Listy priateľom a známym

1. Cádra, Ján (1882 — 1927), publicista a prekladateľ, od r. 1903 tajomník švajčiarskeho slavistu, básnika, maliara, výtvarného a hudobného kritika Wiliama Rittera (1867 — 1958). Zaslúžil sa predovšetkým o propagáciu slovenskej a českej literatúry vo Švajčiarsku a Francúzsku. Prekladal do francúzštiny a češtiny. Preklady uverejňoval najmä v časopisoch La Semaine littéraire a Naše Slovensko.

2. Cimrák, Ján (1859 — 1926), Kukučínov spolužiak z Banskej Bystrice, pôsobil ako ev. farár v Liptovskej Sielnici. Bol i literárne činný.

3. Didolić, Tomo (†l907), vinohradník, rodoľub, verejný činiteľ v rodnej obci, rodák zo Seliec na Brači, príbuzný Didolićovcov, ktorí Kukučína pozvali na Brač. Bol dalmatínskym národným buditeľom a poslancom. Stýkal sa s mnohými významnými dalmatínskymi činiteľmi.

4. Grossmann, Teodor Ľudovít (1818 — 1890), jeden zo zakladateľov Matice slovenskej, Kukučínov profesor maďarčiny a slovenčiny na banskobystrickom ev. a. v. gymnáziu v IV. tr. šk. r. 1874 — 75. Bol i literárne činný (napr. Nákres života Andreja Braxatorisa Sládkoviča, 1874).

5. Halaša, Andrej (1852 — 1913), advokát v Martine, slovenský národovec, kultúrny a politický pracovník, zberateľ ľudového umenia, najmä piesní.

6. Halašová, rod. Mudroňová, Anna (1864 — 1954), dcéra Pavla Mudroňa, žena Andreja Halašu, slovenská národovkyňa, aktívna členka Spevokolu, podporovateľka ľudového umenia, predsedníčka združenia mládeže CDV v deväťdesiatych rokoch, s E. M. Šoltésovou zakladateľka škôl ľudovej výchovy, ľudových kurzov, sociálnych ustanovizní, funkcionárka a od r. 1927 dlhé roky predsedníčka Živeny.

7. Hurban, Vladimír (1850 — 1917), pôsobil ako evanjelický farár v Starej Pazovej. Pôsobil i verejne a literárne.

8. Hviezdoslav, Pavol Országh (1849 — 1921), najväčší predstaviteľ realizmu v slovenskej poézii.

9. Janoška, Jur (1856 — 1930), kňaz a biskup, redaktor Cirkevných listov. Pôsobil i ako publicista a literány historik. Pochádzal z Dolného Kubína. Bol začas farárom v Jasenovej (1883 — 1895). Potom pôsobil v Mikuláši, kde sa stal i biskupom a založil spolok Tranoscius.

10. Jordan, Juraj funkcionár Juhoslovanskej národnej obrany r. 1916, ako predseda dočasnej správy navrhol M. Bencúra za predsedu odbočky v Punta Arenas. R. 1918 bol podpredsedom odbočky.

11. Kaan, Valentín v čase písania listu bol štátnym zriadencom, („výpomocný zriadenec župného zemedelského technického oddelenia“ v Turč. Sv. Martine). Kukučína požiadal o informácie vo veci emigrácie do Južnej Ameriky.

12. Klemens, Pavol Bohuslav (… — 1942), rodák zo Žiliny, študoval v Prahe farmáciu. V r. 1890 — 1892 bol s Kukučínom členom spolku Detvan. Ako magister farmácie pôsobil najprv vo Vrchlabí, neskôr v Poříčí pri Trutnove.

12. Kníhkupectvo a antikvariát v Prahe Na Příkopách (Kukučín udal bližšiu adresu „neďaleko hotela U modrej hviezdy“).

13. Krčméry, Štefan (1892 — 1955), významný slovenský básnik, literárny historik a kritik. V dvadsiatych rokoch bol tajomníkom Matice slovenskej.

14. Krznarić, Ema, matka Verice a sestra majiteľa vily Gregorić v Lipiku, kde Kukučín býval.

15. Krznarić, Verica (nar. okolo r. 1906), dcéra sestry majiteľa vily Gregorić v Lipiku, kde Kukučín so ženou býval. Bola študentkou a cez prázdniny bývala v Lipiku. Vydala sa do Dubrovníka za advokáta Kostu.

16. Makovický, Dušan (1866 — 1921), osobný lekár a tajomník Leva Tolstého (1904 — 1910), bol spočiatku lekárom v Žiline. Propagoval Tolstého učenie a vyvíjal ľudomilnú činnosť. Napísal medziiným Jasnopolianske zápisky.

17. Maliak, Jozef (1854 — 1945), gymnaziálny profesor, pedagóg, osvetový pracovník a publicista. Pôsobil v Oberschützen, Iloku a v Petrovci.

18. Medvecký, Samuel Štefan (1845 — 1896), advokát vo Zvolene, publicista, organizátor v oblasti slovenského národohospodárstva, národný pracovník, brat Terézie Vansovej.

19. Minárik, Jozef (1868 — 1928), lekár, trenčiansky župan a národný buditeľ z hlasistickej generácie. Kukučín sa s ním spriatelil za pražských štúdií v spolku Detvan.

20. Mudroňová, Anna (1844 — 1926), rod. Kašovicová, jedna zo zakladateliek Živeny (1869), prvá pokladníčka a mnohoročná funkcionárka. Žena Pavla Mudroňa (1846 — 1926), advokáta a významného slovenského politika v Martine a matka Anny Halašovej.

21. Neureutterová, Maruše Pavla, žena vojenského intendanta Karla Neureuttera (1832 — 1897), brata univerzitného profesora MUDr. Theodora Neureuttera. U Neureutterovcov Kukučín býval koncom štúdií a poznal sa s Markom Didolićom.

22. Nižetić, Branko (nar. 1897), odborný lekár v Splite, publicista. Pochádza zo Seliec na Brači z rodiny, s ktorou sa Kukučín priatelil. Je Kukučínovým birmovným synom. Pred štúdiami medicíny bol 2 roky novinárom v Splite. Po Kukučínovom návrate z Ameriky patril k najbližším Kukučínovým priateľom v Juhoslávii. Napísal o Kukučínovi niekoľko článkov v slovenských i chorvátskych časopisoch a zborníkoch. Preložil Kukučínove poviedky Svadba a Badnja večer (Nova doba XV, Split, 24. 12. 1933 a 1934) a Leše (1000 najlepších novela, svezak 21, Zagreb, 1931, s. 7 — 27). Podnes veľmi ochotne pomáha slovenským bádateľom pri výskume Kukučínovho diela. O Kukučínovi napísal medziiným bohato fundovaný článok: Kukučín na ostrove Brač. Zborník Martin Kukučín v kritike a spomienkach. Bratislava 1957, s. 712 — 723 a i.

23. Ostojić, Mate (1862 — 1925), dalmatínsky básnik, po ukončení stredoškolských štúdií žil v rodných Povljach. Patril medzi blízkych Kukučínových priateľov. Bol Kukučínovi svedkom na svadbe (1904). Publikoval pri tejto príležitosti i báseň.

24. Ostojić, Nikola (1869 — 1945), básnik, Kukučínov priateľ, spočiatku býval v Povljach, ale neskôr pôsobil v Sarajeve.

25. Otto, Jan, nakladateľstvo založené Janom Ottom (1841 — 1916), ktoré vydávalo medziiným veľký Ottov Slovník naučný (od r. 1888). Od r. 1897 v ňom vychádzala edícia Světová knihovna.

26. Pauliny-Tóth, Žigo (1865 — 1906), syn Viliama Pauliny-Tótha, riaditeľ Tatra banky v Martine. Študoval právo v Prahe. Bol s Kukučínom v spolku Detvan (1887 — 1889). Bol aj literárne činný. Písal napr. poviedky pod pseudonymom Vilinský.

27. Redakcia novín Obrana v Serantone — zrejme ide o orgán Juhoslovanskej Národnej obrany, ktorý vychádzal v Južnej Amerike.

28. Rizner, Ľudovít Vladimír (1849 — 1913), učiteľ, významný slovenský bibliograf a ľudovýchovný pracovník a autor kníh pre deti.

28. Rotnágl, Josef (1875 — ?), český technik a politik. Od r. 1918 bol členom revolučného Národného zhromaždenia a od r. 1920 starostom Prahy. Bol propagátorom československej jednoty. Mal na starosti národnú a odbornú výchovu mládeže.

30. Slávik, Ján (1855 — 1934), kňaz, pôsobil dlhé roky v Dobronivej (1882 — 1918), kde sa s ním stýkal Kukučín. Publikoval články i knihy z oblasti pedagogiky, hospodárstva, politiky, dejín umenia i cirkevných dejín.

31. Slávik, Jur (1859 — 1912), ev. kňaz, pôsobil v Jabloňovciach (1881 — 1894) a neskôr v Dačovom Lôme (1894 — 1912). Bol i cirkevným spisovateľom. Kukučín sa s ním priatelil od študentských čias. Často ho navštevoval v Jabloňovciach, kde napísal viac poviedok. Tam vznikla i poviedka Mišo, v ktorej je stvárnený Jur Slávik ako Mišov pán farár.

32. Svítil, Josef, ps. Karník (1870 — 1930), český lekár, spisovateľ a básnik. Zaujímal sa o poľskú a slovenskú literatúru (napr. Duch Slovenska).

33. Správa odbočky Dalmácia J. N. O. — začiatkom 20. storočia bol spolok Dalmácia odbočkou Juhoslovanskej národnej obrany, najväčšej vtedajšej juhoslovanskej organizácie v Južnej Amerike, (v republikách Chile, Argentína, Peru, Bolívia, Brazília, Uruguay, Paraguay a Ecuador, kde boli juhoslovanské osady). Založili ju r. 1915 v Punta Arenas, Magallanes (Chile). Kukučín bol jej predsedom (1916 — 1918) a členom výboru (do r. 1922).

34. Škultéty, Bohdana, rod. Makovická (1865 — 1935), žena a pomocníčka Jozefa Škultétyho, prekladateľka z ruskej literatúry.

35. Škultéty, Jozef (1853 — 1948), novinár, redaktor a jeden z hlavných organizátorov slovenského národného života i literatúry.

36. Šoltésová, Elena Maróthy (1855 — 1939), autorka slovenského literárneho realizmu, jedna z popredných predstaviteliek slovenského ženského hnutia. Od r. 1910 redigovala časopis Živena.

37. Štarke, Pavol (1865 — ?), slovenský národovec, dlhročný pokladník Matice slovenskej.

38. Štúr, Samuel Anton (1857 — 1937), farár v Hodslaviciach na Morave, autor cirkevných prác. Bol synom brata Ľudovíta Štúra Samuela. Pred maďarskými perzekúciami sa vysťahoval na Moravu, kde žil s rodinou až do prevratu. Jeho malá, chudobná fara cez prázdniny hostievala veľa slovenských študentov, medzi inými i Martina Kukučína.

39. Vajanský, Svetozár Hurban (1847 — 1916), advokát, novinár, básnik, prozaik, literárny kritik, jeden z organizátorov slovenského literárneho, kultúrneho a politického života na Slovensku koncom 19. storočia.

40. Vávra, Ján (1864 — 1980), slovenský botanik, učiteľ, ktorý učil od r. 1890 v Jasenovej.

41. Zastupiteľstvo v Zadre — zastupiteľský úrad pre Dalmáciu mal sídlo v Zadre.

42. Záturecký, Samuel (… — 1894), ev. farár v Dačovom Lôme.

43. Zoch, Ivan (1843 — 1921), rodák z Jasenovej (syn a brat tamojších farárov Ctiboha a Pavla), pôsobil najprv ako profesor veľkorevúckeho gymnázia a riaditeľ gymnázia v Osieku, Sarajeve a Petrinji. Bol vynikajúcim fyzikom. Napísal veľa prác z tohto odboru.