Zlatý fond > Diela > Listy priateľom a známym


E-mail (povinné):

Martin Kukučín:
Listy priateľom a známym

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Gabriela Matejová, Pavol Tóth, Ina Chalupková, Michal Belička, Alžbeta Malovcová, Alena Kopányiová, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Dorota Feketeová, Jana Leščáková, Zuzana Babjaková, Miroslava Školníková, Daniela Kubíková, Ivana Guzyová, Zdenko Podobný, Martina Chabadová, Ivana Gondorová, Andrea Kvasnicová, Dominika Gráfová, Ivana Hodošiová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 114 čitateľov


 

26. Jurajovi Slávikovi

[317]Drahý Jurko!

[…][318] Vyznám, že mi bolo ľúto, nevedieť ničoho o tamtom Vašom kúte rajskom. […][319] Eh, tento život nestojí fajku tabaku, na môj dušu. A prichodí mi so Schopenhauerom povedať: Najväčšie somárstvo, čo som kedy vyviedol, je to, že som prišiel na svet.[320] Áno! Čo ja tu mám? Nič, brat môj, iba takéto haraburdy a pletky a predsa som taký zbabelý, že keď včera tu bola veľká búrka a hromy bili, ja som sa bál, že ma daktorý zabije. Taký som ja junák. Bela Grünwald[321] je už inakší — ten sa zastrelil, keď videl, že má raka[322] v hrtane […] Aby odôvodnil, čo sa mi tak nepáči, poviem Ti, že 23. mája v sobotu trojičnú, mám teoretikum. Myslel som, že všetko viem, a ono vidím, že viem hanebne málo. Učím sa od 5. ráno, dakedy do 10. večer, pravda, s prestávkami väčšími-menšími, lebo v jednom ťahu by to ani fiakerský kôň už nevydržal. Skúšku by bol odbavil už pred mesiacom, ale nemal som na taxu. Tak som celý mesiac prehalaškoval literárnym diletantstvom, v ktorom ani ja radosti, ani slávy, ani literatúra úžitku, ani obecenstvo pôžitku mať nebude, lebo v takýchto neistých pomeroch, keď skúšky nad hlavou visia ako memento mori,[323] nedá sa nič obstojného splodiť. Detvan chce vydať kvázi almanach na konci roka[324] a ta som písal a to tak šikovne, že tri práce, ktoré som predtým určil almanachu, som musel spáliť ako nedonosence a len tá štvrtá bola taká, že ako-tak som sa s ňou osmelil na verejnosť. Z druhej strany som musel zas do N[árodných] nov[ín] písať o výstave, ako to i v Besednici nájdeš.[325] Nemôžem však ďalej obecenstvo sužovať, lebo mám skúšku na pätách a nemám kedy na výstavu chodiť a písať o nej. Človeče, aká je to pre mňa škoda. Keď som sa v komité ohlásil, ako spravodaj Nár[odných] novín, tam Ti ma prijali ani ministra. Sám predseda Jahn[326] ma raz previedol po výstave a red[aktor] Hořica[327] mi bol pridelený ako informátor. Bohužiaľ, Hořica o výstave vie len toľko, alebo menej ako ja. Naše styky obmedzovali sa vlastne na to, že sme chodievali do reštaurácie na gábl, ktorý — ako ani ináč nemôže byť — Hořica platil patrne z dispozičného fondu, aby moju dobrú mienku zakúpil. V piatok je oficiálne otvorenie výstavy, na ktoré ja ísť nemôžem a to ma veľmi mrzí. Takej komédie nikdy v živote nevidím, a to z takej pozície, akú dostanú reportéri. Ale čo robiť? Nechám si tú slávu napotom. Čo myslíš, neprídeš na výstavu s výletníkmi našimi? Mal by si sa zobrať i so Šándorom.[328] Z Levíc sem stojí cesta maximum 10 zl. a tu Vás rozoberú do domov. P. Neureutterová[329] sama chystá dve izby, budú v nich stále hostia. Jeden z nich bude z Boor z Holiča[330] a druhý, kto sa pritrafí. Ja teraz už iba ta chodím a obyčajne bývam s nimi až do 10. — 11. večer, tu sa ideme dakde prejsť, lebo na koncert. Pani zostane doma celú sezónu, iba čo pred jarou bola v Abazzii.[331]

[…][332] Ja po teoretiku idem rovno do Trenčína. Čo tam budem robiť — vieš. Rád by som naozaj s D…[333] k dákemu výsledku prísť. Ak nebudem mať dostatok peňazí, ešte rok sa tu budem musieť trápiť, kdežto ináč mám výhľad, že by som bol do Vianoc úplne odbavený. Potrebujem viac kurzov a na kurzy peňazí — a tak celý doktorát je nič, ako sprostá peňažná otázka. Starému rozložím veci, ak chce — nech pristane, myslím, že peniaze od neho dostanem, bárs by záležitosť medzi mnou a jeho dcérou predbežne i nevybavená bola. Lebo pýtať ju doprosta a hneď, to predsa nemôžem reskírovať, ak nechcem pochodiť, ako Janko Hr.[334] Čo sa týka, ja nemám na vakácie žiadnych dispozícií, ale ak by som u D… pochodil, ako ja chcem: tak by zostal na Slov[ensku] len do polovice, lebo konca aug[usta], a učil sa a na to by sa hneď semka vrátil robiť skúšky. Taký som tu netrpezlivý, cudzí akýsi, že jeden rok ešte tu tráviť ako MUC mi predchodí ako horúce peklo. Nie div. Kamaráti koníci sú už mnohí MUDr. a mne je hrozne tesno, lebo všetci si myslia, že len pre darebáctvo som tiež nie blbým dr. A ono, ako vravím, je to otázka viac finančná ako intelektuálna.

Pozvanie Tvojho pána brata z Dobronivej[335] mi prišlo veľmi na ruku a ja tak, lebo tak s poďakovaním ho prijmem a patrne i vykoristím. Neviem ešte určite, ako osud so mnou zatočí, t. j. ako u D… vypáli. Nenie vylúčené, že by som po prípade i v Trenč[íne] dakde sa na čas usalašil, aby tú vec, ak by dačo ozaj sľubovala, dokončil. Nechce sa mi už takto zápasiť o každý kus chleba, rád by aspoň tieto posledné časy pred doktorátom úplne venovať vede a podkovať sa a preto potrebujem pomoci Dohnányho. Po doktoráte pôjdem na čas do Insbr[ucku] alebo do Viedne a snáď na dáky mesiac i do Pešti kvôli praxi,[336] menovite chirurgickej, lebo tej sa chcem oddať. Sú to plány Tebe už známe a ak ich opakujem, aby si videl, že som na ne nezabudol.

Tu ma už nič nevábi, ani výstava. Iba v mimoriadnom páde by som sa obetoval, že by tu Martincov dočkal a spolu s nimi vrátil sa domov. Musím o nej napísať ešte pár referátov,[337] to sa ale stane po skúške. Je tu hrozne clivo a fádne. Horúčosť ako v Afrike. Človek si nevie rady, vtiahol by sa do myšacej diery, pravda, najradšej do Choděrovej plzenskej pivnice.

Čo píšeš, ako Vás tam mučia, to je dôkaz len toho, že svorku nám vždy tuhšie zaťahujú, aby sme nemohli dýchať. No dať sa nesmieme len tak, bez protestu. A konečne ani zle to tak nebude, jedná sa o to, aby postrašili tých, čo sa boja. Boli časy už horšie a pravdepodobne ešte budú — no ale tým neškodia tak nám, ako sebe. Lebo kolčujú nás ukrutne a sebe nepomáhajú a kto ničí čiastky — ten ničí i celok.

[…][338] Pozdravuj tam všetkých v Pukanci i Bátovciach. Šándora[339] ani nepozdravujem, lebo myslím, že sa tu uvidíme. Nech predá jalovicu, alebo nech vyzdvihne z levickej šparkasy dáku tú stovku: rád by Prahe ukázať echt slováckeho farára z Drženíc. Veď by ho preto ani najmenej nesužovali. Mohol by povedať, že ide do Pešti alebo Viedne kurovať magenkatar.[340] A Ty? Či si nedostal ešte reumatizmus?

[…][341]

Pozdravuj Kocmanku a Miška.[342] A ak budeš mať kedy, i peknú susedu Marku. Škoda jej…

Pozdravujúc Ťa srdečne, som Tvoj oddaný

M [343]

11. V. 891.



[317] Jurovi Slávikovi 11. 5. 1891.

Menšíkov odpis zlomku Kukučínovho listu, uložený v LAMS v Martine.

List publikoval Štefan Letz v článku Pražské listy Martina Kukučína (Slovenský hlas 1, 1938, č. 294, s. 22) Pozri list č. 17. Datovanie mal nesprávne (1892), datujeme podľa Menšíkovho odpisu. Z Letza dopĺňame iba vyznačený odsek.

[318] V Menšíkovom odpise.

[319] Menšík: (Dostal od něho pětku; ale ani mu nepsal k svátku, neměl inspirace „ako vôbec v tieto časy badám, že čím viac sa blížim k doktorátu, tým viac osprostievam — takže mám najlepšie výhľady, že zo mňa nebude nič horší a nič lepší bibas ako z tých ostatných synov Aeskulapových.“)

[320] Artur Schopenhauer (1788 — 1860), nemecký romantický filozof, hlásateľ pesimizmu, pokračovateľ Kantovho kritického idealizmu. Podľa neho podstatou vecí (Ding an sich) je vôľa žiť, ktorá však obsahuje v sebe rozpory, preto ju treba poprieť. Podľa jeho filozofie sa možno oslobodiť od strastí sveta iba negovaním života.

[321] (1838 — 1891), maďarský politik, zúrivý odporca Slovákov, napísal proti Slovákom prácu A felvidék (1878).

[322] Menšík má iba stručnú poznámku (V sobotu 23. máje má theoreticum, ví málo, učí se od 5. ráno někdy do 10. večer.) Uvádzame podrobnejší text z Letza: aby… nevydržal.

[323] (lat.) pamätaj na smrť

[324] Almanach Detvan. Výber prác, čítaných v spolku 1891/2 vyšiel roku 1892 v Martine. Kukučín v ňom uverejnil Krátky nástin dejín spolku Detvan a poviedku Dve cesty. Bol jedným z redaktorov almanachu.

[325] O Všeobecnej zemskej jubilejnej výstave na pamäť stého výročia prvej zemskej výstavy v Čechách r. 1791 písal Kukučín v besedniciach Praha v znamení výstavy (Národnie noviny 22, 1891, č. 52 z 5. 5.) a Prechádzku po výstavisku (Národnie noviny 22, 1891, č. 53 z 9. 5.).

[326] Richard Jahn (1840 — 1918), pracoval v priemysle a bol známym organizátorom v technickom odbore.

[327] Ignát Hořica (1859 — 1902), český spisovateľ a novinár, agitátor jubilejnej a národopisnej výstavy.

[328] T. j. Alexandrom Bernáthom, pozri list č. 22, pozn. č. 10.

[329] Pozri list č. 23.

[330] Ján Boor (1852 — 1919), evanjelický farár v Holíči.

[331] Opatija, kúpeľné mesto pri Jadrane v Juhoslávii.

[332] (Lituje Jana Hr., že Zochovci týden před svadbou mu dali „laufpas“, věděli dříve, že má děti). (Samo udělal theor. Kašle — Kuk. — měl influenci, bronch. katar — nemůže se zříci cigaret.)

[333] Pravdepodobne Ľudovítom Dohnánym (1830 — 1896), advokátom v Trenčíne, o ktorého dcéru Irenu sa Kukučín uchádzal.

[334] Pravdepodobne Ján Hroboň. Pozri pozn. č. 16.

[335] T. j. Jána Slávika.

[336] Kukučín bol po skončení štúdií s D. Makovickým a A. Škarvanom vo Viedni a Insbrucku v septembri 1893. V Budapešti nebol.

[337] Po tomto liste Kukučín uverejnil ešte Prechádzky po Výstavisku v Prahe. (Národnie noviny 22. 1891, č. 64, 66 a 73 zo 4., 9. a 25. júna 1891, Martin Kukučín: Dielo 6, Pražské črty a motívy. Bratislava 1960, s. 170 — 190).

[338] Menšíkova poznámka: (Doktorovi gratuloval k otcovstvu.)

[339] Pozri list č. 23.

[340] (nem.) žalúdočný katar

[341] Menšíkova poznámka: (Zve ho do Prahy, vráti se s ním.)

[342] Prototypy Kukučínových postáv z poviedky Mišo.

[343] Menšíkova poznámka: (Velký formát, psáno na 4 str., ležaté, drobnější písmo, Slávikovi do Almáše, dat. 11. V. 91.)




Martin Kukučín

— popredný reprezentant prózy slovenského literárneho realizmu Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.