Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Gabriela Matejová, Pavol Tóth, Ina Chalupková, Michal Belička, Alžbeta Malovcová, Alena Kopányiová, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Dorota Feketeová, Jana Leščáková, Zuzana Babjaková, Miroslava Školníková, Daniela Kubíková, Ivana Guzyová, Zdenko Podobný, Martina Chabadová, Ivana Gondorová, Andrea Kvasnicová, Dominika Gráfová, Ivana Hodošiová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 114 | čitateľov |
1. Cádra, Ján (1882 — 1927), publicista a prekladateľ, od r. 1903 tajomník švajčiarskeho slavistu, básnika, maliara, výtvarného a hudobného kritika Wiliama Rittera (1867 — 1958). Zaslúžil sa predovšetkým o propagáciu slovenskej a českej literatúry vo Švajčiarsku a Francúzsku. Prekladal do francúzštiny a češtiny. Preklady uverejňoval najmä v časopisoch La Semaine littéraire a Naše Slovensko.
2. Cimrák, Ján (1859 — 1926), Kukučínov spolužiak z Banskej Bystrice, pôsobil ako ev. farár v Liptovskej Sielnici. Bol i literárne činný.
3. Didolić, Tomo (†l907), vinohradník, rodoľub, verejný činiteľ v rodnej obci, rodák zo Seliec na Brači, príbuzný Didolićovcov, ktorí Kukučína pozvali na Brač. Bol dalmatínskym národným buditeľom a poslancom. Stýkal sa s mnohými významnými dalmatínskymi činiteľmi.
4. Grossmann, Teodor Ľudovít (1818 — 1890), jeden zo zakladateľov Matice slovenskej, Kukučínov profesor maďarčiny a slovenčiny na banskobystrickom ev. a. v. gymnáziu v IV. tr. šk. r. 1874 — 75. Bol i literárne činný (napr. Nákres života Andreja Braxatorisa Sládkoviča, 1874).
5. Halaša, Andrej (1852 — 1913), advokát v Martine, slovenský národovec, kultúrny a politický pracovník, zberateľ ľudového umenia, najmä piesní.
6. Halašová, rod. Mudroňová, Anna (1864 — 1954), dcéra Pavla Mudroňa, žena Andreja Halašu, slovenská národovkyňa, aktívna členka Spevokolu, podporovateľka ľudového umenia, predsedníčka združenia mládeže CDV v deväťdesiatych rokoch, s E. M. Šoltésovou zakladateľka škôl ľudovej výchovy, ľudových kurzov, sociálnych ustanovizní, funkcionárka a od r. 1927 dlhé roky predsedníčka Živeny.
7. Hurban, Vladimír (1850 — 1917), pôsobil ako evanjelický farár v Starej Pazovej. Pôsobil i verejne a literárne.
8. Hviezdoslav, Pavol Országh (1849 — 1921), najväčší predstaviteľ realizmu v slovenskej poézii.
9. Janoška, Jur (1856 — 1930), kňaz a biskup, redaktor Cirkevných listov. Pôsobil i ako publicista a literány historik. Pochádzal z Dolného Kubína. Bol začas farárom v Jasenovej (1883 — 1895). Potom pôsobil v Mikuláši, kde sa stal i biskupom a založil spolok Tranoscius.
10. Jordan, Juraj funkcionár Juhoslovanskej národnej obrany r. 1916, ako predseda dočasnej správy navrhol M. Bencúra za predsedu odbočky v Punta Arenas. R. 1918 bol podpredsedom odbočky.
11. Kaan, Valentín v čase písania listu bol štátnym zriadencom, („výpomocný zriadenec župného zemedelského technického oddelenia“ v Turč. Sv. Martine). Kukučína požiadal o informácie vo veci emigrácie do Južnej Ameriky.
12. Klemens, Pavol Bohuslav (… — 1942), rodák zo Žiliny, študoval v Prahe farmáciu. V r. 1890 — 1892 bol s Kukučínom členom spolku Detvan. Ako magister farmácie pôsobil najprv vo Vrchlabí, neskôr v Poříčí pri Trutnove.
12. Kníhkupectvo a antikvariát v Prahe Na Příkopách (Kukučín udal bližšiu adresu „neďaleko hotela U modrej hviezdy“).
13. Krčméry, Štefan (1892 — 1955), významný slovenský básnik, literárny historik a kritik. V dvadsiatych rokoch bol tajomníkom Matice slovenskej.
14. Krznarić, Ema, matka Verice a sestra majiteľa vily Gregorić v Lipiku, kde Kukučín býval.
15. Krznarić, Verica (nar. okolo r. 1906), dcéra sestry majiteľa vily Gregorić v Lipiku, kde Kukučín so ženou býval. Bola študentkou a cez prázdniny bývala v Lipiku. Vydala sa do Dubrovníka za advokáta Kostu.
16. Makovický, Dušan (1866 — 1921), osobný lekár a tajomník Leva Tolstého (1904 — 1910), bol spočiatku lekárom v Žiline. Propagoval Tolstého učenie a vyvíjal ľudomilnú činnosť. Napísal medziiným Jasnopolianske zápisky.
17. Maliak, Jozef (1854 — 1945), gymnaziálny profesor, pedagóg, osvetový pracovník a publicista. Pôsobil v Oberschützen, Iloku a v Petrovci.
18. Medvecký, Samuel Štefan (1845 — 1896), advokát vo Zvolene, publicista, organizátor v oblasti slovenského národohospodárstva, národný pracovník, brat Terézie Vansovej.
19. Minárik, Jozef (1868 — 1928), lekár, trenčiansky župan a národný buditeľ z hlasistickej generácie. Kukučín sa s ním spriatelil za pražských štúdií v spolku Detvan.
20. Mudroňová, Anna (1844 — 1926), rod. Kašovicová, jedna zo zakladateliek Živeny (1869), prvá pokladníčka a mnohoročná funkcionárka. Žena Pavla Mudroňa (1846 — 1926), advokáta a významného slovenského politika v Martine a matka Anny Halašovej.
21. Neureutterová, Maruše Pavla, žena vojenského intendanta Karla Neureuttera (1832 — 1897), brata univerzitného profesora MUDr. Theodora Neureuttera. U Neureutterovcov Kukučín býval koncom štúdií a poznal sa s Markom Didolićom.
22. Nižetić, Branko (nar. 1897), odborný lekár v Splite, publicista. Pochádza zo Seliec na Brači z rodiny, s ktorou sa Kukučín priatelil. Je Kukučínovým birmovným synom. Pred štúdiami medicíny bol 2 roky novinárom v Splite. Po Kukučínovom návrate z Ameriky patril k najbližším Kukučínovým priateľom v Juhoslávii. Napísal o Kukučínovi niekoľko článkov v slovenských i chorvátskych časopisoch a zborníkoch. Preložil Kukučínove poviedky Svadba a Badnja večer (Nova doba XV, Split, 24. 12. 1933 a 1934) a Leše (1000 najlepších novela, svezak 21, Zagreb, 1931, s. 7 — 27). Podnes veľmi ochotne pomáha slovenským bádateľom pri výskume Kukučínovho diela. O Kukučínovi napísal medziiným bohato fundovaný článok: Kukučín na ostrove Brač. Zborník Martin Kukučín v kritike a spomienkach. Bratislava 1957, s. 712 — 723 a i.
23. Ostojić, Mate (1862 — 1925), dalmatínsky básnik, po ukončení stredoškolských štúdií žil v rodných Povljach. Patril medzi blízkych Kukučínových priateľov. Bol Kukučínovi svedkom na svadbe (1904). Publikoval pri tejto príležitosti i báseň.
24. Ostojić, Nikola (1869 — 1945), básnik, Kukučínov priateľ, spočiatku býval v Povljach, ale neskôr pôsobil v Sarajeve.
25. Otto, Jan, nakladateľstvo založené Janom Ottom (1841 — 1916), ktoré vydávalo medziiným veľký Ottov Slovník naučný (od r. 1888). Od r. 1897 v ňom vychádzala edícia Světová knihovna.
26. Pauliny-Tóth, Žigo (1865 — 1906), syn Viliama Pauliny-Tótha, riaditeľ Tatra banky v Martine. Študoval právo v Prahe. Bol s Kukučínom v spolku Detvan (1887 — 1889). Bol aj literárne činný. Písal napr. poviedky pod pseudonymom Vilinský.
27. Redakcia novín Obrana v Serantone — zrejme ide o orgán Juhoslovanskej Národnej obrany, ktorý vychádzal v Južnej Amerike.
28. Rizner, Ľudovít Vladimír (1849 — 1913), učiteľ, významný slovenský bibliograf a ľudovýchovný pracovník a autor kníh pre deti.
28. Rotnágl, Josef (1875 — ?), český technik a politik. Od r. 1918 bol členom revolučného Národného zhromaždenia a od r. 1920 starostom Prahy. Bol propagátorom československej jednoty. Mal na starosti národnú a odbornú výchovu mládeže.
30. Slávik, Ján (1855 — 1934), kňaz, pôsobil dlhé roky v Dobronivej (1882 — 1918), kde sa s ním stýkal Kukučín. Publikoval články i knihy z oblasti pedagogiky, hospodárstva, politiky, dejín umenia i cirkevných dejín.
31. Slávik, Jur (1859 — 1912), ev. kňaz, pôsobil v Jabloňovciach (1881 — 1894) a neskôr v Dačovom Lôme (1894 — 1912). Bol i cirkevným spisovateľom. Kukučín sa s ním priatelil od študentských čias. Často ho navštevoval v Jabloňovciach, kde napísal viac poviedok. Tam vznikla i poviedka Mišo, v ktorej je stvárnený Jur Slávik ako Mišov pán farár.
32. Svítil, Josef, ps. Karník (1870 — 1930), český lekár, spisovateľ a básnik. Zaujímal sa o poľskú a slovenskú literatúru (napr. Duch Slovenska).
33. Správa odbočky Dalmácia J. N. O. — začiatkom 20. storočia bol spolok Dalmácia odbočkou Juhoslovanskej národnej obrany, najväčšej vtedajšej juhoslovanskej organizácie v Južnej Amerike, (v republikách Chile, Argentína, Peru, Bolívia, Brazília, Uruguay, Paraguay a Ecuador, kde boli juhoslovanské osady). Založili ju r. 1915 v Punta Arenas, Magallanes (Chile). Kukučín bol jej predsedom (1916 — 1918) a členom výboru (do r. 1922).
34. Škultéty, Bohdana, rod. Makovická (1865 — 1935), žena a pomocníčka Jozefa Škultétyho, prekladateľka z ruskej literatúry.
35. Škultéty, Jozef (1853 — 1948), novinár, redaktor a jeden z hlavných organizátorov slovenského národného života i literatúry.
36. Šoltésová, Elena Maróthy (1855 — 1939), autorka slovenského literárneho realizmu, jedna z popredných predstaviteliek slovenského ženského hnutia. Od r. 1910 redigovala časopis Živena.
37. Štarke, Pavol (1865 — ?), slovenský národovec, dlhročný pokladník Matice slovenskej.
38. Štúr, Samuel Anton (1857 — 1937), farár v Hodslaviciach na Morave, autor cirkevných prác. Bol synom brata Ľudovíta Štúra Samuela. Pred maďarskými perzekúciami sa vysťahoval na Moravu, kde žil s rodinou až do prevratu. Jeho malá, chudobná fara cez prázdniny hostievala veľa slovenských študentov, medzi inými i Martina Kukučína.
39. Vajanský, Svetozár Hurban (1847 — 1916), advokát, novinár, básnik, prozaik, literárny kritik, jeden z organizátorov slovenského literárneho, kultúrneho a politického života na Slovensku koncom 19. storočia.
40. Vávra, Ján (1864 — 1980), slovenský botanik, učiteľ, ktorý učil od r. 1890 v Jasenovej.
41. Zastupiteľstvo v Zadre — zastupiteľský úrad pre Dalmáciu mal sídlo v Zadre.
42. Záturecký, Samuel (… — 1894), ev. farár v Dačovom Lôme.
43. Zoch, Ivan (1843 — 1921), rodák z Jasenovej (syn a brat tamojších farárov Ctiboha a Pavla), pôsobil najprv ako profesor veľkorevúckeho gymnázia a riaditeľ gymnázia v Osieku, Sarajeve a Petrinji. Bol vynikajúcim fyzikom. Napísal veľa prác z tohto odboru.
— popredný reprezentant prózy slovenského literárneho realizmu Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam