Zlatý fond > Diela > Listy priateľom a známym


E-mail (povinné):

Martin Kukučín:
Listy priateľom a známym

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Gabriela Matejová, Pavol Tóth, Ina Chalupková, Michal Belička, Alžbeta Malovcová, Alena Kopányiová, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Dorota Feketeová, Jana Leščáková, Zuzana Babjaková, Miroslava Školníková, Daniela Kubíková, Ivana Guzyová, Zdenko Podobný, Martina Chabadová, Ivana Gondorová, Andrea Kvasnicová, Dominika Gráfová, Ivana Hodošiová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 109 čitateľov


 

51. Jurajovi Slávikovi

[565]Jurko náš drahý!

[…][566] Že som bol v Insbrucku, nebanujem.[567] Videl som a) Alpy, b) Adolfa Ivanov. Dobrianskeho.[568] Hovoril veľa o nás, nadštrkol som mu históriu profesorskú v Dorpate,[569] ale akosi sme to ďalej zahovorili. Chcel som ho upozorniť na Teba a síce, by Ti dal aký-taký fach. Rektor univerzity Budilovič je jeho zať, veľký náš priateľ, skoro každé vakácie trávi v Čerťaži (Zemplínska stolica),[570] v dedine starého. Zdá sa, že starý je disgustovaný, keď Jur Janoška už neprijal určite a Hroboň „dělá drahoty“.[571] Ja neviem, ale akiste Janoškovi čosi v Martine a určite sľúbili. No bojím sa, že to sotva budú mu môcť i zabezpečiť a v tom páde bude mať chudák do smrti počúvania od nej.[572] Hroboňa, toho jednoducho nechápem. Teraz sa vraj za Dohnányho ženie[573] — no ktovie, čo sa tam zjaví? No ja ešte budem so starým na reči a prehovorím o tom dokonale. Táto stará excelencia je človek roztomilý, skromný, živý, mocný, vzdor vysokej starobe, čulý, zdravý, duchaplný, veselý — vôbec od rokov ma človek tak nezainteresoval ako tento. A pritom jednoduchý, bez pretenzií. To starý Francisci[574] pri ňom sa vyníma ako šuster, keď spraví Haupttreffer[575] 200.000 a nadúva sa — kdežto tento imponuje svojou neobyčajnou prostotou. Tak ďaleko to ide, že prišiel dva razy na študentský kvartieľ a pil s nami čaj a jedol bavorský chlieb s maslom. Bol som tam iba 5 dní, ale som schodil celé okolie. Utešené vrchy, vysokánske 3000 až 3600 metrov. Keď sa človek vezie železnicou, dakedy sa zľakne, že vlak sa ide búšiť do hory, čo tam razom hora vyhúkne zo zeme. Ostatne Ty si vari tiež tou krajinou cestoval, aspoň po Salzburg.[576] Bol som i pod Gletscherom,[577] nebanujem tej námahy. Vôbec alpská krajina je majestátnejšia ako Tatry. Vrchy sú nielen väčšie, lež i impozantnejšie, poneváč nemajú taký rozklad ako Kriváň, kde celý deň cesty potrebuješ podeň sa dostať, kdežto tu vrch naraz z roviny vyrastá. Pritom to klíma, kde 3. t. m. som chodil v letných šatách a spal pri otvorených oblokoch, Dušan Makovický a Škarvan[578] sa v jednom potoku vykúpali. Delikátne ovocie, dosť dobré víno, ale zato pohanská drahota a žiadne pivo. Reč pritom samé: au au au, že som nič nerozumel a konečne mnoho Talianov. Mravnosť nesmierna, v Insb[rucku] nemáš vôbec istých inštitútov a privátnych 20 — 25, ktoré všetky, ale majú faloš a človek musí sa mať tuho na pozore. Ľud sa mi vôbec nepáči. […][579]

Ja tu bývam celkom extra. Neureutterovci — vlastne ona — je vo Weisser Hirsch pri Drážďanoch v ústave dra Lahmanna[580] na hydroterap[eutickej] a masážovej kúre. Príde pred Vianocami. Starý je rozhorčený, že dra Šolce[581] nevyvolili za purkmistra, ináč sa dobre má, len smúti za ženou. Ja som dostal od nej tri listy, aby som okamžite šiel na kurz Lahmannov do Weisser Hirsch, ktorý sa drží práve teraz, ale som nemohol ísť, lebo na Maixnerovej klinike[582] sme teraz len dvaja doktori a chorých ohromný nával. Čo Ti teraz zdelím, nikomu nepovedz. Ona ma tam volala preto, že chce založiť podobné sanatórium u nás dakde, v Železnom,[583] lebo inde a ja aby sa vraj v tých veciach vycvičil a bol direktorom. Ona chce na to podpísať 10.000 zl. hneď a obstarať agitáciu a viesť kuchyňu… Takéto dobrodružné plány! Ja som sa o nich nevyslovil ešte, pôjdem k Lahmannovi snáď na mesiac,[584] možno na dlhšie, lebo zdá sa, že by ma L. chcel vziať do sanatória za doktora s platom 100 m. mes. a celým zaopatrením, čo môže postúpiť časom do 300 m. mes., nuž uvidím […].[585]

Medzitým tuná ma nahovorili konkurzovať do Selce v Dalmácii, vlastne na ostrove Brači.[586] Ja som sa ešte oficiálne nehlásil, a preto prosím Ťa, pomlč o tom, kým sa vec nerozhodne. Myslím, že stanicu by dostal ľahko, je to obecný doktor a starostom je Didolić,[587] ktorý tu vlani celú zimu bol a môj dobrý priateľ. Fixum[588] 1500 zl. v mesačných rátach, vlastná apatéka, byt, kurivo, sluha a krem toho dobré taxy od majetných. Na 3 roky by ta šiel herštelovať[589] financie a potom by sa dalo dačo začať. Len o tom mlč, lebo by mal s našimi hrozné nepríjemnosti, ktorí by nechceli uznať ťažkosť môjho postavenia. Ja sám ešte som nerozhodnutý a tiež len chcem probovať. Potom by mohol na dačo takého pomýšľať, čo radí Neureutterová. A v Pukanci je kto? Nie Bella?[590] Už som i na to pomýšľal, osadiť sa v Trenčíne, ale ako bez praxe?[591] […][592]

Veľmi som zapriahnutý na klinike. Hodne som sa naučil, žijem skoro ako mních. Tak solídne som nežil, čo pamätám. […][593]

28. XI. 1893.


[565] Jurovi Slávikovi 28. XI. 1893.

Menšíkov odpis zlomku Kukučínovho listu, uložený v LAMS v Martine.

Menšíkova poznámka: Obyč. formát, psáno na 5 str. (4+1+1 prázdna) písmem stoj., drobným, datum 28./XI. 893. Slávikovi na Almáš.

[566] (Starostmi už začína plešivieť. Na cestě od něho zastavil sa v Mart.; byl i doma a dost dlouho to tam vydržel — pí. J.(anošk.) byla šarmantná, len J. chudák mal pár trpkých chvíl. Byl v Sielnici, čekal peníze. Chtěl do Prešporka na prax, ale tam jsou velmi rozhárané poměry, ke kol. Janovi Kuchtovi se sekundári velmi nezdvořile chovali. Byl ve Vídni a Inšpruku prezerať špitále, ale všade našel příliš mnoho doktorů, že má za nejlepší jíti do Prahy. „Tak okolo 4. t. m. som sem přišel a zostanem tu ešte asi 2 mesiace. To mi úplne dostačí.“)

[567] V Insbrucku, hlavnom meste rakúskeho Tirolska, kam šiel Kukučín asi v októbri 1893 na prax.

[568] Adolf Ivanovič Dobrianskij (1817 — 1901), zakarpatskoukrajinský politik a národný buditeľ.

[569] Nemecký názov Jurieva, estónskeho Tartu, mesta v Estónskej SSR. Od r. 1893 do r. 1918 tam pôsobil na univerzite Slovák Ján Kvačala (1862 — 1934), známy komeniológ.

[570] Anton Semionovič Budilovič (1846 — 1908), ruský jazykovedec slavianofilského zmýšľania. Venoval sa najmä štúdiu staroslovienčiny V Čerťaži (Čertižnom), obci neďaleko Medzilaboriec, mal Dobrianskij majetok.

[571] Janoška sa stal farárom, neskôr biskupom v Lipt. Mikuláši. Ján Miloslav Hroboň (1859 — 1914), ktorý sa zaoberal i jazykovedou a bájoslovím, ostal evanjelickým farárom v Istebnom (1883 — 1914).

[572] T. j. od ženy Anny, rod. Daxnerovej.

[573] Azda dr. Ľudovít Dohnányi.

[574] Ján Francisci (1822 — 1905), štúrovský básnik, ktorý bol kapitánom národnej gardy v povstaní 1848. Od r. 1863 bol povýšený na skutočného radcu uhorského námestníctva. Pracoval v MS a bol jedným z osnovateľov memoranda.

[575] Hlavná výhra v lotérii (nem.)

[576] Hlavné mesto rakúskeho Soľnohradu v severných Alpách.

[577] Ľadovcom (nem.)

[578] Dušan Makovický bol na praxi. A. Škarvan najprv na štúdiách, potom na praxi v Insbrucku.

[579] (Nešel do Zvolena, je rád. Lebo čo ja si počnem s takým dačím. Do Levoče — ženit? též nešel — dovědel sa v Lupči u Ružomb. takých věcí, že se zalekl Janošk. osudu. Lituje Jurka Janošky — ona je vážně a nevyléčitelně chorá — po případě i do ústavu, má ji rád. „Je to vôbec duša veliká, dobrá — a čo je najhoršie — v okolí mu nikto nerozumie, ani s ním nesúcití. Ja som ho nahováral do Dorpadu, tam by sa i ona možno vyliečila, lebo mala ta veľkú vôľu — ale on, vidím, by tam už neprivykol a má isté obavy ohľadom Nemcov, že by na nás zanevreli.)

[580] Kukučín spomína jej liečenie.

[581] JUDr. Jindřich Šolc (1841 — 1916), staročeský politik, advokát.

[582] Pozri listy č. 47, 49 a 50.

[583] Klimatické kúpele v Nízkych Tatrách s minerálnymi prameňmi. Liečia sa tam pľúcne choroby. Neureutterovej plány sa neuskutočnili.

[584] Kukučín tam nebol.

[585] Menšík: (Na cestě se ohlásil v Malackách. Líbí se mu tam, ale pochybuje, že by se tam udržel. Mnozí se tam privátně usadili a všichni utekli. I Šimko, syn faráře z Levár, utekl na Čabu. Čo človek bez groša?)

[586] Kukučín pôsobil na Brači od 6. januára 1894 do 16. augusta 1906. R. 1907 odišiel do Južnej Ameriky.

[587] Marko Didolić, strýko Kukučínovej budúcej ženy Perice, viedol v Prahe filiálku obchodu s vínom. Starostom bol Petar.

[588] Stály ročný plat (lat.)

[589] Uviesť do poriadku (z nem.)

[590] Jozef Bulla, Kukučínov kolega z Detvanu, bol lekárom v Lipt. Sv. Mikuláši. V Pukanci bol lekárom pravdepodobne dr. Samuel Kupčok.

[591] Kukučín sa o to zrejme ani nepokúšal.

[592] (Posílá mu směnku na 150 zl. k podpisu.)

[593] Záver listu J. Menšík nenapísal.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Martin Kukučín

— popredný reprezentant prózy slovenského literárneho realizmu Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.