ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

2.0

2513 digitalizovaných literárnych diel

Zlatý fond > Diela > Listy priateľom a známym

Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV

RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)

Martin Kukučín:
Listy priateľom a známym

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Gabriela Matejová, Pavol Tóth, Ina Chalupková, Michal Belička, Alžbeta Malovcová, Alena Kopányiová, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Dorota Feketeová, Jana Leščáková, Zuzana Babjaková, Miroslava Školníková, Daniela Kubíková, Ivana Guzyová, Zdenko Podobný, Martina Chabadová, Ivana Gondorová, Andrea Kvasnicová, Dominika Gráfová, Ivana Hodošiová. Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo

114

čitateľov

178. Verici Krznarićovej

Lipik 3. X. 26.^[1291]

Veľavážená slečna!

S veľkou rozkošou som včera v noci prijal Váš premilý list z 1. X. Nekonečná Vám vďaka zaň ako aj za všetko, čo sa naň vzťahuje. Písal som Vám tiež prvého, nevediac, že tak rýchlo po ňom príde Váš drahý list a preto veľa vecí, ktoré som vtedy písal, musím opraviť. Som presvedčený, že som neurobil dobre, keď som Vám poslal príkaz pre Rupčića a ešte viac, že som Vám nedal jeho adresu. To sa stalo preto, že na poukážke hore vedľa titulu banky je i presná adresa, na ktorú som Vás mal upozorniť.

Tu bolo surové počasie a zima, ale včera nepršalo. Dnes ráno je dosť veľká hmla, takže opäť príde pekné počasie. Dúfam, že i tam u Vás bude pekne. Lístie na orechoch vo dvore opadalo, uschlo. Aká je to škoda pre koruny stromov a ich sviežosť vo dne i večer! A vôňa lístia! Ruže ešte kvitnú, asi posledné. Sú tiež v mojej a v maminej izbe na nočnom stolíku vedľa Vášho obrazu, ktorý je teraz tamdolu. Keď pršalo, bol som iba ja v jej izbe, nikto iný. Na stole bolo prestreté to, čo sa tohto leta šilo. Dookola sú dierky, takže na tmavej tapete to biele vyzerá nádherne. Keď vidím tú belosť na ňom, vždy mi padne pred oči v belosti niečo zvláštne, ružové, a potom sa mi stáva, ako to obyčajne býva pri takej príležitosti, že sa mi zdá, že vtedy nie som sám. Od 1. X. nejde viacej vlak ráno do Záhrebu iba o 11.30 a večer, takže tento list tam pôjde večer. Zajtra ho možno budete mať. To je zimný jazdný poriadok. Niečo čítam, potom si musím prezrieť poznámky, a pripraviť, čo budem potrebovať v univerzitnej knižnici, keď tam prídem, lebo niektoré veci v práci mi chýbajú.^[1292] Bude to, keď ma tam zavolá prípad s bankou, kde mám tiež niečo vybaviť so strýcom mojej ženy.^[1293] Čo sa týka Vašej mamičky, môžem povedať, že sa má veľmi dobre, odkedy prišla zo Záhrebu. Záchvat nemala ani raz, spí dobre a vidím, že je lepšie ako v lete.

Len aby čím skôr prišla Bare, aby nemusela príliš skoro vstávať a pripravovať pre tých v Pakone(?) a chodiť na trh nakupovať pre nás, ktorí jej robíme prácu a starosti. Večer nám často nádherne hrá na klavíri. Teraz som dostal i slovenské národné piesne, stovku,^[1294] ktoré tiež hrá, hoci nie všetky sú dobre skomponované.

Toľko som Vám chcel povedať, aby ste tu o nás nemali starosti. Teraz i ja som pokojný a tiež budem i keď sa Váš budúci list oneskorí do soboty, lebo viem, že Vy sa máte dosť dobre. Pozdravujte tam od nás, prijmite naše srdečné pozdravy. Čo ste Vy poslali, v poriadku sa prijalo, a zostávam s najsrdečnejšími pozdravmi Váš najoddanejší

dr. M. Bencúr

^[1291]Verici Krznarićovej 3. 10. 1926.

List uložený v LAMS v Martine pod sg. 21 A 2.

Preklad z archívu Tatranu.

^[1292]Kukučín študoval materiál k svojim prácam s historickou tematikou i v záhrebskej univerzitnej knižnici.

^[1293]Pravdepodobne s Markom Didolićom.

^[1294]Ide asi o Sto slovenských ľudových piesní pre klavír (1926) od Viliama Figuša Bystrého (1875 — 1937).

« predcházajúca kapitola | nasledujúca kapitola »