgu nám najprednejší gentlemeni obletovali a závideli. […][312]
26./I. 891.[313]
[300] Jurovi Slávikovi 26. I. 1891.
Menšíkov odpis zlomku Kukučínovho listu uložený v LAMS v Martine.
[301] Ján Krman, učiteľ v Hornom Almáši (Jabloňovce), umrel 15. januára 1891.
[302] Menšíkova poznámka: (Velmi ho měl rád, ať vysloví vdově soustrast.)
(Má starost o rechtora. Zoch zůstal bez něho, ze Zarječia Krafta šel do Kochanoviec. Poradil mu Kolára z Hodruše do Zar. Štácia v Zar. vynáší asi 700 zl. a Kolár si ju zaslouží. To udělal, když už věděl o smrti Krm. i že Kolár se tam bude hlásit. Zarječ je malá cirkev, ale učitel je tam okupovaný a musí byť „chlap na miesto“, nebude se asi na něj zlobit.)
[303] (lat.) okrem toho všimni si dobre
[304] „Na ježiška“ ako vianočný dar u Neureutterovcov (pozri list č. 23, pozn. č. 12), ktorí ho finančne podporovali dostal vzácne cigary.
[305] V Riznerovej Bibliografii nie je zachytený nijaký preklad Fraňa Macvejdu z r. 1891.
[306] Prototypu hlavnej postavy Kukučínovej poviedky Mišo.
[307] Menšík: (jen ať adresuje na Kr. Vinohrady, Erbenova u. 18. II. p. — jinak by mu to brieftrager donesl do špitála, což by bylo jak nepříjemné, tak i s výlohami spojeno, ako hovorí český básnik Kuthan.).
(Kmeť je dobrý chlap, že pomohl Samovi. Bojí se, aby něco nevyvedl — ženitby z rozumu nebývajú šťastné a vulkanická povaha Samova by mohla býti dohnaná k nějaké hrozné katastrofě.)
[308] František Ladislav Rieger (1818 — 1903), český právnik bol v rokoch 1848 — 1891 na čele národného hnutia. Viedol konzervatívnu stranu.
[309] Oľga Dulová sa vydala za Petra Makovického. Kukučín zážitky slovenských študentov „na ľade“ stvárnil v črte Na ľade (1895).
[310] Russkij kružok usporiadal v Umeleckej besede 13. I. 1886 „rodinný večer“ so zábavným programom.
[311] Viera Vlčková, pozri list č. 23.
[312] Záver listu Menšík neodpísal.
[313] Menšíkova poznámka: Velký formát, psáno na 3 stranách, datum 16. I. 891, na konci. Adresát Slávik v Almáši. Ležaté, řídké, čitelné písmo.
— popredný reprezentant prózy slovenského literárneho realizmu Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam